Poradňa detského psychológa

Dobrý deň, naša 7 mesačná dcéra spí denne 3x, úplne kľudne a spokojne, dokopy cca 4-5 hodín. Vydrží bdieť 2 až 2,5 hod. a "pýta" sa spať. Neudržiavam ju násilne v bdelom stave, snažím sa jej prispôsobiť. Zaspáva relatívne kľudne. V noci sa budí aj 3-4x, hádže hlavičkou do strán, škrabká si hlavičku, udiera ručičkou o matrac. Keď sa prebudí, snažím sa ju ukľudniť, hladkám ju po hlavičke, držím ju za ručičku, dám jej najskôr čajík, ak nepomôže, tak napapať (je na nutrilone), po čom sa zvyčajne ukľudní a na 2-3 hodiny zaspí. Aký by mal byť vlastne spánkový režim v tomto veku? Pred spaním vždy izbu dôkladne vyvetrám, teplota v miestnosti je cca 20 stupňov, na večeru papáme kašičky. Ako by som ešte mohla prispieť k lepšej kvalite jej spánku v noci?

Dobry den, precitala som si vase odporucania co sa tyka nocniku, ktore sa tu uz rozoberali. Tiez prave teraz riesim tento problem, ale nas problem sa trosku lisi a neviem co mam v tuto chvilu robit.
Moj syn bude mat 2,5roka v juni a chcela som ho uz odnaucit od plienky. Skusala som ho posadit na nocnik alebo na zachod uz aj okolo 1-1,5roku a opakovala som to cca raz za 1/4roka, ale moj syn vzdy zanovito odmietal sadnut si, tak som ho netrapila a vzdy som to odlozila. Teraz som to chcela skusit radikalne, po tom ako videl v parku kamosa ocikavat strom :) chcela aj on, tak doma zacal chodit bez plienky, v slipkoch a teplacikoch. Vysledok je ale, ze sa sice dokaze vypytat predtym ako chce cikat, utekame na zachod, sadnut si nechce nadalej, skusame iba postojacky. Vycikat sa vsak nedokaze, horovi mi, ze to nefunguje. Takto behame ked sa mu chce cikat v par minutovych intervaloch, obcas si cvrkne do slipkov. Nakoniec sa ale pocika do slipkov a uz mi iba povie, ze cika. Ma velku snahu cikat do zachodu, netrestam ho nijako za to, ze mu to nejde, vidim, ze sa dokaze vypytat skor ako potrebuje cikat ale po 4 dnoch sa ani jeden raz nedokazal vycikat. Je mi to luto ked vidim jeho snahu, uz sme skusali aj vonku ako kamos o strom ale ani tam to neslo.
Neviem ci mam vytrvat a neprerusovat to a dufat, ze snad sa raz zadari alebo pockat na teplejsie ked budem moct behat holy. Co sa tyka jeho vyvoja, myslim, ze je velmi sikovny, odkedy rozprava je velmi zvedavy, vsetko ho zaujima, najcastejsie otazky su "co to je" a "preco", okolo 2rokov ho zacali bavit pismenka, stale chcel aby som mu ich citala, pozna farby, ma velmi bohatu slovnu zasobu, je velmi aktivny, od cca 21mes. uz cez den nespi...

