zúrivosť

Dobrý deň.Už som vás raz prosila o radu len som vtedy nebola zaregistrovaná tak to bolo asi zbytočné.Tak to skúsim ešte raz.Mám rok a 7 mesačného synčeka,ktorý je večne bezdôvodne zúrivý.Za každú hlúposť sa hodí o zem a nedá sa sním pohnúť.Keď sa v tej chvíly snažím ho ukludniť a zobrať ho na ruky je ako skala,nedá sa s ním pohnúť a to že ním hybem ho rozzúri ešte viac.Už fakt neviem ako ďalej.Hnevá sa fakt každú chvilku keď veci niesú podľa jeho predstáv,napr.keď umývam riad a jemu sa nepáči že stojím pri drese alebo že nejdeme vo výťahu sami ale so susedmi,a najhoršie je to na detskom ihrisku keď nemože mať všetky hračky okolo.Najprv som si myslela že mu venujem málo pozornosti,ale aj keď sa mu venujem vkuse,spokojnosť neprichádza:(Neviem ako mu ukázať čo može a čo nie.Zvýšiť hlas je zbytočné a biť ho nebudem.Pritom nechcem byť v jeho očiach zlá.Chcela by som aby mal vo mne útočisko.Ale ako to docieliť keď ja som práve tá čo mu zakazuje:( Veľmi veľmi vás prosím poraďte mi,lebo už maám pocit že som vyskúšala všetko a nič nepomáha .Majte sa krásne.ola

Dobry den p. doktorka. Prosim Vas o radu ako postupovat vo vychove nasej dcery. Ma 2 roky a 4 mesiace. Od narodenia bola velmi uplakane, nespokojne dieta, ktore si doteraz vyzaduje veeela pozornosti.Trapia ma teraz tieto problemy:
1. asi mesiac si zacala davat prsty do ust. Ma ich tam stale. Niekedy si dokonca aj nechty obhryza. Ked ju na to upozornujem, alebo vyberiem z ust, dava ich hned naspat, alebo natruc ich tam da a drzi ich dnu. Rovnako si zacala aj sparat v nose.
2. je dost hanbliva. Deti ma velmi rada ale ak su nablizku dospeli, hanbi sa dost. Sme napr. na navsteve, kde su deti, maju tam hracky, ale ona si tu hracku nevezme sama ani ked je pol metra od nas, vsade musi ist s nou mama, ocino, alebo postupne aj niekto z navstevy, ked sa otuka. Stale niekoho niekam taha. Viem, ze z tohoto mozno vyrastie, ale trva to takto uz rok a ja uz neviem, ci robim dobre, ze s nou idem, ale uz som skusala aj neist, ale to sa tak rozzuri, vobec tam nejde a uz iba vyvadza.Ale napr. vydrzi bez nas napr 3 dni so starymi rodicmi, ked sme boli prec
3. stale zbiera po zemi smeti a sem tam to aj spapa, darmo jej dookola opakujem a opakujem, nic
4.ona je ako pokazeny gramofon. Ked nieco chce, stale to opakuje a opakuje.A ona toho chce vela a casto. Ak na to nereagujeme, rozzuri sa a ked aj zareagujeme, tak tiez jej to nestaci. Napr. balime sa, lebo byvame na striedacku v dvoch mestach. Balim sa 3 hodiny a ona 3 hodiny opakuje: "uz ideme, uz ideme, uz ideme" a takto dokola a dokola, ona chce ist okamzite.Poviem jej, ze sa musime pobalit a potom pojdeme a ze uz to nebudem opakovat, ale ona si stale dookola svoje. Znami hovoria, len klud, to prejde, ale oni nevedia, co to je, ake je to unavne a vycerpavajuce. Ona sa strasne rychlo rozhneva pre nieco a potom vie prejst zase rychlo do smiechu. Hneva sa naozaj casto pocas dna. Ano, ma aj lepsie dni, ale tych horsich je ovela viac. Kazdy vylet niekam sa nikdy nezaobide bez jej vystupov. Ja uz ani nemam energiu a chut s nou nikam chodit. Ona si to asi aj uvedomuje, lebo potom sama o tom hovori, ze plakala som, jedovala som sa, lebo som nechcela to, a pod..Chodim len preto, ze viem, ze potrebuje byt v kolektive a mat pestry program. Prosim Vas co robit. Co s tymto nasim papagajom, ako ja niekedy poviem :-)
Niekto mi raz povedal, ze sa pred znamymi nemam na nu stazovat, ked tam je aj ona. Myslite si, ze nieco na tom je. Lebo sa musim priznat, ze to robim casto.
Dakujem za vas cas
Lenka

