Vzdor 2 rocna dcera

Question

Vzdor 2 rocna dcera

02. 09. 2010 (14:14) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobry den p. doktorka. Prosim Vas o radu ako postupovat vo vychove nasej dcery. Ma 2 roky a 4 mesiace. Od narodenia bola velmi uplakane, nespokojne dieta, ktore si doteraz vyzaduje veeela pozornosti.Trapia ma teraz tieto problemy:
1. asi mesiac si zacala davat prsty do ust. Ma ich tam stale. Niekedy si dokonca aj nechty obhryza. Ked ju na to upozornujem, alebo vyberiem z ust, dava ich hned naspat, alebo natruc ich tam da a drzi ich dnu. Rovnako si zacala aj sparat v nose.
2. je dost hanbliva. Deti ma velmi rada ale ak su nablizku dospeli, hanbi sa dost. Sme napr. na navsteve, kde su deti, maju tam hracky, ale ona si tu hracku nevezme sama ani ked je pol metra od nas, vsade musi ist s nou mama, ocino, alebo postupne aj niekto z navstevy, ked sa otuka. Stale niekoho niekam taha. Viem, ze z tohoto mozno vyrastie, ale trva to takto uz rok a ja uz neviem, ci robim dobre, ze s nou idem, ale uz som skusala aj neist, ale to sa tak rozzuri, vobec tam nejde a uz iba vyvadza.Ale napr. vydrzi bez nas napr 3 dni so starymi rodicmi, ked sme boli prec
3. stale zbiera po zemi smeti a sem tam to aj spapa, darmo jej dookola opakujem a opakujem, nic
4.ona je ako pokazeny gramofon. Ked nieco chce, stale to opakuje a opakuje.A ona toho chce vela a casto. Ak na to nereagujeme, rozzuri sa a ked aj zareagujeme, tak tiez jej to nestaci. Napr. balime sa, lebo byvame na striedacku v dvoch mestach. Balim sa 3 hodiny a ona 3 hodiny opakuje: "uz ideme, uz ideme, uz ideme" a takto dokola a dokola, ona chce ist okamzite.Poviem jej, ze sa musime pobalit a potom pojdeme a ze uz to nebudem opakovat, ale ona si stale dookola svoje. Znami hovoria, len klud, to prejde, ale oni nevedia, co to je, ake je to unavne a vycerpavajuce. Ona sa strasne rychlo rozhneva pre nieco a potom vie prejst zase rychlo do smiechu. Hneva sa naozaj casto pocas dna. Ano, ma aj lepsie dni, ale tych horsich je ovela viac. Kazdy vylet niekam sa nikdy nezaobide bez jej vystupov. Ja uz ani nemam energiu a chut s nou nikam chodit. Ona si to asi aj uvedomuje, lebo potom sama o tom hovori, ze plakala som, jedovala som sa, lebo som nechcela to, a pod..Chodim len preto, ze viem, ze potrebuje byt v kolektive a mat pestry program. Prosim Vas co robit. Co s tymto nasim papagajom, ako ja niekedy poviem :-)
Niekto mi raz povedal, ze sa pred znamymi nemam na nu stazovat, ked tam je aj ona. Myslite si, ze nieco na tom je. Lebo sa musim priznat, ze to robim casto.
Dakujem za vas cas
Lenka

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Pre dieťa je zahanbujúce a ponižujúce, ak sa naň rodičia alebo aj iné osoby sťažujú tak, že ono je svedkom, že to ono samo počuje. Predstavte si len, že by vaši rodičia alebo váš muž pred inými hovoril, aká ste "zlá" vy, čo mu na vás vadí, čo stále robíte... Isto by vám to nepadlo dobre, zranilo či nahnevalo by vás to.
Aj keď sú niektoré obdobia rodičovstva výrazne náročné, nie je vhodné dieťa takto značkovať a ponižovať. Ak sa potrebujete vyrozprávať, je vhodnejšie to robiť bez prítomnosti dieťaťa.
Hnev a zúrivosť sú u detí v tomto veku niekedy naozaj časté a "vyvádzajú" niekedy takmer od rána do večera. Súvisí to s ich vývinom, lebo si uvedomujú, že majú aj ony nejaký vplyv na svet a chcú ho meniť a prispôsobovať si ho tak, ako ony potrebujú. Keď sa im to nedarí podľa ich predstáv, hnevajú sa a zúria, plačú, revú, kričia, kopú, hádžu sa o zem, lebo emocionálny nápor týchto emócií je na ne ešte príliš silný a nevedia s tým nič robiť. No postupne sa to učia.
Podobne je to s trpezlivosťou - nevedia vydržať, lebo už to chcú robiť, čo je na pláne, nechápu celkom dobre, čo znamená o tri hodiny pôjdeme, lebo ešte nemajú dostatočnú predstavu o čase, minulosti, budúcnosti atď. Žijú tu a teraz.
V týchto ťažkostiach je azda najlepšou pomocou dostatočná psychohygiena rodičov a napríklad humor.