Dobry vecer, rada by som sa s Vami poradila ohladne mojej dcerky. Ma o mesiac 3 roky, takze ako vacsina rodicov, uvazovali sme o jej umiestneni do MS, hlavne preto, lebo cakame druhe babo (momentalne som v 8tt) a kedze som diabeticka a mam za sebou 3 aborty, tak som sledovana u viacerych lekaroch (diabetologia, hematologia, endokrynologia a samozrejme gynekologia) a mam tych navstev u lekarov naozaj dost. S mojou dcerkou sa mi tam velmi tazko chodi, ci uz sa jedna o cestu autobusom alebo len stravenie isteho casu v cakarni ci u lekara, takze mi musi vypomahat manzel, ktory je nastastie sukromny podnikatel, takze ma moznost chodit po lekaroch so mnou a strazit dcerku, ked treba, avsak straca pri tom cas, ktory ma vyhradeny na zakazky... no ale tym Vas nechcem zatazovat. Ide o to, ze ja nemam velmi dcerku s kym porovnavat, mne sa jednoducho zda byt normalna, aj ked ma silne prejavy tzv. vzdoru, ked sa jej nevyjde v ustrety, hodi sa na zem a bucha okolo seba a krici... ale to, ako som citala, zvyknu prezivat so svojimi rodicmi viaceri rodicia. Dalsia vec je, ze ked ju za nieco napominame, jednoducho nas ignoruje a vobec nepocuva, co jej hovorime, alebo mi skoci do reci a povie nieco uplne temy, napr. pozri lampa... Najvacsi problem bolo cestovanie v autobusoch, pretoze ona jednoducho neobsedi (je hyperaktivna) a ked jej nedovolim pobehovat a drzim ju pri sebe, spusti strasny vreskot a sofer ma co robit, aby popri tom hluku odsoferoval autobus bez nehody. Takze som nutena nabalit sa na kazdu cestu (chodime busom len, ked je to nevyhnutne) cukrikmi, lizankami a inymi dobrotkami a neustale ju zabavat a napchavat... len aby sme cestu prezili v tichosti. No a druhym problemom bolo, ze po dlllllhej a umornej namahe sa mi podarilo oducit ju od plienok, chodila pekne cikat na zachod, velmi sa jej to pacilo, pretoze vzdy mohla aj splachnut... no asi po 3-4 mesiacoch, co sa ani raz nepocikala a plienocku nosila len na spinkanie alebo ked sme sli niekde dlhsie autom, sa mi zacala zase pocikavat. Netusim, ci to robi naschval, alebo ma nejaky blok, ale parkrat sa aj vypyta cikat no potom akoby sa zasekla a uz mi oznamuje iba to, ked sa uz pocikala. Aj toto boli dovody, preco sme navstivli detskeho psychologa. S prvou psychologyckou sme mali velmi zlu skusenost, Lucka (tak sa vola dcerka) mala zly den a ked sme cakali vonku, nieco ju nahnevalo a hodila sa o zem a zacala plakat. Ja som ju nechala tak, lebo to zvyklo zabrat asi najlepsie. No ale pani psychologicka otvorila dvere a od zaciatku az kym sme neodisli z ambulancie, na nu stale len kricala a davala jej prikazy ako nejakemu psikovi. Nic jej nedovolila a tie prikazy mi po chvili zacali pripominat zakladnu vojensku sluzbu... skratka... dcerku doslova vyhecovala do zachvatu zurivosti, naco ju mal podla jej instrukcii manzel zovriet do objatia (dcerka mala ruky zakliesnene pod sebou, takze sa viac-menej nemohla hybat) a tak ju drzal, az kym chudatko takmer nezaspala. Potom ku koncu uz bola na tom tak, ze rozpravala uplne z cesty a aj na mna to posobilo velmi zle, bola som kusocek od zrutenia sa. Viac sme tam teda nesli a navstivili sme dalsiu psychologicku poradnu. Stade sme akurat dnes dostali spravu, postupuju nas do detskeho integracneho centra, pretoze dcerka (asi som nepisala, prichod na svet bol velmi kriticky, VE, apgar 2, 8, 9, tazka porodna asfyxia...) podla spravy ma okrem oneskoreneho PMV aj hyperkineticky syndorm so symptomatikou detskeho autizmu. Nemozeme ju teda dat do skolky, kym nam DIC nevypracuje pre skolku posudok a plan... co nam dost skomplikovalo situaciu, pretoze v DIC v BB maju najskorsi volny termin niekedy v juni a skolka, kam ma Lucka chodit pracuje uz len v juni a 3 tyzdne v juli a potom az v septembri. Aby som sa vsak vratila k svojej otazke. Je mozne, aby nasa dcerka mala tieto diagnozy? Naozaj som mala doteraz pocit, ze je uplne normalne dieta, trosku zivsie a trosku detskejsie, ako ostatne deti, ale nepripada mi nijak ina a uz vobec nie, ze by mala "symptomatiku detskeho autizmu"... na mna posobi skor, ze to, co ju nezaujima, jej moze byt ukradnute a ze ide o ignoraciu, pretoze dokaze aj normalne vnimat, ked sa rozpravame.. no rozhovor ju musi zaujat. Mohla by som poprosit o Vas nazor resp. o nejaku pripadnu radu? Dakujem velmi pekne... uz len za precitanie si mojho pribehu. Pekny vecer. Janka

