Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobry vecer,
mam 15 mesacneho syna, donedavna sme si mysleli, akeho mame kludneho a dobreho chlapca. V poslednej dobe na detskom ihrisku bez dovodu robi zle starsim detom, doslova niekoho zdrapi za bundu a zacne nim mixovat, alebo chce nejake dieta pohryzt na ruku. Neviem ako v takomto pripade spravne reagovat. Vysvetlovanie je mu smiesne. Zanedbali sme nieco vo vychove?
Co by ste nam poradili? Dakujem
Nemyslím, že ste niečo zanedbali. Len sa jednoducho váš miláčik začína presadzovať medzi inými deťmi a robí to detským a nezrelým spôsobom (čo je primerané jeho veku). Treba mu zakaždým dať najavo stručne a jednoznačne, že to nesmie robiť, že to je neprípustné a vziať ho na chvíľu bokom, na lavičku. Taktiež je možné učiť ho, ako inak môže vyjadriť svoju nevôľu alebo to, čo chce od druhého dieťaťa. No je to asi eše dlhá cesta, lebo je to preda len malé dieťa. A vysvetľovaniu rozhodne moc nerozumie a hlavne nevie podľa neho konať.
Dobrý deň, volám sa Lucia, chcela by som poprosiť o radu ohľadom môjho syna Maxa, má 6 rokov, je to otvorený veľmi aktívny a živý chlapec so záujmom o všetko, individualista s vodcovskými sklonmi...od jeho roka sme prežívali dosť hektické obdobie, jeho otec bol alkoholik a práve v v období synových 2-3 rokov sa situácia vygradovala natoľko, že som sa rozhodla v záujme synovho aj svojho odísť (manipulácie, citové vydieranie, nerovnováha a nepohoda a vyústilo to až do ohrozovania zbraňou mňa aj malého, vydierania), napriek všetkému som si povedala dosť a odsťahovali sme sa, syn sa v tom čase zajakával asi 2 týždne, to sa nám podarilo odstrániť asi za mesiac...spočiatku to bola úľava ale po roku začínali problémy synovi chýbal otec (obmedzila som to na stretnutia ked bol triezvy), on si ho získaval púšťaním akčných filmov a neustálym kupovaním replík zbraní, s čím som nesúhlasila a viac ráz protestovala a dohovárala, vhodne pre dieťa s ním čas trávil minimálne, svokra ich poväčšine kryla, chápem že nechcela konflikty ale dosah na môjho bývalého manžela nemala, a ked išiel syn na návštevu k nim vyzeralo to tak, že mohol všetko...medzitým sme mali problémy v školke také že som sa rozhodla ju zmeniť..tam to už bol bludný kruh (syn bol vplyvom všetkého agresívny, veľmi vzdorovitý, rozháraný akoby nevedel kam patrí), medzitým môj bývalý manžel zomrel, je tomu tri mesiace, situácia sa ukľudnila..Maxík povedala by som, začína naskakovať na bežný spôsob života, o smrti otca vie, vysvetlila som mu ju, poplakali sme si a nesťažujem sa, neriešim zbytočne nič čo sa dialo, ak sa na to neopýta, alebo nenaznačí, ak ano snažím sa mu to vysvetliť pre neho prijateľne...ale zo škôlky stále mám ohlasy že nerešpektuje autority, je voči ostatným deťom agresívny, prudko reaguje...mnohokrát nespolupracuje, akoby ten sociálny kontakt bol oslabený, z môjho pohľadu doma (je jedináčik, bývame sami) je často panovačný snaží sa presadiť svoju vôľu, ale vysvetlením situácie prípadne ráznym "nie" s dovysvetľovaním po ukľudnení chápe a uzná, problémom je aj ten jeho vzbudený záujem o zbrane, čo jemne ustupuje a snažím sa mu ponúknuť iné nové podnety ...a po tom všetkom by som sa chcela poprosiť o radu ohľadom výchovy a postupov aby som vytesnila všetko zlé, či nevhodné, čo sa stalo (s psychologičkou som sa viackrát radila, našu situáciu poznala, odporučila aby som pokračovala v tom spôsobe aký mám, dbať na hranice ), vedeli by ste mi takto ešte poradiť ? Ja viem že všetko nepôjde ustáliť za dva mesiace, len by som Vás poprosila o názor, veľmi pekne ďakujem
Takáto životná história ovplyvní život dieťaťa. No podľa toho, čo píšete, mu zrejme svojím prístupom viete pomôcť zorientovať sa a usmerňujete jeho život želaným smerom. A máte úplnú pravdu, že sa to celé nezmení za dva mesiace, ani za tri. Vždy je dôležité si uvedomovať, že dieťa potrebuje čas na to, aby sa vylízalo z toho, čo bolo, aby sa vnútorne upokojilo a strávilo minulé obdobia. Trpezlivosť je teda namieste.
