Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.
ARCHÍV: Poradňa je uzamknutá
Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Ale ona nerešpektuje nikoho ani učiteľky ani pracovníčky zo sociálneho úradu všetko sa jej zdá smiešne smeje sa aj keď jej niečo niekto vysvetľuje len je posadnutá len tím chlapom lebo si myslí , že ju ľúbi a nechce nikoho počúvať ďakujem pekne
Dobrý deň, ďakujem za otázku, viem že je situácia pre Vás náročná. Pre nás je ťažké posúdiť prípad bez toho, aby sme bližšie klienta poznali. V princípe však vieme, že keď sa dieťaťu dostáva láska, porozumenie, to ho drží, stabilizuje, posilňuje. Snažte sa jej porozumieť, niečo z toho vzťahu s mužom dostáva, čo potrebuje. Skúste byť nie vyčítaví, zakazujúci, ale bez témy o mužovi hovoriť a počúvať ju, čo je v každom dni pre ňu pekné, aké to bolo keď bola malá, čo rada robievala, čo ste s ňou radi robili, čo ste si spolu zažili, čo by chcela robiť v budúcnosti (skúste sa hodnoteniu jej vzťahu vyhnúť) a ukazovať vašu lásku k nej.
Prajem veľa trpezlivosti.
Alena Hrčková
Dobrý deň,
mám ročného synčeka a keď ho sledujem mám pocit už dlhú dobu že mi nerozumie, nepozerá na mňa keď mu niečo rozprávam, spievam...Nerobí ťapušky, neukazuje, nenapodobňuje. Všetko iba kúše, nehrá sa s hračkou napríklad s autíčkom. Ale bľaboce a hovorí mama. Býva skôr vážny, usmeje sa keď ho niečo zaujme, ako psík a podobne. Máme problém aj s jedením a pitím. Narodený mal len 2,3 kg a 46 cm v termíne. Pôrod bol plánovaný cisársky kvôli podvýžive. Cvičili sme Vojtovku. Teraz už pekne chodí popri nábytku a štvornožkuje. Neobsedí stále je v pohybe aj pri kŕmení. Iné ťazkosti sme nemali. Boli sme v neurologickej ambulancii, všetko bolo v poriadku. Moja otázka je či zatiaľ neriešiť nič alebo by ste nám odporúčali nejaké vyšetrenie? Stále na to myslím, no neviem si pomôcť. Ostatní v rodine si myslia že to chce len čas. Ďakujem pekne.
Dobrý deň, žijete zrejme v konflikte, čo je lepšie – poslúchnuť strach a možno tak predísť nežiadúcim
následkom; alebo ostať pokojná ako základ pre dobrý rast dieťaťa. Ako matka samozrejme prežívate
najväčšie obavy, a na vás je aj najväčší diel starostlivosti , a preto je dobré, keď ste v pohode – ak vám
to dá návšteva odborníka, neváhajte a objednajte sa. Ak by vám pomohlo viac informácií, pre lepšiu
orientáciu posielam stránku, kde podrobne rozoberajú príznaky porúch autistického spektra.
https://www.neviditelni.sk/prve-rizikove-prejavy-poruch-autistickeho-spektra/
PhDr. Elena Tomková
Dobrý deň,
Potrebovala by som od Vás poradiť pretože sme s manželom už ozaj zúfalý kvôli našej dcérke. Má 3 roky a 3 mesiace, chodí do škôlky skoro 4. týždeň. Odmieta tam jesť, sem tam sa pocikáva a celé dni veľakrát preplače. Problém je aj ten že sa narodila predčasne a v tomto veku má 11 a pol kila. Bojíme sa aby nám nechudla. Viem že tá adaptácia u každého trvá individuálne ale chcem sa opýtať či by nebolo na mieste s ňou navštíviť detského psychológa. S manželom sa s ňou stále rozprávame, jej vysvetľujeme ale nikoho nepočúva. Ďakujem za radu
Dobrý deň, už len pre vaše upokojenie navštívte osobne odborníka – určite ste si už zažili veľa strachu,
je dôležité spracovať udalosti, ktoré majú potenciál prerásť v traumu. Ak sú nespracované, môžu sa na
nabaľovať ďalšie a potom už nevieme, čo skôr riešiť,.. prajem veľa síl na zvládanie.
