Pocikávanie

Určite treba rozlíšiť, či sa na posteli alebo gauči pocikal alebo či sa tam vycikal. To sú dve rozdielne veci s celkom odlišným pozadím.
Ak sa dieťa pociká, to znamená potrebuje cikať, no neskoro si uvedomí, že je to tak a už nestihne zahájiť presun inam alebo sa pociká, lebo nastali nejaké prechodné zmeny, ktoré vyvolali prechodné pomočovanie. Tie zmeny môžu byť psychické, vo vzťahoch, škôlka a podobne. Prípadne dieťa môže byť prechladnuté a pocikať sa kvôli tomu. Vtedy rozhodne netreba dieťa trestať, karhať, kričať, len ho prezliecť, dať vyšetriť moč, prípadne nasadiť plienky, ak je to častejšie alebo veľa vyciká (ak si len necvrkne).
V prípade, že máte nejaký kopnflikt alebo on má konflikt so sestrou a on odíde na posteľ alebo na gauč a tam sa vyciká (môže byť aj cez gate), je to skôr prejav nesúhlasu, vzdoru, vyjadrenie sily a prevahy. No nemusí to byť vždy zámerné a vedomé rozhodnutie dieťaťa "tak, ja vám ukážem, ja sa tu teraz vycikám". Môže ísť tiež o nevedomú alebo polovedomú akciu a dovolím si tvrdiť, že je možné aj to, že dieťa sa pociká, lebo je v takom silnom afekte, že si ani neuvedomí, že ciká. Takže vlastne nejaké trestanie alebo podobné akcie tiež by asi nesplnili svoj účel. Skôr treba dieťaťu zopakovať, že cikať treba ísť na záchod alebo nočník...
Avšak pocikanie sa môže objaviť aj v dôsledku toho, že sa dieťa zahrá, teda "kašle" na svoje telesné potreby a hrá sa, lebo hra (alebo rozprávka) je taká zaujímavá. Vtedy treba dohliadať na dieťa a ponúkať ho v určitých intervaloch na záchod.
A možno by ste tiež mohli upustiť od prednášok o súrodeneckých vzťahoch - dieťa v tomto veku sa nevie podľa toho zariadiť a správať. Stačí, ak mu poviete, že si želáte, aby sa k sestre správať pekne alebo niečo také a dosť.

Pomočovanie v noci by sa dalo v tomto veku ešte chápať ako normálne. Deti niekedy až okolo piateho roku vedia vydržať celú noc suché alebo sa vedia zobudiť na cikanie. Niekedy to trvá aj dlhšie a je potrebné, aby mali plienku na noc alebo aby - ak nie je nočné pocikávanie pravidelné, ste ho budili v určitú hodinu, aby sa vycikal. Okolo piateho roku, ak by sa to nezmenilo, by bolo vhodné konzultovať aj s lekárom, či nie je nejaký medicínsky problém (prípadne aj teraz).

S jeho poslušnosťou by vám mohol pomôcť jeho otec - v každej situácii, kedy vy mu niečo kážete a on to nechce, odmieta, zlostí sa, by mohol zasiahnuť a povedať, že si želá, aby syn urobil, čo mu mama kázala (alebo niečo podobné). Tým dá otec jasne najavo, že stojí na vašej strane, čo je pre deti veľmi dôležité.