V škôlke by tiež mali s chlapcom zaobchádzať tak, aby dostával primeraným spôsobom informácie o tom, čo sa smie a čo nie a aby bol pod primeraným dohľadom. Jeho agresivita by sa postupne pod láskavým, no zároveň usmerňujúcim vedením mohla obrúsiť a zjemniť, prípadne celkom vytratiť.
Dobrý deň.
Mám 23-mesačné dvojčatá - chlapca a dievča. Náš problém spočíva v tom, že syn je voči dcére agresívny (strká ju, hryzie), keď nezvláda svoj hnev na čokoľvek, útočí na ňu, prípadne hádže hračky o zem. Nepomáha ani dohováranie, ani hrozenie, ani v najkritickejšej chvíli po zadku (hoci biť ho nechcem, pretože mi to pripadá nelogické.)
Som zúfalá, neviem, ako si s ním mám poradiť. Bojím sa, aby z neho nevyrástol bitkár, medzi deťmi neobľúbený a zároveň sa bojím o malú, keďže ona má o 5 kíl menej a len čakám, kedy si na nábytku rozbije hlavu.
Podotýkam, že netuším, kde sa to v ňom berie, v rodine žiadnu agresiu nevidel a ani nezažil. Pozornosti má dosť, možno dokonca viac ako dcéra, keďže vzhľadom na okolnosti bol a stále je dojčený iba on.
Veľmi Vám budem vďačná za každú radu.
Niekdy je chyba, ak dieťa nevidí, ako treba správne alebo prijateľne zaobchádzať s hnevom. Dieťa potom nemá vzor a urobí to, čo ho napadne. Vašou úlohou by teda bolo, aby ste ho učili vhodnejšie spôsoby, ako prejaviť hnev. Napríklad hádzanie hračky o zem by mohlo byť prijateľné, rozhodne prijateľnejšie, ako napadnúť fyzicky sestru. Mohli by ste ho učiť, že keď sa hnevá, nech chytí plyšáky a hádže ich o prázdnu stenu alebo do diaľky, až kým ho hnev neopustí. Alebo by si mohol zobrať detský tĺčik a tĺcť paličky do dierok (hračka). Prípadne by mohol udierať päsťou do mecha či matraca...
Dobrý deň, poprosila by som Vás o radu ohľadom môjho 5,5 ročného syna Timka. Vynasnažím sa problém jasne zadefinovať. Za posledné obdobie sa u syna veľmi zvýšili agresívne prejavy, jednak mám dojem, že sa správaním vrátil do obdobia 3 rokov, kedy bol riadne vzdorovitý, teraz ale tým, že je starší, vie byť viac zlostný aj slovne. P. učiteľka v škôlke si ma zavolala s tým, že je iný aj v škôlke, že aj tam je agresívnejsš, jej samotnej dokonca povedal, že ju zabije. Netuším kde na to prišiel, doma je u nás všetko ok, je jedináčik, TV mu veľmi cenzúrujeme, aby pozeral primerané rozprávky. Tuším, že to do istej miery súvisí práve so škôlkou, pretože tam veľmi nerád chodí, tvrdí, že je tam nuda, ale aj tak nerozumiem, prečo sa jeho správanie tak vyhrotilo. Celkovo je nagativistický, ťažko ho niečím zaujať, všetko ofrfle a pod. Doma odmieta robť akékoľvek bežné veci (prezliekanie sa napr.), ktoré doteraz robil viacmenej v pohode.
Všetko je to u neho sprevádzané zlosťou a stále rieši to, či na ďalší deň zase musí do škôlky. Ak mu poviem, že áno, tak robí cirkus. Naopak, ak som s ním doma cez deň, je úplne v pohode. Neviem ako k nemu pristupovať tak, aby som ho viac nevydráždila, ale popritom dala jasne najavo, že takto sa správať nesmie. Ďakujem pekne, Lucia.
Je možné, že nechuť chodiť do škôlky je natoľko veľká, že ovplyvňuje výraznejšie aj jeho prejavy v správaní. Možno to súvisí s niečím, čo sa deje alebo dialo v škôlke, možno nie.
