mama

Dobrý den neviem sa vyrovnať zo smrťou mojej matky začala som si to uvedomovať po dlhšom case od nejakých 15 rukou ze mi zaclaa strasne chýbať a ze ju nikdy uz neuvidim. V rodine nemám žiadnu podporu len sa mi vysmievajú lebo som dost citlivá a za vsetko placem stale ma porovnavaju z druhými ponižujú ma ze nic nedokazem nevim uz ako mam ist dalej .mam nevlastnu matku ktora ma neznasa a che mi len zle. Ked idem jest tak len do mna kričí ze co to je to je jej otec na to nikdy nic nepovie len obcas potrebuejm radu uz som psychicky nadne pomozte mi prosim

Dobrý deň,

mám dvojročného syna, s ktorým som si myslela, že máme silný vzťah. Nedávno však u nás bola svokra a počas jej pobytu sa všetko zmenilo. Moje dieťa si počas dvoch týždňov hádam ani nevšimlo, že má mamu, stala som sa pre neho úplne neviditeľnou, dokonca aj vo vypätých situáciach sa obracal k svokre. Je to pre mňa nepochopiteľné, pretože sa mu vždy maximálne venujem, nie 100% pretože máme ešte malé bábätko, a tak musím už pozornosť deliť medzi dve deti. Je toto správanie normálne?

Ďakujem.

Dobry den, obraciam sa na vas s problemom, mam 10 rocnu dcerku ktora ma spoluziacku, poznaju sa takmer od narodenia, my rodicia sme priatelia, problem zacal od narodenia ked matka dcerkinej spoluziacky zacala chciet aby jej dcera mala vsetko co ma moja, samozrejme boli aj konflikty, chodili spolu do skolky teraz aj do skoly, problem je cely v tom, ze to dievca Livia sa na moju dceru strasne naviazala, nema v skole kamaratov, pretoze si casto vymysla a klame a jediny kto sa s nou kamarati je moja dcera, ked su spolu nevidela som v tom neviem aky strasny problem, pekne sa hraju a su spokojne, problem zacina byt v tedy ked sa moja dcera chce kamaratit aj s inymi spoluziackami, vtedy to ta Livia nezvlada a uraza sa a navyse stale vydiera oju dceru placom, maju uz 10 rokov a zda sa mi aj trapne ze hned Livia place, dokonca to je nie plac ale rev, problem sa vystupnoval, boli v skole prirode, nezmesti sa mi to sem vsetko tak spomeniem len nieco, ked s nou moja dcera nechcela ist na wc livia sa to snazila zdrziavat azisla v krcoch a udajne jej poedala, ze to preto, aby sa zatial nezacala bavit s niekym inym, pri obede si pri moju dceru chcela sadnut spoluziacka a tak jej livia naliala z pohara dzus na stolicku, moja dcera to zbadala a tak obetovala svoju mikinu a dala ju na stolicku aby si ta spoluziacka do toho nesedla, dcera je velmi citliva, len akosi je toho uz na nu privela, cokolvek nerobila s nou, vzdy Livia revala, raz som ju aj pocula do telefonu a to nebol plac ale tak placu 4rocne deti ked si rozbiju koleno, dalej ju Livia vecne nahravala na mobil a chodila za nou a pustala jej to dookola, na upozornenia a prosby od mojej dcery nereagovala a rehotala sa jej do tvare, navyse si kupuje vsetko nausnice, okuliare , oblecenie take ako ma moja dcera, problem je, ze jej to jej mama toleruje a podporuje ju v tom, ano, samozrejme som sa s nou uz velakrat o tom bavila a jej odpoved je, ze ona moju dceru miluje a tym to konci, uz som hovorila aj s ucitelkou pretoz si to sama vsimla, len ma tiez upozornila ze s tym nemoze nic robit nakolko by mohla mat problemy, viete dnes sa vsetko otoci proti vam ale dcera prisla zo skoly prirody a strasne psychicky znicena, dokonca nam odtial pisala zvlastne sms - ze si nici zivot, na to som chcela vysvetlenie, jej odpoved ze to preto ze sa s nou kamarati a tym padom od nej bocia ostatne deti, zachadza to tak daleko ze Livia zacina byt protivna na ine deti a akoze nechtiac ich strci alebo tak...snazila som sa s dcerou porozpravat, do inej triedy ani nechce pocut ze by isla, ma strach ze liviina mama pride do skoly a bude sa chciet s mojou rozpravat lebo ju vo vsetkom podporuje, od manzela moc pomoc nedostanem, nejak mu to nepripada ako velky problem, chce aby sme to riesili tak, ze ju budeme od nej vo volnom case drzat dalej, na ake kruzky chodi nasa dcera a ze sme ju od vsade museli dat prec, lebo tam zacala chodit aj Livia vam nemusim radsej hovorit, zacala so to riesit tak, ze si moja dcera dohaduje kamosky aj tak aby to livia pocula, aby vedela, ze neni jedina jej kamaratka, aj v skole spolu sedia a ked sa chcela moja dcera presadit tak Livia zahrala na ucitelku divadielko s placom a zabralo... dokonca akoze musia sediet vpredu lebo obidve nosia okuliae, ze kjto ich ma prvy vam nemusim hovorit... dcera s nou nechcela travit vsetok cas v skole prirode a Livia to nezvladala ta celu skolu prirodu prezjapala a hrala na city mojej dcery, samozrejme ze som jej dala instruktaz ako sa ma v danej chvii k tomu postavit a nevsimat si ju ale nie vzdy to ide, neviem co dalej, zacinam byt zufala, moja dcera je velmi ale velmi chuducka a strasny dobracisko, to o nej hovria aj ucitelia, toto dievca je preikane a plne intrig a aj ked budu cez prazdniny 2 mesiace bez akehokolvek kontaktu pocas roka sa to zase zacne a to nevravim o tom ako bude akoze livia trpiet bez nej.... nechcem zmenit skolu ani triedu pretoze moju dceru tam deti miluju, neda sa to spravit rozhovorom s matkou Livii ani s otcom a tak neviem co mam daej robit, dakujem za kazdu rada
s pozdravom
erika

