rada

Dobrý deň.Mám takú malú otázku.Môj 20 mesacný syn ma teraz nejaké zvlaštne obodobie,hned ako prídeme ku sestre a neteri ktorá má 3,5 roka tak ju hned chyti pod krk a začne hrýzt,škriabat,tahat za vlasy s to bez toho že by mu niečo urobiíla.Neter sa ho už boji nechce ostat v izbe sama a ja sa bojím ist zo synom niekde medzi deti aby im nejako ublížil a to v januári sa nám narodi druhe bábo a mámstrachčo bude ak sa nezmení.dakujem veľmi pekne
s pozdravom petra

Dobrý deň, ja by som sa rada na niečo spýtala, len neviem kde začať.
Môj problém.
Mám dve deti- chlapcov vo veku 5 a 3 roky.Starší syn začína byť voči mne agresívny a to v tom zmysle, že ak niečo vyvedie vonku na dvore alebo niečo rozbije a ja mu dám na zadok a on v tom momente začne na mňa hystericky ziapať na celý dvor, že som hnusná a zlá a že nás nechce ako rodičov vidieť a nadávky tipu krava atd.a ku všetkému vykrikuje všade že ho bijeme čo nie je pravda- pravda je že mu dám na zadok alebo po ruke ale nebijeme ho v tom zmysle že by mal modriny alebo niečo také-to nie.Ide mi o to akonáhle na mňa hystericky vybehne niekde vonku a sú tam napríklad susedia tak mi to nieje príjemné.Môže dieťa byť agresívne na mňa aj preto že po tom hysterickom kriku na mňa to vo mne buble a ja jednoducho vybuchnem a mu vrátim tiež hysterickým krikom že ako sa so mnou rozpráva a že čo som mu urobila že na mňa kričí.Môže sa to považovať za istý druh týrania dieťaťa ak naňho hystericky vybehnem.Viete ide mi o to že práve dnes sa mi také niečo stalo a ja toho veľmi lutujem a rada by som to napravila len sama neviem ako lebo mám jednoducho takú povahu že viac kričím aj ked sa snažím hovoriť normálnym tonom ale niektorý ludia mi vravia prečo stale kričíš?Dnes sa mi stalo to že deti vyparatili na dvore hlúposť a ja namiesto toho aby som im tu kludne vysvetlila že to nemôžu tak som začala hystericky kričať a počula to aj suseda za nami, ktorá sa mi začala vyhrážať že je sociálny pracovníčka a že by som nemala kričať tak na deti a to ma vystrašilo.Môžete mi prosím odpovedať či sa to považuje sa istý druh týrania dieťaťa lebo ja si pripadám niekedy ako nenormálôna -ja jednoducho niekedy moje deti nezvládam to je pravda ale že by som ich týraala? to snád nie!!!!!!!

Dobry den prajem,
...mam 5 rocnu dcerku, ktora mava take zachvaty jedu, ze mam az strach. Byva to vacsinou vecer pred spanim...ked jej poviem, ze je treba ist uz spat, zacne sa hnevat, ze nejde, pritom uz je oblecena v pyzamku, postel nachystana..Tak sa ju snazim dostat do postele, poviem jej ze si pustime rozpravku na cd, alebo precitame(to aj robime, niesu to len lakadla, ako ju dostat do postele, vacsinou pocuvame cd) ...nezaberaju ani prosby, vyhrazky, ze na druhy den nebude pozerat rozpravky alebo nepojdeme na slubenu navstevu ku kamaratovi....Zacne vrieskat, ze chce dobru maminu, nie hnusnu mamu...V poslednej dobe zacala capat sama seba bud po nohach alebo aj po cele...to sa snazim eliminovat, chytim jej ruky, alebo ju zoberiem na ruky, aby si neublizovala...takze schytam aj ja...po chvilke sa zacne ospravedlnovat, stiska ma, ze ma lubi a ospravedlnuje sa, place...tak sa stiskame...Taktiez sa stava, ze v noci z nicoho nic zacne plakat a nie a nie ju utisit, neda sa ani objat, ani nevnima ked sa ju snazim utisit...