Vážená pani psychologička, ďakujem Vám za cenné rady ostatným matkám, mám dve detičky, čítam ich aj ja, sú veĺmi podnetné. Chcem Vás poprosiť o radu. Máme problém so synovým rozvojom reči, má 2 roky a 3 mesiace a jednoducho sa mu neráči rozprávať. Synček je inteligentný, šikovný, rozumný, niekedy až prešibaný,chápe súvislosti, veci, situácie okolo seba, má dobrú pamäť, pretože keď sa spolu hráme, čítame, reaguje správne.venujeme sa mu, rozprávame, hustíme donho, ale jeho slovník je obmedzený na pár slov a my sme z toho zúfalí. Keď sa nad tým zamýšľam, akoby sa zastavil s príchodom nového súrodenca, braček má už ale 8 mesiacov a náš prvorodený nič. Pravdaže bol a je žiarlivý, sú situácie, keď sa stískajú, objímajú, ale sú aj také, že z ničoho nič mu ublíži, napr. ho capne.Ďalej si myslím, či to nie je aj tým, že chlapci sú celý deň len so mnou, ja pochopím, čo si želá a jednoducho sa nesnaží, hovorí len základné slová a citoslovcia. Lenže ho nabádam, neodpovedám priamo, poviem, že nerozumiem, nech zopakuje, čo si prosí, atď.problémom je možno aj to, že žijeme na samote. Všetci dookola mi tvrdia to isté, íst s ním k logopédovi. Len ja som zvolila čakaciu metódu a rozprávanie sa. Čo si prosím o tom myslíte vy? ďakujem za váš názor a pomoc.

dobry den,

velmi pekne dakujem za predoslu radu.

moze trojmesacne babatko trucovat - teda placom si vynucovat napr. ze nechce ciapku, nechce ist von, apod? alebo sa neda utisit (stale sa po kratkom utiseni rozreve) preto lebo sa rozlutostilo nad niecim a uz nie je schopne sa upokojit?

cumel ano ci nie? da sa naucit este moj syncek v takom veku na cumlik?

poradite nejaku vhodnu literaturu o psychike a vychove babatiek? mam totiz dojem , ze svojho synceka zbytocne stresujem svojou neznalostou, neviem posudit, co chce a preco sa rozplace. nechcem z neho vychovat mrzuteho cloviecika, ale pokojneho a sebavedomeho.
dakujem Vam, viera

Dobry deň,
Naš syn ma 2,5 roka.Je veľmi komunikativny,šikovný a podnikavý,všetko ho zaujima.Prechadzame zrejme vzdorovitym obdobim,niekedy viazne s nim komunikacia-podobne,ako som sa dočitala u ostatnych rodičov.Neuklada hračky,urobi pravy opak toho,čo po ňom požadujeme,je často hyperaktivny.Trva to asi 3 mesiace.Zrejme je to individualne,ale predsa-koľko môže trvať toto obdobie?
Ešte by som poprosila o radu"Pravidelne si obhryza nechty-čo trva asi pribLižne rovnako dlhe obdobie.Keď ho upozornime-na chviľiu prestane,ale znovu pokračuje-bolia ho potom zadery na prštekoch.Existuje spravny odvykaci spôsob?Takto sme aj s cmuľaním palca pred spaním.Cumel sme použivali minimalne ,odvtedy je "zabehnutý"palec.
Vopred ďakujem pekne za rady

dobrý deň,
moja 2,5 dcéra má teraz obdobie, ktoré je asi pre tento vek normálne
lenže ja neviem ako mám na ňu reagovať. Napr. keď niečo chce a nedostane to začne vrieskať a hodí sa o zem. Ked sme doma tak mi to neprekáža necham ju vyzúriť sa a odídem z miestnosti. Ale čo mám robiť vonku? Ked sa ju snažím upokojiť začne vrieskať ešte viac navyše ma kope a bije. Nereaguje na nič .Chodíme domov na"šmyku" ja ju ťaham za ruku a ona celou cestou vrieska. Inak je to milé a krasne dievčatko taká moja mazuľka k deťom je priateľská vie sa podeliť o hračky..
niekedy by som radšej s nou ani nešla vonku, ale nechcem ju ochudobnovať o zážitky
dakujem za radu

