Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobrý deň!chcela by som sa Vás spytať,máme 3roč.chlapčeka a na ceste máme 2bábo.V decembri mám termín porodu.Ide o to že s malým som stále len ja,somnou zaspáva proste sme stále spolu.A chcela by som vedieť Váš nźor či bude dobré ak by prišiel zamnou do porodnice ma návštevu a zrazu musel odísť?Ja mám strach ako to bez neho zvládnem a neviem ako on.
Nuž, nie je to ľahké asi pre vás oboch, no obaja budete musieť túto situáciu "nejako prežiť". Vás čaká intenzívna starostlivosť o nové bábätko, ktoré vás bude potrebovať a je dôležité, aby aspoň v prvách dňoch a týždňoch mal starší syn pri sebe niekoho, kto mu pomôže to celé "stráviť" a postupne sa so situáciou vysporadúvať. A možno to trochu bude bolieť - aj jeho, aj vás. No tak to v živote chodí a niekedy sa tej bolesti zo zmeny jednoducho nevyhneme. Skúste ju privítať, tú bolesť a nechať jej nejaký priestor, veď je to aj výraz vašej blízkosti a spolupatričnosti, ktorú so synom prežívate a to je dôležité, cenné, to sa počíta.
A do pôrodnice isto nepríde za vami sám, bude tam s tatinom alebo starými rodičmi a tí mu pomôžu, podporia ho a zrejme aj vás, ak to bude pre vás bolestné. Držím palce.
Dobry den prajem, moj syn ma 2 a plo roka, posledny mesiac za zvlastne sprava. Do teraz bolo vsetko fajn, nemal problemy nikam ist. Od kedy mu hovorim o skolke aspon tak sa mi to zda, nerad chodi na ihriska, na navstevu.Pred 2 dnami sme dosli ku sesternici a on nechcel ist do vnutra, tak sa strasne rozplakal a ostal sam sediet na chodbe asi 20 minut, poto sa ukludnil a prisiel za nami. dnes sme isli pozriet deticky do skolky van na dvor, ani tam nechcel vkrocit, zrazu plac, hysteria a chcel ist domov, ja som sa tam z detmi bavila, rozpravala a on plakal a plakal.Toto spravanie predtym nebolo. Je pravda ze je na mne zaviazany, ale ved som tam s nim bola. Vobec nevie ako mam reagovat a co robit, co je spravne a co nie.Mam z toho akurat stresy a je mi do placu. Prosim poradte, v septembri ma nastupi do skolky.Dakujem Zuzana
Niekedy je dôležité, čo dospelí o škôlke hovoria - niekedy to môže v dieťati vyvolať strach, lebo si celkom nevedia predstaviť, čo to znamená, len že niečo bude inak. Je o príliš neznáme a tým ohrozujúce.
Niekedy ale dieťa nie je pripravené na škôlku a jeho reakcie sú skôr o tom. Bojí sa opustiť mamu, svoje bezpečie a preto treba zvážiť zaškolenie, prípadne v prípade, že by neznášal pobyt v škôlke, mať v zálohe inú možnosť.
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o radu, co robit. Moj 4 rocny syn sa boji jest. Netrva to zatial dlho, asi tak tri dni, myslim ze odvtedy ako mu zabehlo jablko a tyzden na to mal strasne vela hlienov a pozvracal sa mi. Odmieta jest, stale sa pyta ci sa mu nic nestane, ci mu nezostane jedlo v krku. Ked sa ho spytam preco nepapa tak povie ze sa boji. Predtym bol velky jedak, zjedol aj dve porcie a teraz nic. jedine co zje je rohlik s maslom a jogurt. Bojim sa o neho aby privelmi neschudol a nestratil vitaminy. Neviem co s nim, uz som mu vysvetlovala ze nic sa mu nestane, ze aj ja jem a nic sa mi nestalo. Nejde to ani po dobrom ani zlom. Budem vdacna za kazdu radu. Ked to bude takto pokracovat aj tento tyzden, budem musiet navstivit psychologa. S pozdravom .Madova
Myslím, že ak je aspoň jogurt a rohlík s maslom, je to super. Do jogurtu bu môžete dať domáci alebo kvalitný džem (vitamíny), piškóty, roztlačený banán...
Je jasné, že ak by problém pretrvával, je dobré sa obrátiť na psychológa alebo detského lekára.
