kocik

Niektoré deti neznášajú pobyt v kočíku, najmä ak ešte nesedia. Keď už začnú sedieť a môžu pozerať naokolo, rady sa potom vozia.
Niekedy je potrebné skúšať viaceré spôsoby, ako dieťa uspať. Ak ho uspávate postojačky, chrbát aj ruky sú samozrejme veľmi namáhané. Skúste si sadnúť a držať či jemne ho kolísať v náručí, prípadne si sadnite na fitloptu a držte ho alebo sa jemne hojdajte, samozrejme tak, aby ste nespadli aj s ním. Ďalšia možnosť je, že si ľahnete a syna si položíte tesne vedľa seba, aby vás cítil, aby ste sa dotýkali, prípadne si ho položte na brucho a možno ho pomalý pohyb vášho tela pri nádychu a výdychu a tesný kontakt s vaším telom upokojí.
Nuž ale niekedy funguje len jeden spôsob a ten musíme vydržať. Ale hľadajte.
A ak máte možnosť, aby sa o vaše dieťatko aspoň raz za týždeň niekto na pár postaral, využite túto možnosť a oddýchnite si či choďte niekam trošku relaxovať.

Samozrejme, že je vhodné poradiť sa s vašou detskou lekárkou/lekárom, najmä vtedy, ak je dieťa nervózne len v tomto období, čiže ak nie je podráždené či nervózne "od prírody". Lekárka potom môže na základe podrobnejších informácií určiť, či je treba vyhľadať neurológa alebo iného odborníka.

Môj názor je, že plač dieťaťa treba rozlišovať a ak len pomrnkáva, nemusí to byť nič hrozné nechať ho tak, aby sa upokojilo samo alebo sa mu len prihovoriť, aby počulo váš hlas. No ak plače, lebo má strach alebo mu je niečo nepríjemné a plač neutícha ani po minúte dvoch, skôr sa stupňuje, potom je lepšie dieťa upokojiť a položiť do kočíka a ak začne znova, tak zase upokojiť a položiť do kočíka... No ak to nezačne lepšie fungovať ani po troch dňoch či týždni nácviku (aspoň malé zlepšenie), je fajn hľadať iné riešenia - nosiť dieťa v hopsande, plachtičke... Niektoré deti sa rady vozia v kočíku až keď začnú sedieť a majú výhľad.

Je možné, že sa veľmi snažila vysporiadať sa s narodením bratčeka a nejako sa jej to darí. No ďalší súrodenec je pre ňu už asi príliš veľké sústo. Môže to brať ako vašu zradu voči nim dvom, akoby vám oni dvaja nestačili a potrebujete ešte ďalšie dieťa (votrelca), akoby oni dvaja neboli pre vás dosť dobrí... Len si chráni to, čo potrebuje, vymedzuje si "svoje územie".
Dajte jej čas, chráňte si brucho a prsia a vždy jej povedzte, že chápete, že sa jej to nepáči, ale je to tak a má prestať s útokmi na vaše telo. A že to má povedať, ako sa hnevá alebo má dupať alebo kričať, keď to potrebuje, no nesmie vás udrieť.

Otázka je, či je to už dlho tak alebo sa jeho spánok takto "pokazil" nedávno. Ak je to nová vec, je možné, že je to záležitosť rastu zubov, prípadne nejakého prechladnutia či tráviacich ťažkostí. Tomu by mohol nasvedčovať aj plač, s ktorým sa budí. Niekedy to je ale skrátka len o tom, že dieťa nemá potrebu spať počas dňa a potom dlho zaspáva a ak si pospí cez deň, hoci len trochu, nevie zaspať ani večer.
Hádzanie sa do záklonu je taká špecialitka v tomto veku, deti to robievajú aj pri prebaľovaní, vypínajú sa ako luk a je to len prejav ich nesúhlasu, nepohody.
Niekedy deťom pri dlhodobejších ťažkostiach so spánkom pomáha cez deň spánok vonku, v kočíku, hlavne teraz v zime si zvyknú vonku dobre pospať. V noci tiež treba skontrolovať, či izba nie je prehriata, či je dostatočne vetraná a je tam teda dostatok kyslíka, ak dieťa spí samo v izbe, niekedy je lepšie presunúť mu postieľku do spálne rodičov atď.

Takéto realcie sa u niektorých detí vyskytujú, no zvyčajne po určitom období odoznejú. Týkajú sa najmä nejakých nových situácií alebo ľudí či vecí, prípadne nie až tak dobre známych. Často postupne strach odozneje, ak je dieťa opakovane vystavené tej situácii či podentu, ktorého sa bojí, no je v náručí niekoho, kto je pre neho dôležitý - teda mamy, otca alebo niekoho, komu dôveruje. Neznamená to ale, že dieťa bude ticho a nebude prejavovať reakciu strachu, no bude schopné čeliť tej situácii či neznámej osobe.
Samozrejme, že netreba byť hodinu vonku v snehu, aby si malá naň zvykla na jeden šup, skôr treba postupne predlžovať čas, kedy je dieťa v tej nepríjemnej situácii - najprv len pár minút, potom dva razy toľko atd.
V rpípade potreby sa poraďte s vašou detskou lekárkou alebo navštívte detskú psychoterapeutku.