Inak je to zlate a sikovne dieta...S tym posluchanim je to vselijake, niekedy posluchne na prvy krat, inokedy na 25x :) .. ale to asi kazde dieta, podla nalady...
Mohli by ste mi prosim poradit, ako zvladat tie navaly zlosti? Priznam sa, ze aj ja mam problem sa ovladnut a hned nevyletiet...Mam teraz dost zdravotnych problemov, tak som nervozna a vsetko ma hned nastve....Prosim poradte nam. Rada by som to vyriesila, aby sme mali doma spokojnu predskolacku...
Dakujem vopred za asu odpoved. Prajem pekny den, Lucia

Dobry den pani doktorka
rada by som sa s vami poradila. Mam syna, ma 28 mesiacov. Zijeme v zahranici odkial pochadza moj manzel. Vidime, ze maly je inteligentny a zda sa ze rozumie vsetkemu co hovorime (rozpravame sa doma 3 jazykmi) ale s jeho rozvojom reci to nie je nic moc. Kazdopadne uz sa mu pomaly rozvazuje jazyk. Problem vsak nie je s recou, ale jeho spravanim. Od narodenie bol mimoriadne narocny a citlivy, doteraz neprespi celu noc, stale je s niecim nespokojny (mlieco pred spanim je najskor prilis studene, potom teple, potom nie je cokoladove atd.) Cez den sa vobec nevie sam zahrat, doteraz som nebola schopna napr. precitat mu jedinu rozpravku, lebo ho to nebavi, 5 minut sa hrame s legom a potom odbehne, jedine co chce robit je hrat sa s vodou v zahrade alebo ju napustat do umyvadla, tiez sa rad hra s nozikmi, noznicami a peniazmi alebo pozera televizor...no skratka, same nebezpecne alebo inac nevhodne zaluby. Nepracujem, som doma, mam na neho cas, napriek tomu sme museli najat pomoc na plny pracovny uvazok (nemame to ziadnych pribuznycha ni inu pomoc), ale aj tak sa nazastavime... sme z neho vsetci frustrovani a doslovne vyflusnuto cakame kedy konecne zaspi. Neda sa mu zorganizovat ziadny program, napr. v lunaparku nechce ist na kolotoce ale hrat sa z odstavenou kosackou, pri bazene nechce ist do vody ale striekat vodu z hadice na ludi, v parku sa nehra s detmi na preliezkach ale snori ci su tam nejake kable atd....jednoducho, ist kamkolvek je utrpenie, vzdy chce robit nieco co sa nema, ked mu to nedovolim tak reaguje agresivne, hryzie ma a kope a vykrikuje, ze mi robi "bobo", hadze sa o zem a podobne. Priznavam, ze kde tu nam vyleti ruka alebo ho posticujeme, teraz vidim, ze to aj tak nepomaha a pravdepodobne mi maly ublizuje, lebo si mysli, ze to tak ma byt. Neviem si vsak rady, dohovor absolutne nepomaha (nemame ziadnu autoritu, "nie" alebo "nesmies" ignoruje v kazdej situacii), a "rozhovor" neprichadza do uvahy, lebo neviem, do akej miery rozumie (pretoze sam rozprava malicko). Velmi sme chceli mat velku rodinu, teraz sme vydeseni uz len pri predstave dalsieho dietata, aj ked is myslim, ze by jemu surodenec pomohol, ale ja som cela nervozna, len ked ideme na farmu krmit zvieratka, lebo viem, ze zatial co ine deti budu pozerat na zvieratka, maly asi bude na parkovisku hadzat do aut kamene...takze radsej niekam nejdem :(. Keby som bola na Slovensku urcite by som tuto situaciu mohla riesit promptnejsie, ale nakolko nie som, tak by som aspon prvotny nazor od vas rada pocula, ci je toto spravanie primerane k veku, alebo by ste odporucali navstevu specializovaneho zariadenia. Tiez by som rada vedela, kde je asi tak hranica medzi beznou pomocou alebo starostlivostou a rozmaznavanim. Maly totiz napr. okupuje nasu postel vecer co vecer, ma pri ruke 5 ovladacov, pustenu klimu a na mna z poschodia vykrkuje ze nieco chce, ked mu to nieco prinesiem tak to chce zjest len u nas v posteli alebo to nie je "take ake chcel"...no skratka, nepaci sa mi cesta ktorou sa ubera a ja sa citim doslova ako otrok...O dva mesiace som ho chcela poslat na par hodin v tyzdni do skolky, aky to moze mat efekt? Dakujem pekne za odpoved, s pozdravom Martina

