žiarlivosť

Dobrý deň, mám 7.roč syna a 8 mes.syna a máme jednu sestrenicu vo veku 2r.Syn začal rozprávať také veci ,prečo sa on musel narodiť prvý,radšej by zomrel...ja mám pocit,že musí pred ňou vo všetkom ustupovať,ked sú spolu...lebo mu to tak starý rodičia hovoria,že ona je ešté malá. Ja sa mu po narodení 2syna snažím venovať,robiť mu cez víkendy program a snažím sa vyhýbať spoločnému programu so sesternicou a starými rodičmi aj naposledy ked bol s nimi na kolotočoch tak musel ustúpiť a potom sa schoval,lebo jeho malá duša zas utrpela,po týždni ho volali do Bojníc,ale ja som ho nepustila,jasne bola som tá najhoršia mama,hodinu reval až ho hlava bolela, ako mu to mám prosím vysvetliť,že ho chcem iba ochraniť. Ďakujem

Dobrý večer, mám 3 deti 5ročnú slečnu, 3ročného fešáka a 5 mesačného najmenšieho fešáka. Problém máme so slečnou, ktorá už chodí druhý rok do škôlky, podotýkam že veľmi rada. Dlhšiu dobu nechodila do škôlky kvôli chorobe, po vybratí antibiotík sme mali problémy s bolesťou bruška. Bolesti už zmizli, ale včera sme jej spomenuli návrat do škôlky, hneď nato sa začala sťažovať na bruško.Ja som doma s malým na materskej, zvažovala som, že nechce ísť do škôlky kvôli mne, ale to by sa už prejavilo skôr. Neviem či ide o nejaký druh žiarlivosti, alebo má nejaký problém v škôlke, neviem ako mám k tomu pristupovať, či ju mám do škôlky dávať,alebo nie. Ďakujem za radu.

Dobrý deň pani doktorka,
máme doma 4 ročného chlapčeka a 3mesačné dievčatko. Syn je neuveriteľne zlý. Nedá sa s ním ani po dobrom ani po zlom. Nikoho nerešpektuje robí si čo chce, skúšali sme aj bitku, ale samozrejme ani to nezabralo, ešte sa to otočilo proti nám a dovolí si nás udrieť. Ked mu niečo nedovolíme hned nám nadáva, niekedy použije aj neslušné slová. Má problém s obliekaním, chce si obliecť len to čo sa jemu páči to čo mu nachystám vôbec, a vždy polavím a oblečie si to čo chce on. V škôlke teké problémy nemá, oblečie si všetko čo povedia, nie je tam agresívny, nemajú tam s ním absolútny problém. Akonáhle príde domov všetko sa zmení. Velmi zle reaguje aj na najmenšiu hádku medzi mnou a manželom. Manžel sa ma nemôže ani dotknúť lebo si myslí, že mi robí zle a opakuje to ponom, ale s inou silou. Nedá si vysvetliť, že manžel mi nerobí zle, len ma hladká. Syn velmi rád kreslí, ale všimla som si, že používa často velmi tmavé farby, skoro vôbec nepoužíva svetlé, kriklavé, živé farby, ked sa ho snažím usmerniť, že môže vyfarbovať aj s pestrofarebnými farbami, povie, že jemu sa to nepáči. Teraz má ešte aj sestru, velmi na nu žiarli, robí jej zle, snažím sa aj jemu venovať, aby sa necítil odstrčený, ale to žiarlenie sa nezlepšuje. Vo výchove sme spravili veľa chýb, hlavne sa to riešilo bitkou, lebo aj babka podporuje takéto trestanie, ale on už na to ani nereaguje a smeje sa nám do očí. Velmi ho lubíme a chceli by sme spraviť nejaký správny krok k jeho výchove, preto by som sa chcela s Vami poradiť a možno aj osobne, lebo ťažko sa to tu píše. Bojím sa aby z neho nebol nejaký bezcitný vagabund.
Ďakujem