Bolo by namieste porozprávať sa hlbšie s pani učiteľkami, či si deti navzájom neubližujú, či sa nestal nejaký incident a podobne, prípadne ak sa niečo deje, treba to riešiť. Ak nič ale nezistíte a máte tú možnosť, skúste ho dávať do škôlky len na dopoludnie.
Niekedy problematické správanie môže súvisieť s tým, že sa dieťa cíti z nejakého dôvodu menejcenné alebo má ťažkosti v nejakej oblasti - ak je v predškolskej triede a deti robia aktivity podobné školským, možno sa mu v nejakej oblasti nedarí a buď dostal zlé slovné hodnotenie od učiteľky alebo detí alebo sám sa k tomu stavia kriticky. Vtedy je vhodné tiež pohovoriť s učiteľkami, ako sa mu darí s aktivitami (kreslenie, strihanie...) a prípadne vyhľadajte školskú poradňu a požiadajte o vyšetrenie alebo zaradenie do programu na rozvoj schopností, ak má oslabené niektoré schopnosti.
Dobry den.
Mame 2 rocneho syna a 3 mesacnu dcerku. Problem mam so synom a myslim, ze jeho zaciatok sa da datovat prave narodenim dcerky, preto som ju spomenula. Nas syn vzdy ked ho nieco nahneva, ked sa mu nieco nedari tak ako by si to predstavoval, ked mu nesplnime co chce zacne rozpravat: maminku bit. Opakuje to stale dookola a popritom sa hneva alebo fnuka. Velmi intenzivne to rozprava aj v kontakte s cudzimi ludmi. Ked sa mu niekto na ulici prihovori hned zacne vykrikovat tuto svoju veticku. Ludia na nas divne pozeraju, ale to mi je v podstate jedno. Ja len nerozumiem, preco to hovori. Ked ho nieco hneva, v podstate ten hnev obracia smerom na mna a posledne dni ma snahu sa uz aj zahnat a udriet ma. Ked to vsak rozprava prave pri tom kontakte s cudzimi, skor mam pocit, ze sa chce za mna schovat, tulit sa akoby sa bal. Vsetko vsak zalezi od nalady. Nikedy je naopak vonku velmi smely a sam cudzim ludom rozpava co ho napadne. Este ma napadlo, ze sice to asi cele zacalo narodenim malej, ale voci nej ziadnu agresivitu neprejavuje. Ma ju velmi rad, chce sa s nou hrat, hladka ju, podava jej hracky, tisi ju ked place. Ani na mna nie je takyto agresivny ak sa venujem malej. Ani ked ju kojim, ani ked ju prebalujem, ani ked sa hram s nou. Preto neviem ci to s nou ma naozaj suvis.
Na druhej strane je mna velmi naviazany. Ked pace, vacsinou ho nedokaze utisit nikto a dokonca v poslednom case ani manzel. Uspavat ho mozem tiez len ja. Ale manzela ma velmi rad, v otazkach hry sa obracia vacsinou na neho. Ked je vsak zle, existujem len ja. AKo mam na tuto jeho veticku reagovat? Ignorovanie nepomaha, napominanie nepomaha, ked mu poviem, ze budem smutna ked takto hovori, tak sice prestane v tej chvili (obcas), ale neskor to zacne hovorit znova. Mam pocit, ze to hovori stale castejsie a castejsie a tak som sa uz rozhodla poprosit o radu niekoho kompetentnejsieho. Ak vas napada nieco, co mozno ja prehliadam, pripadne mate na to nejaku "fintu" budem rada za pomoc.
Dakujem. S pzodravom Mirka
Skúste mu v tej situácii, keď ste doma, ponúknuť nejaký spôsob, ako vybiť tú energiu zo seba, no nie smerom k vám - napríklad búchať do gauča, kresla, matraca, boxovacieho mecha, namiesto do maminky. Slovne mu pomôžte, opakujte len "biť biť" (bez "maminku").
Je možné, že vy ste jediná, ku komu si dovolí prejaviť svoj hnev. Vy ste tá, ktorá je pre neho dôležitá a v tejto etape jeho života stále najdôležitejšia. A tak vám dôveruje, že "prežijete" aj jeho hnev a že to prežije/vydrží aj váš vzťah.