Dobry den,
dcerka bude mat v auguste 3 roky a v septembri nastupi do skolky. Mam obavy, ako to zvladne. Nema rada kontakt s cudzimi ludmi a detmi. O skolke jej vela rozpravame, vzdy pozitivne. Teraz sa tesi, no aka bude realita? Byvame pri malom meste, kde MC funguje iba ces sk. rok. No nechodime tam.
Byvame na dedine, kde na detske ihrisko vela deti nechodi. Pod panelakom u starkych su deti uz zohrate. Nema rada, ak sa k nej deti prilis hrnu a chcu sa s nou silou mocou hrat. Hra sa len, ked chce ona sama. Radsej sa na ne pozera. Ak sa medzi nimi hra, musi tam byt nablizku niekto, u koho citi istotu.
Co robit a ako jej pomoct.
Vyzerá to ako normálna situácia - vaša dcérka sa nehrnie k cudzím deťom, čo je v jej veku ešte celkom normálne. Postupne smerom k štvrtému roku sa začne o deti zaujímať, hoci možno z nej nebude žiadna levica salónov, ako sa hovorí, ale bude jej stačiť jedna dve kamarátky či kamaráti.
Možno by ste mohli začať s tým, že budete chodiť na škôlkársky dvor, keď sú tam deti alebo si raz za týždeň zavoláte niekoho na krátku návštevu k vám domov či niekoho navštívite vy...
Dobrý deň,
mám ročného synčeka a vždy ked niekto pri ňom spustí krik- nejaké dieťa alebo osoba, tak sa rozplače. Nemusí to byť zrovna krik na neho ale ked niekto pri ňom kričí.
My na neho nekričíme a neviem či to má z toho že niekto na neho nakričal alebo z čoho.
Chcem sa spýtať, či z toho vyrastie alebo s tým treba niečo robiť, a ak treba tak čo?
Ďakujem veľmi pekne.
Hlavne si ho vtedy treba zobrať k sebe, potúliť si ho, kým sa neupokojí. Je to bežná reakcia u detí v tomto veku a potrebujú hlavne ubezpečenie, že je tam ten niekto taký dôležitý, kto im dáva pocit bezpečia a istoty, napr. mama, ktorá ich ubezpečí, že sa netreba ničoho báť, že to je v poriadku.
Dobry den,
mam plno myslienok ako zacat a tak idem pekne od zaciatku :)
Pred tyzdnom v sobotu mi moje dieta vypadlo z nakupneho vozika. Len nedavno som citala v Mama a ja rubriku "ne/bezpecny vozik" a myslela som si ze mne sa to stat nemoze a predsa..
Maly mal v ten den presne 1rok a 7 mesiacov. Dovtedy bolo vsetko v "normale". Obdobie vzdroru, pocuvanie ci nepocuvanie rodica..a aj mna mamu bral tak realne. Isiel na cely den k starkej a ani si na mna nespomenul.
Od toho padu je ale vsetko inak.
Hned ako sa vzdialim od neho..ako nahle to zisti zacne kricat a plakat. Znie to akoby sa velmi udrel..vzdy sa vylakam.
Chodime do centra pre deti..vyskusali sme to vcera..odisla som, nechala som ho s otcom a opat sa to opakovalo. A do teraz by tam bol aj sam..bolo mu to jedno.
Neviem si s tym poradit. Stale za mnou chodi..chce aby som ho objimala. {a ja ho objimem )Nemozem nic v domacnosti urobit, lebo place, ze nie som pri nom.
Samozrejme po uraze sme navstivili pohotovost..pozreli ho a vsetko v poriadku.
Potrebujem poradit co robit?? Je to len tyzden..mozno to prejde..ale vobec to tak nevyzera.
Dakujem velmi pekne
V tomto období bude od vás potrebovať vašu blízkosť. To je to, čo mu pomáha hojiť jeho šok, jeho nehodu. Hoci sa mu telesne nič podstatné nestalo, psychicky sa vydesil a nejaký čas potrvá, kým sa upokojí a spracuje daný zážitok do takej miery, že sa opäť bude cítiť dostatočne v bezpečí. Tým bezpečím ste pre neho vy a v tomto období, zdá sa, iba vy, takže ho musíte sýtiť vy svojou blízkosťou, pozornosťou, telesným kontaktom.
