Žiarlivosť a naviazanosť na otca

Dobrý deň p. doktorka!
Máme 3 ročného syna, ktorý od septembra chodí do škôlky. Popritom sa nám narodila dcérka, má 4 mesiace. Syn ju má veľmi rád, stále ju hladká a rozpráva sa s ňou. Žiarlivosť voči nej neprejavuje, prejavuje ju však voči mne. Do jej narodenia bol na mňa veľmi naviazaný, zaspávať chcel iba so mnou, nikto iný mu nemohol s ničím pomôcť alebo podať dačo, pokiaľ som tam bola aj ja. Pokiaľ som tam nebola, bez problémov fungoval s tatom alebo babkou, dokonca u nej aj občas prespal. Po pôrode začal byť umrnčaný, zlostný, za všetko plače a hádže sa o zem, začal maznavo rozprávať. Na toto všetko sme boli pripravení, snažila som sa mu venovať čo najviac, aj ked pri malej to už určite nie je tak ako predtým. Tatino sa mu tiež venuje čo najviac, hrajú sa spolu a chodia spolu na ihrisko. A tu je náš problém - syn si to v hlavičke pospájal tak, že ja som tu pre dcéruu a pre neho je tato. Mňa začal úplne odmietať, nemôžem ho obliecť, umyť zuby..Ak ho nesiem do škôlky ja a nie tato (pretože on musel ísť do roboty skôr), chytá hysáky. Večer sa dokolečka pýta, kedy príde tato a nie je ochotný ísť spať, kým nepríde. Neviem, ako mám túto situáciu vyriešiť, pretože čas, keď manžel nie je doma, je pre nás všetkých nočnou morou.