Dobry den,
mam 3 deti - syna 3 rocneho, dcerku 22mesacnu a dcerku 3 mesacnu. Vsetci nasi mali su planovani, ja som jednoducho tuzila mat deti hned takto po sebe. K najmladsej sestricke sa spravaju obaja surodenci velmi pekne, ziadne ziarliv. sceny u nas doma nie su. A vlastne aj medzi sebou pekne komunikuju, hraju sa spolu, maju sa radi. Nikdy som si nepripustala to, co hovoria suroden. konstelacie, ze prostredne dieta trpi najviac, no v poslednej dobe zacinam pozorovat zmenu v spravani 22mes. dcerky. Je placlivejsia, hlavne pred kazdym spankom, pred dennym, aj nocnym, najradsej by bola, keby som bola pri zaspavani stale pri nej a hladkala ju. Nie vzdy je to vsak realne vzhladom na dalsich surodencov. Ked aj niekedy zostanem s nou, trva to neskutocne dlho kym zaspi, stale ma kontroluje, ci som naozaj pri nej a akonahle sa pohnem a chcem odist, zacne plakat. Ked ju uklada manzel alebo babka, byva to par minut. zalezitost, kym zaspi. Je to prejav ziarlivosti? Ako to mam riesit, aby som jej neublizila? Najhorsie je, ze aj starsi syn semtam odkuka praktiky sestricky a zacne mrncat, resp. plakat, aby dosiahol svoje, hoci predtym to nikdy nerobil. Samozrejme, ze to rozoznam, ked to na mna hra, no neviem, ze ako spravne reagovat, aby sa aj on necitil odsunuty, ze na jeho plac nereagujem a ze jemu sa vzdy snazim vsetko len rozumne vysvetlovat.
Vopred dakujem za Vasu odpoved,
Katarina.

Dobrý deň p. doktorka!
Máme 3 ročného syna, ktorý od septembra chodí do škôlky. Popritom sa nám narodila dcérka, má 4 mesiace. Syn ju má veľmi rád, stále ju hladká a rozpráva sa s ňou. Žiarlivosť voči nej neprejavuje, prejavuje ju však voči mne. Do jej narodenia bol na mňa veľmi naviazaný, zaspávať chcel iba so mnou, nikto iný mu nemohol s ničím pomôcť alebo podať dačo, pokiaľ som tam bola aj ja. Pokiaľ som tam nebola, bez problémov fungoval s tatom alebo babkou, dokonca u nej aj občas prespal. Po pôrode začal byť umrnčaný, zlostný, za všetko plače a hádže sa o zem, začal maznavo rozprávať. Na toto všetko sme boli pripravení, snažila som sa mu venovať čo najviac, aj ked pri malej to už určite nie je tak ako predtým. Tatino sa mu tiež venuje čo najviac, hrajú sa spolu a chodia spolu na ihrisko. A tu je náš problém - syn si to v hlavičke pospájal tak, že ja som tu pre dcéruu a pre neho je tato. Mňa začal úplne odmietať, nemôžem ho obliecť, umyť zuby..Ak ho nesiem do škôlky ja a nie tato (pretože on musel ísť do roboty skôr), chytá hysáky. Večer sa dokolečka pýta, kedy príde tato a nie je ochotný ísť spať, kým nepríde. Neviem, ako mám túto situáciu vyriešiť, pretože čas, keď manžel nie je doma, je pre nás všetkých nočnou morou.

dobry den, rada b som vas poprosila o radu, mam syna bude mat 3 roky, uz od pol roka mal sklony s afektivnemu spravaniu, vsetko sa zhorsilo po narodeni druheho syna, vekovy rozdiel je 1,5 roka.Starsi syn asi stale ohromne ziarli na mladsieho, neustale ho bije, berie mu hracky, robi mu naschvali a okrem toho sa u neho zacali zhorsovat afektivne zachvaty, ked mu nie je nieco po voli zacne plakat a robit take sceny az si vyprovokuje zvracanie napr. ideme autom z mesta ked som prisla domov, otvorila som si branu do garaze, zacal tak kricat a jedovat sa, ze tu branu musi otvorit ocinko, ze som musela autom ist naspat a muz musel opatovne branu otvorit aby nebolo zase peklo, potom ako sa mu stane po voli tak je vsetko ok. , alebo nechce chodit pesi, dovtedy sa hadze o zem a pokial ho neodnesieme, podobne veci ale robi to aj ked sa boji napr. zazvonenia telefonu alebo zvonceka, vtedy ho prepadne az hysteria. Nechce spavat sam neustale aj pri zaspavani si vyzaduje nasu pritomnost, preto aj poobednajsi spanok ma asi len pol hodinu, lebo ked zisti, ze tam nie som zacne strasne hystericky reagovat, len z mojej stranky mi nejde vsetko sklbit, pretoze aj mensi syn si vyzaduje pozornost.Nepomaha vysvetlovanie, ani krik ani bitka ani pevne objatie, niekde v duchu si mysim, ze je len ohromne citlivy a vsetko robi zo smutku pretoze ziarli, ale s muzom sme v koncoch ako mu aj sebe pomoct, teraz nas caka zatazkavajuce obdobie, mal by nastupit do skolky a uz teraz sa desim co bude.