PhDr. Elena Tomková
Dobry deň Pani Doktorka chcem sa spýtať syn má 6 rokov v oktobri 7. Ide do prvej triedy a máva take dosť divné dni nachytali sme ho pár krát ako ležal v posteli a šuchal sa o ňu. Už sme ho nachytali aj ako mal stiahnute gate a robil to. Vždy mu povieme že to sa nemá ale máva take chviľky. Viete mi poradiť ci je to normálne nechcem sa báť že niečo s neho vyrastie.
Dobrý deň, už kojenci pri objavovaní vlastného tela zažívajú slasť pri manipulovaní s
pohlavnými orgánmi. Deti tútto možnosť môžu vyyužívať niele na privodenie so dobrých
pocitov, ale aj na upokojenie. Tak syna za to určite netreba trestať ani zahanbovať, lebo
tým by ste si problém len vyrobili. Nesnažte sa takéto správanie odstrániť – len tomu dať
hranice, nech syn vie, čo je kedy vhodné. Možno by ste si mohli pre vašu informáciu
prečítať o vývine suxuality viac, aby ste nemali zbytočné obavy.
PhDr. Elena Tomková
Dobrý deň
Už dlhšie pozorujem problém so správaním u mojej dcéry. Má Dva a pol roka a neviem ako ďalej.
Netuším či ide o obdobie vzdoru alebo sme zlyhali vo výchove. V poslednom období nám veľmi oponuje pripravím obed povie chcem iné, obliekam ju do šiat...aké ja chcem iné....ako mám na toto reagovať správne...
Momentálne čakáme druhé dieťa keďže často chodím k doktorovi stráži ju babka ktorú začala úplne odmietať...choď preč, ty sem nechoď, ty nemôžeš,....veľmi ma toto správanie trápi a neviem kde sa to v nej berie...taktiež keď prídu k starým rodičom aj iné vnúčatá a trha hračky z rúk alebo ich stipe...bojím sa aby sa u nej takýmto spôsobom neprejavovala nejaká porucha. Prosím o radu ďakujem
Dobrý deň, dcérino správanie odráža zvýšenú neistotu v tomto období – pre ňu doteraz najväčšia istota – mama začala vykazovať neobvyklé správanie,.. čo sa deje?? Do toho prišlo prirodzené obdobie vzdoru = obdobie kedy deti začínajú používať svoju silu, aby sa mohli vzdialiť od rodičov. Skúste len jemne dcéru ubezpečovať že tam pre ňu stále ste; a posielam starší článok o vzdore od kolegyne na inšpiráciu:
Obdobie vzdoru je normálna vývinová fáza. U každého dieťaťa sa intenzita prejavov môže líšiť, napr. kvôli temperamentu a pod. Potreba sebapresadenia sa objavuje počas celého vývinu človeka, mení sa iba jej forma a obsah. Nič to však nemení na tom, že pre rodiča, býva vyčerpávajúca, najmä keď dieťa neguje aj úplne bežné veci (z pohľadu dospelého ide o banality).
Skúsim Vám ponúknuť tipy na komunikáciu s dieťaťom, avšak nejde o čarovné formulky, ktoré ihneď a vždy zafungujú.
- Keď je to možné, dajte dcére na výber. (Napr. „Oblečieš si žlté alebo biele tričko?“ „Umyješ sa sama, alebo ťa umyjem ja?“).
- Dávajte skôr inštrukcie čo sa má robiť ako hovoriť čo sa nemá robiť, prípadne ako dávať rozkazy (Napr. „Doma chodíme v papučiach.“ Namiesto „Vyzuj sa!“ alebo „Nechoď v topánkach!“).
- Stanovovať zmysluplné pravidlá je dôležitá rodičovská úloha a vzdor dieťaťa nie je dôvodom na ich rušenie. Dieťa sa potrebuje naučiť fungovať aj v tom, že všetko sa nedá tak ako ono chce. Avšak treba brať ohľad na pocity dieťaťa a tie rešpektovať. (Napr. „Veľmi by si tu chcela byť dlhšie, ale už je čas ísť domov.“ „Teraz sa tak veľmi hneváš, že si až hodila hračku na zem.“ Môžete mať vytriedené hračky, ktoré sa môžu počas hnevu hádzať , napr. mäkká loptička, handrová bábika a pod.)