Dobrý deň,

mám ročného synčeka a vždy ked niekto pri ňom spustí krik- nejaké dieťa alebo osoba, tak sa rozplače. Nemusí to byť zrovna krik na neho ale ked niekto pri ňom kričí.
My na neho nekričíme a neviem či to má z toho že niekto na neho nakričal alebo z čoho.
Chcem sa spýtať, či z toho vyrastie alebo s tým treba niečo robiť, a ak treba tak čo?

Ďakujem veľmi pekne.

Dobry den,
mam plno myslienok ako zacat a tak idem pekne od zaciatku :)
Pred tyzdnom v sobotu mi moje dieta vypadlo z nakupneho vozika. Len nedavno som citala v Mama a ja rubriku "ne/bezpecny vozik" a myslela som si ze mne sa to stat nemoze a predsa..
Maly mal v ten den presne 1rok a 7 mesiacov. Dovtedy bolo vsetko v "normale". Obdobie vzdroru, pocuvanie ci nepocuvanie rodica..a aj mna mamu bral tak realne. Isiel na cely den k starkej a ani si na mna nespomenul.
Od toho padu je ale vsetko inak.
Hned ako sa vzdialim od neho..ako nahle to zisti zacne kricat a plakat. Znie to akoby sa velmi udrel..vzdy sa vylakam.
Chodime do centra pre deti..vyskusali sme to vcera..odisla som, nechala som ho s otcom a opat sa to opakovalo. A do teraz by tam bol aj sam..bolo mu to jedno.
Neviem si s tym poradit. Stale za mnou chodi..chce aby som ho objimala. {a ja ho objimem )Nemozem nic v domacnosti urobit, lebo place, ze nie som pri nom.
Samozrejme po uraze sme navstivili pohotovost..pozreli ho a vsetko v poriadku.
Potrebujem poradit co robit?? Je to len tyzden..mozno to prejde..ale vobec to tak nevyzera.
Dakujem velmi pekne

Dobrý deň, mám 7.roč syna a 8 mes.syna a máme jednu sestrenicu vo veku 2r.Syn začal rozprávať také veci ,prečo sa on musel narodiť prvý,radšej by zomrel...ja mám pocit,že musí pred ňou vo všetkom ustupovať,ked sú spolu...lebo mu to tak starý rodičia hovoria,že ona je ešté malá. Ja sa mu po narodení 2syna snažím venovať,robiť mu cez víkendy program a snažím sa vyhýbať spoločnému programu so sesternicou a starými rodičmi aj naposledy ked bol s nimi na kolotočoch tak musel ustúpiť a potom sa schoval,lebo jeho malá duša zas utrpela,po týždni ho volali do Bojníc,ale ja som ho nepustila,jasne bola som tá najhoršia mama,hodinu reval až ho hlava bolela, ako mu to mám prosím vysvetliť,že ho chcem iba ochraniť. Ďakujem