Dobrý den pani doktorka, rada by som poznala Váš názor na správanie 2,5 ročného synčeka mojej priatelky. Poznáme sa s nou od detstva tak mi na nej velmi zálezí a zároven samozrejme aj na jej synovi. Jej syn má presne 2 roky a 6 mesiacov - rozpráva iba svojou rečou, ktorej nikto nerozumie, vie pár slov ako "ty, mama, tato". Jej syn sa uz dlhší čas hádze o zem, cca 10 mesiacov - pri akelkolvek prílezitosti - niečo chce,niečo nechce, niečo mu nieje dovolené, alebo proste len tak - aj niekolkokrát denne. Pritom kope nohami, vrešti, kričí. Taktiez s hračkami hádze o zem uplne zlostne - proste všetko rieši zlostou a zurivostou. Zatial sa absolutne nepyta na nočník, stále plienkuju a nemaju ziadny náznak toho aby sa to zmenilo. Pri jedení to isté. Sám sa napapat nevie, ani jednu lyzičku si sám nedá do pusy. Nevie rozopnut napr. zips alebo neovláda ani niektoré základné veci ktoré deti v tomto veku beru ako samozrejmost. Chcem sa iba opýtat či takéto správanie je v tomto veku normálne alebo je to uz náznak nejakej poruchy. Vopred dakujem za odpoved.

Dobrý deň, prosím Vás o radu pri riešení ťažkých záchvatov škriekania a plaču u 20 mesačného dieťaťa. Pred týždňom sme sa rozhodli /aj z mojich zdravotných dôvodov/ odstaviť 20mesačného synčeka. Bol kojený už len pred spánkom - večer, na obed a ráno. Niekedy zaspával na prsníku, niekedy nie, uspával ho občas aj manžel. Povedali sme mu, že maminkine mliečko už nie je, zo začiatku to akoby akceptoval, prvé dva dni boli celkom v pohode, ale na tretí deň začínal viac a viac zúriť, keď sa blížilo obdobie ukladania do postieľky. Teraz už reaguje prudko na akúkoľvek maličkosť, zákaz, alebo zmenu jeho prianí... Najhoršie je, že hnev trvá niekoľko desiatok minút, dnes bol už 2 hodinový - až kým sa nevyčerpal a nezaspal. Kríčí, jačí, plače, bije okolo seba, kope, hádže sa o zem, zvíja sa, tlčie si svoju hlavu o zem, denne aj 20x - s rôznou intenzitou, niekedy len filmovo, niekedy až do hrče na hlavičke. Je veľmi živý, aktívny, hravý, miluje slobodu - pobyt vonku, behanie, chodenie po schodoch, vyliezanie všade, kam sa dá /i nesmie/. Som už psychicky vyčerpaná, pri zúrivosti nepomáha nič, niekedy sa mi podarí odvrátiť pozornosť, ale to len činnosťou, ktorú ešte nevidel - a musí mať náležitú intenzitu.Taktiež mi pomáhajú manžel i dcéra/16r/ pri zvládaní týchto amokov, ale niekedy ani to nepomôže. Ja som jeho terčom útokov, niekedy mám pocit, že by mi najradšej odtrhol vlasy,uši, hlavu... Mrzí ma, že sa takto silno energeticky vyčerpáva, bojím sa, že sa mu niečo môže stať. Môžem mu prípadne pomôcť s nejakými utišujúcimi prostriedkami? Napríklad homeopatickým sirupom SEDALIA? Určite ste sa s tým už stretli, pre mňa - pri 3.dieťati - je to šok, neviem si s tým poradiť, možno to samo odznie, ale momentálne sme vyčerpaní celá rodina.. Prosím Vás veľmi pekne a čo možno najskôr o odpoveď. Ďakujem veľmi pekne. s pozdravom Zuzana.

