Psychologická a emočná poradňa

Psychologická a emočná poradňa
82 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Problém

    , Autor: 552017

    Ale ona nerešpektuje nikoho ani učiteľky ani pracovníčky zo sociálneho úradu všetko sa jej zdá smiešne smeje sa aj keď jej niečo niekto vysvetľuje len je posadnutá len tím chlapom lebo si myslí , že ju ľúbi a nechce nikoho počúvať ďakujem pekne

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, ďakujem za otázku, viem že je situácia pre Vás náročná. Pre nás je ťažké posúdiť prípad bez toho, aby sme bližšie klienta poznali. V princípe však vieme, že keď sa dieťaťu dostáva láska, porozumenie, to ho drží, stabilizuje, posilňuje. Snažte sa jej porozumieť, niečo z toho vzťahu s mužom dostáva, čo potrebuje. Skúste byť nie vyčítaví, zakazujúci, ale bez témy o mužovi hovoriť a počúvať ju, čo je v každom dni pre ňu pekné, aké to bolo keď bola malá, čo rada robievala, čo ste s ňou radi robili, čo ste si spolu zažili, čo by chcela robiť v budúcnosti (skúste sa hodnoteniu jej vzťahu vyhnúť) a ukazovať vašu lásku k nej.
    Prajem veľa trpezlivosti.
    Alena Hrčková

Podobné otázky

  • Problémy

    , Autor: 552017

    Mám problém z dcerov uteká z domu za chlapom 26rocnim a ona mal teraz 15 pór
    Artemis ako mám postupovať .Aj má udala na policii ,že jej ubližujeme a tyran aj sociálka to rieši aj žiadosť som podala do diagnostického ústavu ..ďakujem

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    odporúčam spolupracovať s odborom sociálnych vecí a rodiny, zabezpečiť dcére čo najlepšiu starostlivosť a záujem o ňu.
    Hrčková

  • Odmietanie stareho rodiča

    , Autor: Adaada

    Dobrý den, rada by som Vas poziadala o radu, nakolko si sama rady neviem. Dcerka ma 2 a pol roka. Priblizne po prvom roku zacala odmietat moju mamu. Myslela som si,ze to suvisi s tym,ze sme v tom case travili spolu vela casu a ze je len "prejedena". Ale odvtedy to striedavo oblacno trva dalej. Ledva sa pozdravi, babka sa nu ani pozriet nemoze lebo hned pride, ze len maminka moze toto a hento. Cudziemu cloveku sa tak zdravi az nevyskoci z koze. Ostatni stari rodicia s nou ani zdaleka netravia tolko casu ako moja mama ale s nimi nema najmensi problem, tesi sa im ked pridu, nema problem s nimi hocikde ist. Snazila som sa o tom s nou rozpravat ale na otazku preco sa tak chova, dostanem odpoved "lebo" a v zapati,ze ona lubi babku. Neviem ako reagovat ako to zmenit a hlavne ma to mrzi za mamu,lebo sa jej toľko venuje a mala ju takto zranuje.dakujem za precitanie

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, od takéhoto dieťaťa nedostanete odpoveď prečo, lebo sama nevie,.. takže treba skúmať len pokus omyl, čo v babkinom správaní ju odťahuje, hoci inak ju má rada. Napadá mi nerešpektovanie hraníc, potrieb dieťaťa, vnucovanie niečoho. Keď dospelý nevníma, nechápe dôležitosť hry dieťaťa, že dieťa má svoj vlastný svet a ten je preň všetkým, môže mu vnucovať to, čo je podľa dospelého preňho dobré, a tak vznikajú nedorozumenia. Prípadne dospelý nenechá dieťa dokončiť činnosť, nedá dosť času na prechod k ďalšej činnosti. Tiež nemusí byť príjemné fyzické vnucovanie sa (objatia, bozky), čo nie každé dieťa dobre znáša – všeobecne máme radi istotu, keď vieme čo sa bude diať a kedy, a najlepšie keď to vieme regulovať. Takže dať dostatočne dopredu vedieť, čo sa bude diať, dať dosť času na prechod, prípadne pomôcť ukončiť činnosť; a rešpektovať hranice dcéry pri fyzickom kontakte.
    Čokoľvek ste zaznamenali alebo Vás oslovilo z uvedených riadkov, nepýtajte sa viac dcérky "prečo...". Nepestujte pocity viny u dcérky. Ona si vyberá, jej správanie vôbec nie je nezvyčajné. Dospelý musí ustáť aj odmietnutie zo strany dieťaťa. Nechajte to plynúť, keď dieťa pocíti slobodu, že mu nie je vyčítané, pripomínané...samé sa priblíži. Nechajte mu vybrať si.
    PhDr. Elena Tomková, Mgr. Alena Hrčková