Dobrý deň.Už som vás raz prosila o radu len som vtedy nebola zaregistrovaná tak to bolo asi zbytočné.Tak to skúsim ešte raz.Mám rok a 7 mesačného synčeka,ktorý je večne bezdôvodne zúrivý.Za každú hlúposť sa hodí o zem a nedá sa sním pohnúť.Keď sa v tej chvíly snažím ho ukludniť a zobrať ho na ruky je ako skala,nedá sa s ním pohnúť a to že ním hybem ho rozzúri ešte viac.Už fakt neviem ako ďalej.Hnevá sa fakt každú chvilku keď veci niesú podľa jeho predstáv,napr.keď umývam riad a jemu sa nepáči že stojím pri drese alebo že nejdeme vo výťahu sami ale so susedmi,a najhoršie je to na detskom ihrisku keď nemože mať všetky hračky okolo.Najprv som si myslela že mu venujem málo pozornosti,ale aj keď sa mu venujem vkuse,spokojnosť neprichádza:(Neviem ako mu ukázať čo može a čo nie.Zvýšiť hlas je zbytočné a biť ho nebudem.Pritom nechcem byť v jeho očiach zlá.Chcela by som aby mal vo mne útočisko.Ale ako to docieliť keď ja som práve tá čo mu zakazuje:( Veľmi veľmi vás prosím poraďte mi,lebo už maám pocit že som vyskúšala všetko a nič nepomáha .Majte sa krásne.ola

Mám 3 ročnú dcérku, bez zdravotných problémov. Od 01-ého marca navštevuje materskú škôlku. Chcela by som poradiť ohľadom jej spánku. Spánok mojej dcéry nebol nikdy kľuný, pokojný, ale zvládali sme to. Nekľud sa stupňuje, večer rozpráva asi svoje zážitky zo dňa, kope, vykrikuje, dožaduje si rituál, aby som k nej vstala. To jej postačí, ja si ľahnem a o chvíľu začne znova. Je veľmi na mňa naviazaná, v škôlke je bezproblémová, aj doma cez deň. Nemá žiadne známky vyššej aktivity, nevzdoruje, neodvráva. Ak odídem napríklad na týždeň na sústredenie, manžel také nočné problémy s ňou nemá. Tvrdí, že jej všetko dovolím a preto ma takto využíva. Ja ju však nechcem večer trápiť, kričat na ňu, chcem nájsť rozumné riešenie.
Pomôžete mi ?

moja dobra znama, s ktorou sa nevidime sice casto, ma 20 mes. synceka. Pekne vie povedat zakladne slova, chodi, beha, ma asi 11 kil, je drobnejsi. neviem sa zbavit pocitu, ze s nim nie je nieco v poriadku. Je normalne , ze 20 mesacny chlapec nema/nechce ocny kontakt, neprestajne je zly, ublizuje detom, hadze sa na zem, kde podivne kvili, snazi sa kazdeho bit a je proste -skutocne velmi zly- moze to byt autisticka porucha? Mam tento pocit pri nom od jeho 11 ich mesiacov. Hlavne to uhybanie ocami, nepokoj...znama vravi, ze je iba nervak, ale mne to nesedi. Viem, ze som nezadala dost informacii, ale z toho, co som napisala, co vam vychadza? Dakujem

velmi velmi vás prosíím o radu.mám rok a 7 mesiacov starého synátora a nevie si s ním rady.každú chvílu sa zlostí,trebárs len zato že mu idem prezliecť plienku,ideme vo výťahu so susedmi a nie sami alebo len umývam riad a jemu sa to nepáči.fakt za každú hlúposť sa hodí o zema neni možné s ním pohnúť lebo je ešte viac zúrivý.nekričím naňho ani naňho niesom zlá.maximálne zvýšim hlas keď robí niečo pri čom si može ublížiť.trvá to už dlho a stále ho to "baví".už vôbec neviem čo mám robiť.ako mu dôrazne a bez jeho zlosti vysvetliť čo môže a čo nie alebo ho aspoň bez plaču prebaliť.ak mi náhodou poradííte tak wáám strašne krásne ďakujem :))

Mam 3mesacneho synka, ktory ma koliku. zvykol si zaspavat len na rukach,pritom kedysi zaspal aj v autosedacke ci kociku. teraz ked ho dam do kocika, zacne plakat. myslim, ze mu nic nie je (je prave nakojeny,prebaleny, prebleceny...), tak ho necham plakat,ale vydrzim to asi len par minut, a vyberiem ho na ruky, tam pomaly zaspinka. ak by som s nim chcela ist von, tak je to tazke, lebo v kociku sa zacne metat a plakat.asi vnima kocik uz negativne, ze ho tam dam len plakat. neviem, co mam robit, aby zaspaval aj v kociku, lebo ruky i chrbat ma uz bolia.zijem sama s nim.