Dobry den, chcela by som sa spytat na nasledovnu situaciu. Moj syn bol od malicka dieta ktore reagovalo na vec, ktoru nevedelo zvladnut zurivostou. Riesili sme to kym bol maly nevsimavostou a ked mal 4 roky tak dohovorom, poprip. dostal po zadku. Ked mal 3 roky narodila sa mu sestra, s ktorou pekne vychadza, samozrejme na male hadky pri hrani. Dnes ma 6 rokov navstevuje 0.rocnik skoly a prave sme sa dozvedeli, ze je velmi agresivny k spoluziakom. Bez dovodne ich napada a doslovne si agresiou chce vynutit ich pozornost. Popytali sme sa aj v skolke, ktoru navstevoval predchadzajuce 2 roky a povedali nam, že aj tam sa posledny rok agresivne spraval.
Sme z toho velmi nestastny, pretoze sme sa snazili predchadzat takymto veciam a syn ani nepozna ziadne bojove rozpravky, popr. filmy podobneho charakteru.Dakujem

Chcem Vas poprosiť o radu, ako si poradiť so správaním nášho syna. Má 2,5 roka a jeho správanie nás už privádza do zúfalstva. Jeho vzdor začal pomaly pár týždňov predtým ako dovŕšil dva roky. Začalo to obyčajným nie, postupne po pár mesiacoch začal vymýšľať, že chce toto nie ono, no a v decembri minulého roka sa to začalo prudko zhoršovať. Dostával záchvaty hnevu, zúrivosti, teraz už aj dupe nohami, odstrkuje nás alebo naopak nasilu ťahá. Takýto záchvat ho niekedy chytí aj 2-3 razy denne, začne kedykoľvek, kdekoľvek a pre hocičo. Pri veciach, ktoré musí urobiť sám
(ísť sám po schodoch, zasvietiť v záchode, spláchnuť, vyzliecť si nohavice, ísť sám do postieľky...), už vieme, že mu nemôžeme pomáhať a tak sa nám darí hnevu vyhnúť, ale niektoré situácie nás vedia prekvapiť. Napr. dnes pred kúpaním nešiel cikať, lebo mu nebolo treba a on sa predsa bude pýtať. Len čo vošiel do vane, vycikal sa, hneď spozornel, tak som mu povedala, ze to nič, nabudúce pôjde pred kúpaním na záchod a bude to vporiadku. A vtedy to začalo, on chce ísť cikať na záchod, začal kričať, plakať, hnevať sa, skákať.
Snažila som sa ho upokojiť, vybrala som mu mydlo, aby sa umýval, nič. Odišla som len pred dvere, lebo som sa bála, že si ublíži, no nič. Potom prišiel manžel a vzal ho na záchod, lebo malý takmer sám vyliezol z vane. Cikať sa mu však už nedalo, tak plač pokračoval. Vzali sme ho späť do vane umyť (zajtra ideme na imunológiu na kontrolu, preto som nástojila na kúpaní), ale umývanie aj utieranie a obliekanie do pyžama preplakal a prekričal. Zrazu sa chcel kúpať, potom sa nechcel obliekať, potom sa chcel obliekať a každú chvíľu niečo, trvalo to cca 20 min. Skúšali sme ho aj pevne objať, ale kopal, odtískal nás, ja som v 5.mesiaci tehotenstva a bojím sa, aby mi neublížil, keď takto vystrája. Napokon už ani neviem ako sa upokojil a vzápätí zaspal.
Takýto výstup bol dnes už druhý, vcera som si tiež jeden užila. Väčšinou máva takéto záchvaty možno týždeň, potom máme pár dní uplne pokoj a potom to začne zas.
Chcem sa Vás opýtať, či je to normálne, či to môžeme nejako ovplyvniť, prípadne, či sme mi mohli spôsobiť, že sa správa takto. Dávame mu priestor, aby si mohol vybrať, napr.či chce na raňajky chlieb so syrom alebo šunkou, ktoré tepláky, či tričko si chce obliecť, či s nami chce ísť na nákup. Sú veci, ktoré vie, že nesmie a veci, ktoré si vybrať môže. Starí rodičia i niektorí známi sa totiž tvária, že toto nie je len vzdor, že je zlý a nevieme si sím rady.
Inak je veľmi šikovný a až na to, že má priveľa energie sme s ním nikdy nemali vážnejšie problémy. Ďakujem