  • Problémy so spánkom

    , Autor: ivik-2

    Dobrý deň, prosím Vás o radu.
    Mám 3,5 ročnú dcérku, ktorá poslednú dobu veľmi zle spáva. Je to veľmi citlivé dieťa, dlhšie jej trvalo aj zvyknúť si na škôlku. Inak je veľmi šikovná, v škôlke ju učiteľky chvália, aj na obed tam pekne spí. Počas dňa je naozaj dobré dieťa. Problém nastáva večer keď si ľahne do postele. Mrnčí, plače, že nechce spať v noci, vždy si nájde nejaký dôvod prečo nemôže spať (raz sa bojí že jej niekto vezme hračku, potom že ju bolí palec, alebo že od nej pôjdem preč keď zaspí). V noci sa nad ránom zobudí s tým že už je vyspinkaná, a že ona už spať nechce a nebude, a vyžaduje aby sme boli hore aj my s manželom. Samozrejme keď sa jej snažím vysvetliť že je ešte noc, a treba spať, tak spustí plač a krik, nakoniec zaplakaná opäť zaspí. Párkrát sa stalo, že bola hore aj hodinu a fňukala že spať nebude. Ráno po zobudení rovnaký scenár. Budí za nervózna, hneď mrnčí aby sme vstávali, že ona už nebude spať, pokiaľ jej človej do sekundy nevyhovie tak spustí opäť krik. Trvá to pár minút a potom je celý deň opäť zlatíčko. Ja už neviem ako mán reagovať. Spala sama v izbe, aj s nami v spálni, spoločný spánok to veľmi neovplyvňuje. Od narodenia nebola nejaký extra dobrý spáč, ale toto ma neskutočne vyčerpáva. Trvá to asi 3 týždne, začala zle spávať po tom, ako im v škôlke spojili 3 triedy, mala tam nové deti, nové učiteľky, bola v inej triede. Môže to mať podľa vás súvis? Za každú radu Vám vopred ďakujem.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, ak sa nedeje nič iné, zrejme je to ono- keď je veľa zmien naraz, a nestíhame sa na ne adaptovať; môže prechodne prísť k zvýšeniu hladiny stresu – ten nás pripravuje na zvládanie vecí – a väčšinou prirodzene odoznie. To, ako dcérka direktívne pôsobí, mi príde ako prejav potreby istoty- potrebujeme kontrolovať, čo sa nám deje, a keď to nevieme v jednej oblasti, prenášame to ďalej. Zrejme viete, ako dcéru podporiť – čím viac toho spracujete cez deň (vyrozpráva o zmenách v škôlke, posťažuje sa, odohrá to pri hre s hračkami, odplače, odsmúti, vyjadrí strach), tým pokojnejšia bude noc. Môžete napríklad na nejaké obdobie dodržiavať viac stereotypy a dbať, aby už nemala inde zmeny, kým si na tie zmeny v škôlke nezvykne. Na internete sa už dá nájsť veľa materiálov, ako zachádzať so senzitívnymi (až hypersenzitívnymi) deťmi, skúste, čo by pre vás z toho fungovalo.
    PhDr. Elena Tomková

  • Vzdor - ako reagovať

    , Autor: Dianka_83

    Dobrý deň. Prosím poraďte mi čo robiť lebo to už prestávam zvládať. Mám 2,5 ročného syna. Očividne prechádzame obdobím vzdoru. Je veľmi bystrý, šikovný, rozpráva už úplne všetko. Veľký problém je u nás nočník. Urobí na ňom veľkú aj malú potrebu ale sám sa nevypýta a keď mu vravím aby šiel alebo sa ho pýtam či potrebuje tak odmieta. Väčšinou je to boj ho presvedčiť aby šiel. Veľakrát to urobí do slipov. Plienku na doma už odmieta. Takto bez plienky fungujeme už 4 mesiace. Viem, že to je proces a musím byť trpezlivá ale prosím poraďte ako reagovať ak sa popišá. On to totiž urobí “naschvál” a ešte sa v tom aj začne niekedy čľapkať keď si to všimnem. Ďalšia vec je obedný spánok. V posteli začne skákať, biť ma, proste vystrája a pritom vidím, že je unavený. Kým hovorím rozprávku tak leží a aj oči už niekedy priviera a potom vyskočí a už vystrája. Veľakrát mi prasknú nervy, kričím, aj dám pozadku niekedy. Viem, že toto nie je správne a veľmi sa snažím kontrolovať ale vlastne ani neviem ako reagovať. Nemôžem ho predsa nechať aby si robil čo chce.
    Veľmi vás prosím o rady lebo je to pre mňa veľmi ťažké a neviem čo robiť. Nechcem kričať a násilím si presadzovať svoje.
    Ďakujem