- Pred problematickými situáciami môžete dieťa dopredu informovať, čo sa bude diať, čo očakávate (Napr. „Teraz ideme domov, hneď po príchode sa vyzujeme.“)
- Pri konflikte skôr riešte čo sa deje teraz a danú vec, namiesto hodnotenia dieťaťa („Dnes mi to chceš povedať kričaním.“ Namiesto „Stále iba kričíš.“ „Joj, ty si taká ukričaná!“)
- Rodičovský krik je tiež informácia, ktorú dieťa dostáva, avšak mal by byť používaný výnimočne a čo najkonštruktívnejšie. Napr. pri kričaní hovoriť o sebe, nie o dieťati (Napr. „ Ja sa veľmi ponáhľam!“ „Ja potrebujem prísť načas!“ namiesto „Zdržuješ ma!“) Pri kričaní tiež môžete hovoriť čo očakávate, že bude namiesto vyčítania.
PhDr. Elena Tomková, Mgr. Marta Lazíková Merešová
Dobrý deň prajem,
Mám tri deti najstarší bude mať 6 (má problém s rečou,navštevujeme ligopediu,ale zlepšenie nevidím) potom 4 synceka a 2 ročnú dcérku. No a problém máme s tým 4 ročným synom. Je viac menej samostatný, šikovný len.... Veľmi ale naozaj veľmi robí zle sestričke a vôbec neviem ako na to reagovať. Nie je to týždeň ani mesiac. Je to už dosť ďalšie obdobie a neuspokojim sa s odpoveďou ,on z toho vyrastie. Situácia hrajú sa so sestričkou( najstarší je v škôlke) zrazu jej začne pritlačat na ruku,stúpať na nohu,ťahať za vlasy a rehotať sa,mala plače. Minule jej len tak,keď šiel okolo nej,treskol hlavu o stenu. Zhodil ju zo stoličky,pripucil vankúšom. Keď sa s ním vadim ,vysvetľujem rehoce sa mi do tváre :/ ale viem ,že ju má rád to vidím lebo majú aj svetlé chvíľky... najstaršieho berie asi ako vzor lebo po ňom opakuje ,pýta sa kedy príde zo skolky. Samozrejme sa spolu s bratom handrkuju a vtedy neskutočne zjape. Napr. Starší doňho nechtiac drgne a on začne zjapat akoby mu ruky nohy dolámal :/ je to dosť vyčerpávajúce,lebo žijeme so starými rodičmi a tí majú metódu po riti a bude dobre. Ale ja chcem aby pochopil,že ubližuje sestričke ,že ju to boli a mňa to trápi. Už som rozmýšľala,že navštívim s ním odborníka...ďakujem za odpoveď
Dobrý deň, Váš problém si naozaj vyžaduje priamu návštevu odborníka, zmenu správania syna je treba urobiť čo najskôr. Je stredný a má preto ťažkú pozíciu, lebo má „konkurenciu“ z oboch strán. Na sestre si môže odreagovávať svoju frustráciu a aj všetok strach, ktorý v ňom toto usporiadanie vyvoláva. Len si na chvíľu predstavte, že také malé dieťa – jeho prežitie úplne závisí na rodičoch. A tí sa mu odrazu prestanú venovať v preňho dostatočnej miere (a miera toho, čo emócie dieťaťa pokladajú za dostatočné, sa mení v závislosti od toho, čo sa mu deje, čo ho vystrašilo, odradilo,...ako rodičia nepochopili jeho potreby napr.) Takže taká inštinktívna reakcia je zničiť to, čo bráni v jeho prežití... samozrejme sú tam aj iné emócie, ako to vidíte aj vy. Nevhodné správanie je treba hneď zastaviť, a to dobré odmeniť. A hlavne syna ubezpečiť, že ste tam preňho – ak sa dá, venujte denne nejaký čas len jemu. Chcieť od neho, aby pochopil bolesť iného je ešte priskoro, ale určite musí rozumieť tomu čo smie robiť a čo nie.
Elena Tomková