Dobry den prajem, mam 30 rokov, som vydata, a nasa dcera ma 2 roky a 8 mesiacov, zijeme sporiadane, kludne. Dcera sa narodila v 38 tt, akutnou sekciou pre vymiznute pohyby plodu a zle CTG. Dost som sa obavala moznych nasledkov, vyvin ale siel primerane, je pohybliva, dobra slovna zasoba, vela pesniciek, farby pozna, pocita do 10, ale nas vzdor...vsetci ma upokojuju ze je to normalne a ze to moc prezivam / mozno aj tam je kus pravdy / a ze to prejde, ale nie som si ista. Od narodenia bola narocna, v noci sice spavala dobre, ale cez den to bol samy plac, na rukach, spavala 4-5x po 20 mint, ani v kociari vonku nevydrzala, bolo to dost hrozne, ako rastla sa to postupne zlepsilo, ale myslim ze taka nejaka predrazdenost v nej stale je.Uz ked mala nieco cez 1,5 roka zacala byt vzdorovita, nie obliekat, nie prebalovat lezmo...vsetko sa nejako zvladlo, ale teraz to asi vrcholi a ja uvazujem ci je to este normalne. Nehadze sa o zem, neublizuje si, ale jej plac, lepsie povedane rev je casto neznesitelny. Zacne to zvacsa pre nejaku uplnu banalitu, vysavam, vypnem vysavac, schovam dnu snuru a ona si v tom zmyli ze ona ju chcela schovat a ked jej nedovolim ju opat vytiahnut a schovat / co nedovolim, lebo si mylim ze to je roztopas /tak hotovo - zacne tak plakat ze by ste si mysleli ze aka krivda sa jej stala a je schopna revat aj 15 minut, casto sa pritom pocika. A takychto spornych momentov byva dost. tiez problem ked k nam pride kmotra s jej rovesnickou - niekedy sa krasne hraju, pozicaju si, uz aj naznak spoluprace, ale niekedy nasa pre uplnu hlupost zacne / pritom nic jej nikto nezoberie - len ona si nieco zmyli ze to chce a hotovo a ked nie, tak koniec / a potom uz tomu nieje konca kraja a uz je po peknej hre. Moje riesenia - mam pocit ze som skusala vsetko. Mozno to tak hrozne nevyzera, ale to je niekedy aj 5-6 x denne takyto krik a to je potom len jeden velky boj. Takze jeden cas nam pomahalo pevne si ju privinut, chvilu zurila, ale potom to preslo a bolo dobre, teraz ale ju to rozpumpuje a je to este horsie, tak to som prestala robit, v izbe samu- ani sa mi to moc nepozdava a este viac zacala zurit / buchat nieci do dveri atd / tak to tiez nepomaha, zatial jedine co ked som pri nej vezmem si knizku a tvarim sa ze mi toje jedno, ale aj tak vydrzi dost dlho revat. 2-3 tyzdne som skusala taky volnesi rezim doma ze som jej viac doma dovolila, bolo sice kludnejsie ale to by nas terorizovala svojimi nezmyselnymi poziadavkami, tak to nejde. Priznavam ze jeden cas som mala problem udrazat chladnu hlavu pri tycto jej vystupoch / casto som pokricala, obcas po zadku /, ale uz to vcelku zvladam, tak neviem. snazim sa naozaj zakazovat len nevyhnutne,ale neviem ci je to este v norme, ci to mam nejako riesit. Ked ju to prejde tak sa jej snazim vzdy nejako vyvetlit ze preco to alebo ono nemoze. Pri inych detoch to nerobi, aj na ihrisku je v pohode, deti ma rada, skor je taka hanblivejsia a bojazlivejsia, nieje agresivna, - robi to viacmenej len doma a pri ludoch ktorych dobre pozna.Pritom ziadne vyhody z tych svojich vystupov nema, nikto ju nelutuje, nedovolim jej to co chcela...tak moja otazka je ci myslite ze je to este veku primerane a ci to ma sancu sa urovnat.