Dobry den chcela by som sa vas opytat mam 5 mesacnu dcerku ktora vecer pri zaspavani stale buchavala hlavou do matraca stale na lavu stranu..Boli sme na vysetreni u neurologa ale vsetko je v poriadku..Lenze teraz v poslednom csae si vsimeme ze to robi uzaj cez den a aj v kociku na prechadzke..Cim to je?Je to neaky zlozvyk alebo sa nemame obavat..Dcerka je od narodenia velmi aktivna a vnimava..Dakujem Vam za vasu odpoved..

Prajem krasny den!!
Prezivam dost "divoke" obdobie, nakolko mam dva a pol rocneho chlapceka, toho casu este na MD, ale na milion precent viem, ze skor ci neskor nasmu manzelstvu hrozi rozpad. To tu nejdem riesit, ale prosim Vas o radu, taktiku, zmenu zmyslania, a sice, nechcem, aby z mojho synceka vyrastol rozmaznany a sebecky clovek, syn, neskor partner a snad aj manzel.....Na vysvetlenie, moj manzel je jedinacik, a navyse po rozvode rodicov az do svadby zil len s jeho matkou a starou mamou...Tie nakolko maju len jeho, tak si ho hyckali, hyckaju az doteraz.....On na nich moze nakricat, vynadat a oni akoby to ani nepoculi, o pat minut sa mu "pchaju do z"""
Ja taka nie som, a tu je to S CIM MAM PROBLEM, nechcem, a este netusim ako, ale nedopustim, aby sa syn spraval takto neuctivo ku mne, vsade citam, ako dieta potrebuje vzory, ale bojim sa a trapim sa, aby syn nepochytil taketo spravnie od manzela k zenam, sice to je buducnost, ale nechcem, aby to zaslo daleko, lebo viem, ako to boli teraz mna, ked je manzel zvyknuty nakricat na mna a o pat minut odo mna ziadat normalne fungovanie, mna sa dotkne, urazim sa, ale nic tym nedosiahnem, lebo on je zvyknuty od svojej matky a baby, ze to ignoruju, je to prehltnut neviem, aj to je je dovod, preco mame nezdrave manzelstvo,ale kedze ste detsky psycholog, ako mozem u synceka zabranit takemuto spravaniu, bojim sam, aby syncek nebol citovo prazdny, ked nevidi doma, ako sa maju jeho rodicia radi, ako si prejavuju lasku, bude z neho taky bezcitny clovek ako manzel, a bude tym trpiet jeho "patrnerka" v buducnosti, zatial co on to bude vnimat ako cosi prirodzene....dakujem

Mam syna, ktory bude mat v juli tri roky a problem s pytanim sa. Od 1,5 roka sme ho zacali davat na nocnik, co nebol ziaden problem. Aj ked sa sam nepytal, ale chcel si sadnut a obcas sa mu podarilo vycikat. Neskor som mala zdravotne problemy a nocniku som tolko casu nevenovala pozornost. Od septembra minuleho roka sme sli na to znova, ale uz nastal problem, na nocnik si nechce sadnut, doslova preziva hysteriu a vzdoruje. Tak som skusila zachod, na ktorom vydrzal 3 sekundy a uz skakal dole. Neviem ako ho presvedcit, ze sa nemusi bat si sadnut na nocnik ci zachod. Uz som vyskusala hadam skoro vsetko. Stale mu to pripominame, aby nam aspon povedal, ked sa vykaka do plienky alebo do nej vycika, ale niekedy si myslim, akoby to slo mimo neho a neuvedomoval si to. Inac je velmi sikovny a rychle sa uci. Uz ako dvojrocny poznal pismenka celej abecedy, pozna vsetky farby,ovlada znacky aut atd. ale na tie prakticke veci (obliekanie, jedenie...) je velmi pohodlny a nechce sa mu do toho. Viete mi poradit aku taktiku zvolit na to nase trapenie sa s pytanim. Velmi pekne dakujem za odpoved.