slovna agresivita voci matke

Dobry den.
Mame 2 rocneho syna a 3 mesacnu dcerku. Problem mam so synom a myslim, ze jeho zaciatok sa da datovat prave narodenim dcerky, preto som ju spomenula. Nas syn vzdy ked ho nieco nahneva, ked sa mu nieco nedari tak ako by si to predstavoval, ked mu nesplnime co chce zacne rozpravat: maminku bit. Opakuje to stale dookola a popritom sa hneva alebo fnuka. Velmi intenzivne to rozprava aj v kontakte s cudzimi ludmi. Ked sa mu niekto na ulici prihovori hned zacne vykrikovat tuto svoju veticku. Ludia na nas divne pozeraju, ale to mi je v podstate jedno. Ja len nerozumiem, preco to hovori. Ked ho nieco hneva, v podstate ten hnev obracia smerom na mna a posledne dni ma snahu sa uz aj zahnat a udriet ma. Ked to vsak rozprava prave pri tom kontakte s cudzimi, skor mam pocit, ze sa chce za mna schovat, tulit sa akoby sa bal. Vsetko vsak zalezi od nalady. Nikedy je naopak vonku velmi smely a sam cudzim ludom rozpava co ho napadne. Este ma napadlo, ze sice to asi cele zacalo narodenim malej, ale voci nej ziadnu agresivitu neprejavuje. Ma ju velmi rad, chce sa s nou hrat, hladka ju, podava jej hracky, tisi ju ked place. Ani na mna nie je takyto agresivny ak sa venujem malej. Ani ked ju kojim, ani ked ju prebalujem, ani ked sa hram s nou. Preto neviem ci to s nou ma naozaj suvis.
Na druhej strane je mna velmi naviazany. Ked pace, vacsinou ho nedokaze utisit nikto a dokonca v poslednom case ani manzel. Uspavat ho mozem tiez len ja. Ale manzela ma velmi rad, v otazkach hry sa obracia vacsinou na neho. Ked je vsak zle, existujem len ja. AKo mam na tuto jeho veticku reagovat? Ignorovanie nepomaha, napominanie nepomaha, ked mu poviem, ze budem smutna ked takto hovori, tak sice prestane v tej chvili (obcas), ale neskor to zacne hovorit znova. Mam pocit, ze to hovori stale castejsie a castejsie a tak som sa uz rozhodla poprosit o radu niekoho kompetentnejsieho. Ak vas napada nieco, co mozno ja prehliadam, pripadne mate na to nejaku "fintu" budem rada za pomoc.
Dakujem. S pzodravom Mirka