Dobrý večer.Mám problém,ktorý nie som schopná riešiť sama .Keď sa mi narodil syn ,vzťah mi pomaly začal stroskotávať.Vtedajší manžel nejavil záujem o nášho syna a ani sa mu nevenoval.Ale ja o to viac.Bola som s ním 24 hodín,nikdy som ho nedávala postrážiť,vždy som ho brala zo sebou,dojčila som ho 3 roky a 3 mesiace.Učila ako sa slušne správať,vždy nové básničky a pesničky.Ako 5 ročný vedel čítať a písať.Bol šikovný,múdry a inteligentný.Do škôlky nastúpil ako 5 ročný,lebo nezvládal odlúčenie odo mňa.Skúsila som to v troch rokoch a od prvého dňa škôlky prestal komunikovať,každé ráno vracal,mal bolesti brucha.Po rôznych vyšetreniach zistili,že to má psychycký problém a odporučili mi zostať doma na predĺženej materskej dovolenke.Medzi tým som sa rozviedla,otec sa vôbec nezaujímal o syna .Prišiel nástup do škôlky rok pred školou.To bol horor!!!Syn nenávidel škôlku a učiteľky .Upozornila som ich aby ho nenútili jesť čo nechce,lebo to vyvracia.Oni robili pravý opak.Povedala som im,aby ho pustili cikať vždy keď sa vypýta.Nepustili ho ho viac krát,pocikal sa.Chodil s plačom do škôlky a začal nenávidieť aj deti.Preložiť som ho nevedela inde,lebo buď bolo plno,alebo ďaleko.Medzi tým som si našla priateľa a otehotnela som.Trápila som sa kôli synovej škôlke ,učiteľkám.Skoro som dva krát potratila.Horko ťažko sme skončili škôlku,v lete som porodila dcérku.Prišiel nástup do školy.Syn sa začal meniť na agresívne dieťa.Hoci sestričku má rád,veľa sa s ňou háda..Mňa má veľmi rád,ale neposlúcha odvráva.A v hlase má nenávisť.Nič ho nebaví okrem rozprávok,ale nie pekných.Pozerá cartoon network.Keď mu niečo zakážem kôli jeho správaniu tak povie no a čo.Ale plač má na krajíčku.Povie,že určite ho nemám rada.Každý večer ho dávam spať s tým,že sa objímame a dá mi viac pús.Hovorí mi potichu,že ma má veľmi rád.Keď prejde v dome vedľa mňa,objíme ma.Ale začínal mať ťažkosti s učením,agresívne reaguje na spolužiakov,neposlúcha,nechce si upratať ani vlastné veci. V škole stále žaluje na deti .Pritom je veľmi citlivý a vie mať rád.Obrátila som sa dva krát na Komárňanských psychológov,ale chodili sme tam raz do mesiaca a asi 4 krát.Nič sa nezmenilo.S mojim partnerom nemajú absolútne žiadny vzťah.Som vynervovaná,lebo veľakrát ukazuje dvojročnej sestričke zlý príklad,ona nemešká a opakuje.Popri tom všetkom nám syn klame,neprizná nikdy nič čo vyviedol,pritom neni bytý vôbec.Jedna vec,čo ho baví je pomáhať mi v kuchyni.Všetko spraví.Očistí zeleninu,mieša,urobí syrovú pomazánku,pomáha pri pečení.Je rád so mnou.Ale odmieta povinnosti a poslúchnutie.Jeden čas sme mu dávali písať tresty,ale bezvýsledne.Mám ho príliš rada,aby som to nechala na osud.Chcem ho zmeniť,aby pozeral na svet a ľudí ináč.Aby nepozeral vražedným pohľadom na niekoho,kto ho náhodou drgne.Aby som si nemusela slová prosím a ďakujem vyhádať.Prosím o pomoc,alebo radu.Ako na neho a na jeho správanie.Ďakujem.
Každé dieťa má matku a otca. A ak jeden z nich chýba, dieťa to vníma, hoci ho nemusí nikdy ani spomenúť. Podpora od toho rodiča, jeho blízkosť, ochrana, bezpečie, ktoré mu vytvára (alebo čokoľvek, čo dieťa potrebuje) chýbajú a dieťa stojí akoby na jednej nohe. Niektoré deti sú utiahnuté, niektoré akoby sa hnevali na celý svet. Niekedy sa deti hnevajú samy na seba a obviňujú sa za to, že rodič odišiel kvôli nim, lebo neboli dosť dobré, poslušné, hodné lásky...
Vhodná by bola psychoterapia, buď individuálna alebo aj rodinná, kde by syn alebo vy ako rodina ste mohli spracovať celú situáciu.
Ak je to možné, syn by mal mať kontakt s otcom, prípadne kvalitný vzťah s nejakým mužom - dedkom, strýkom...