Dakujem za Vas cas a zelam vela sil, s pozdravom Martina

Dobry den, obraciam sa na Vas, lebo uz neviem ako dalej. Mam trojrocneho syna Viktorka, ku ktoremu nam pred dvoma mesiacmi pribudol dalsi syncek.
Trojrocny Viktorko nepresiel v obdobi dvoch rokov ziadnym obdobim vzdoru, az donedavna to bol nadmieru mily a poslusny chlapec, s manzelom sme mu vzdy vsetko vysvetlovali a dalo sa s nim dohodnut. Odkedy vsak mame babetko, ked si nieco zmysli, tak nepocuva, uplne ignoruje co mu hovorime. Napr.skace po sedacke, ja mu to zakazem, tak provokativne skace dalej, v tom sa pozriem na neho a zistim, ze ma ciknute v slipkach, tak ho vykricim, ze som sa ho pytala, ci nepotrebuje cikat, este sa smeje, ze je pocikany, ze ved pracka vyperie. V tom uplne vybuchnem, dostane po zadku, on zacne priserne vrieskat a plakat, uplne je ako v amoku. Proste katastrofa, ja som vtedy ako zmyslov zbavena, som nahnevana na neho, na seba a citim sa ako macocha.Ked sa ukludni a rozpravam sa s nim o tom preco je taky, tak mi povie, ze si mysli ze ho nemam rada, lebo na neho kricim. Uz som mu vysvetlila, ze keby pocuval, tak by som nemusela kricat,ze ho velmi lubim atd. Udobrime sa, slubime si, ze sa budeme navzajom pocuvat ale pri dalsom zakaze alebo prosbe z mojej strany je to opat o tom istom.
Nepomahaju sluby, zakazy ze nebude moct to alebo ono. Dokonca zacal odvravat.
Prosim poradte mi v com robim chybu, ocenila by som konkretne rady ako ziskat potrebnu autoritu. Tiez by som potrebovala poradit co s jeho pocikavanim, ked oslavil druhe narodeniny krasne sa za jeden tyzden naucil chodit pekne cikat na zachod a krasne sa pytal, ziadne nehody sme nemali. Lenze po cca troch mesiacoch si zacal cikat do slipiek, nikdy sa uplne nepocika, len si odcikne trosku a nic nepovie, ani sa nepyta cikat alebo sa pyta cikat ale to tak dva krat do dna.Stale sa ho musim pytat ci mu netreba cikat, naco stale povie ze mu netreba a ked prideme na zachod,tak uz ledva vydrzi kym stiahneme slipky.V septemri ide do skolky tak by som bola rada,keby sme to uspesne vyriesili.Ziadne sluby ani zakazy ohladom cikania zatial nemali dlhsiu ucinnost ako jeden den.
Vopred Vam velmi dakujem za rady a spolieham sa na Vas.
Zuzana