Mám pochybnosti
, Autor: Registrovaný používateľDobry vecer, rada by som sa s Vami poradila ohladne mojej dcerky. Ma o mesiac 3 roky, takze ako vacsina rodicov, uvazovali sme o jej umiestneni do MS, hlavne preto, lebo cakame druhe babo (momentalne som v 8tt) a kedze som diabeticka a mam za sebou 3 aborty, tak som sledovana u viacerych lekaroch (diabetologia, hematologia, endokrynologia a samozrejme gynekologia) a mam tych navstev u lekarov naozaj dost. S mojou dcerkou sa mi tam velmi tazko chodi, ci uz sa jedna o cestu autobusom alebo len stravenie isteho casu v cakarni ci u lekara, takze mi musi vypomahat manzel, ktory je nastastie sukromny podnikatel, takze ma moznost chodit po lekaroch so mnou a strazit dcerku, ked treba, avsak straca pri tom cas, ktory ma vyhradeny na zakazky... no ale tym Vas nechcem zatazovat. Ide o to, ze ja nemam velmi dcerku s kym porovnavat, mne sa jednoducho zda byt normalna, aj ked ma silne prejavy tzv. vzdoru, ked sa jej nevyjde v ustrety, hodi sa na zem a bucha okolo seba a krici... ale to, ako som citala, zvyknu prezivat so svojimi rodicmi viaceri rodicia. Dalsia vec je, ze ked ju za nieco napominame, jednoducho nas ignoruje a vobec nepocuva, co jej hovorime, alebo mi skoci do reci a povie nieco uplne temy, napr. pozri lampa... Najvacsi problem bolo cestovanie v autobusoch, pretoze ona jednoducho neobsedi (je hyperaktivna) a ked jej nedovolim pobehovat a drzim ju pri sebe, spusti strasny vreskot a sofer ma co robit, aby popri tom hluku odsoferoval autobus bez nehody. Takze som nutena nabalit sa na kazdu cestu (chodime busom len, ked je to nevyhnutne) cukrikmi, lizankami a inymi dobrotkami a neustale ju zabavat a napchavat... len aby sme cestu prezili v tichosti. No a druhym problemom bolo, ze po dlllllhej a umornej namahe sa mi podarilo oducit ju od plienok, chodila pekne cikat na zachod, velmi sa jej to pacilo, pretoze vzdy mohla aj splachnut... no asi po 3-4 mesiacoch, co sa ani raz nepocikala a plienocku nosila len na spinkanie alebo ked sme sli niekde dlhsie autom, sa mi zacala zase pocikavat. Netusim, ci to robi naschval, alebo ma nejaky blok, ale parkrat sa aj vypyta cikat no potom akoby sa zasekla a uz mi oznamuje iba to, ked sa uz pocikala. Aj toto boli dovody, preco sme navstivli detskeho psychologa. S prvou psychologyckou sme mali velmi zlu skusenost, Lucka (tak sa vola dcerka) mala zly den a ked sme cakali vonku, nieco ju nahnevalo a hodila sa o zem a zacala plakat. Ja som ju nechala tak, lebo to zvyklo zabrat asi najlepsie. No ale pani psychologicka otvorila dvere a od zaciatku az kym sme neodisli z ambulancie, na nu stale len kricala a davala jej prikazy ako nejakemu psikovi. Nic jej nedovolila a tie prikazy mi po chvili zacali pripominat zakladnu vojensku sluzbu... skratka... dcerku doslova vyhecovala do zachvatu zurivosti, naco ju mal podla jej instrukcii manzel zovriet do objatia (dcerka mala ruky zakliesnene pod sebou, takze sa viac-menej nemohla hybat) a tak ju drzal, az kym chudatko takmer nezaspala. Potom ku koncu uz bola na tom tak, ze rozpravala uplne z cesty a aj na mna to posobilo velmi zle, bola som kusocek od zrutenia sa. Viac sme tam teda nesli a navstivili sme dalsiu psychologicku poradnu. Stade sme akurat dnes dostali spravu, postupuju nas do detskeho integracneho centra, pretoze dcerka (asi som nepisala, prichod na svet bol velmi kriticky, VE, apgar 2, 8, 9, tazka porodna asfyxia...) podla spravy ma okrem oneskoreneho PMV aj hyperkineticky syndorm so symptomatikou detskeho autizmu. Nemozeme ju teda dat do skolky, kym nam DIC nevypracuje pre skolku posudok a plan... co nam dost skomplikovalo situaciu, pretoze v DIC v BB maju najskorsi volny termin niekedy v juni a skolka, kam ma Lucka chodit pracuje uz len v juni a 3 tyzdne v juli a potom az v septembri. Aby som sa vsak vratila k svojej otazke. Je mozne, aby nasa dcerka mala tieto diagnozy? Naozaj som mala doteraz pocit, ze je uplne normalne dieta, trosku zivsie a trosku detskejsie, ako ostatne deti, ale nepripada mi nijak ina a uz vobec nie, ze by mala "symptomatiku detskeho autizmu"... na mna posobi skor, ze to, co ju nezaujima, jej moze byt ukradnute a ze ide o ignoraciu, pretoze dokaze aj normalne vnimat, ked sa rozpravame.. no rozhovor ju musi zaujat. Mohla by som poprosit o Vas nazor resp. o nejaku pripadnu radu? Dakujem velmi pekne... uz len za precitanie si mojho pribehu. Pekny vecer. Janka