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    Popisovanie správania Vášho chlapčeka je úplne knižné na toto obdobie. Máte veľkú snahu počínať si čo najlepšie, zároveň je na mieste byť unavenou, frustrovanou. Na to, aby ste mali silu čeliť vzdoru a nebrať ho ako osobné zlyhania, potrebujete svoje sily obnovovať. Pri dieťati sa snažte prestriedať s niekým. Požiadať o pomoc iných dospelých. Ak je tam aj partner, venovať sa aj vzťahu, v ktorom načerpáte z pocitov milovanej.
    Odplienkovávanie dieťaťa ste krásne zvládli. Teraz, vo fáze vzdoru dieťaťa prebieha fáza spoznávania reakcií vlastných i reakcií rodiča, milovanej mamy, dieťa sa snaží o jej pozornosť. Takto prirodzene dieťa spoznáva svet. Vždy si praje byť milovaný. Nerobí veci v príčine a dôsledku byť odmietnutý. Aj keď sa nám môže zdať, že robí veci akoby naschvál, nie je to tak. Robí ich, aby niečo chránil. Častokrát sa stáva, že ak sa mamina zaoberá niečím iným (zahŕňa akékoľvek zaujatie inou vecou, inou osobou, inou radosťou, príp.iným problémom), dieťa v dobrom úmysle púta pozornosť, lebo si žiada byť tým jediným, milovaným. Je to prirodzené. Nemôžeme mu to vyčítať. Potrebujeme sa nastaviť, že je to prirodzený detský mechanizmus. Skrýva v sebe toľko lásky, a strachu, že by o ňu prišiel. Zotavujte sa a zostávajte trpezlivá a láskavá. Aj na nevydarené použitie nočníka. Ukážte mu, že ho ľúbite aj s nezdarom. Je to cesta na všetky ďalšie obdobia.
    veľa trpezlivosti prajem,
    Alena Hrčková

  • Bojovanie

    , Autor: ba2705

    Dobrý deň.mám 5r.syna a učiteľka v škôlke navrhla,aby sme navštívili detskú psych.koli tomu,že nedotiahne dokonca úlohy v pracovnom zošitie a môže máte s tým pripadne problém v škole,že sa nesústredí.tak sme navštívili odborníka.odborník nám odporučil Darwinovu metódu spoločnej hravej polhodinky s komentovaním dieťaťa,aby bola jeho pozornosť udržiavaná tu a teraz.pre hru sme zabezpečili hrove symboly(hračky)zo zoznamu.okrem bežných hračiek je tam aj zbraň. Ktorú syn použil asi 2x a viac nie.potom sa hral a stále sa hra uz iba na rutinne veci s domčekom a rodinkou.podstata mojej otázky :špeciálista má v ordinacii veľa hračiek a aj bojové.vie,že ich neschvaľujeme,ale tvrdí,že dieťa sa potrebuje vybiť,spotít a dať zo seba von emócie,preto by mal mat doma boxovacie vrece a bežne bojové hračky.keď bol v ordinacii,tak boxovacie vrece ho zaujalo,lebo nieje naučený bit sa a udierať do veci,tak sa bavil tým,že mu dáva pestou a vždy sa boxovaci panák postaví .nemal však v sebe žiadnu agresiu,zlosť čisto sa len bavil ako dieťa na niecom,čo ešte neskúsilo.no neviem čo si mám myslieť o tom,že vzhľadom na to,že od narodenia vedieme dieťa k tomu,že boj,násilie,zbrane ubližujú,by sme mu mali na doma kupovať takéto veci,čo presne odporujú našim morálnym zásadám ,aby sa týmto zabával a ešte ho podporovali aby to robil.aký je vás názo

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    Prepáčte, mali sme systémovú chybu, otázky sa nám zhrnuli a prichádzajú v tomto období. Preto asi meškáme s odpoveďou.
    Nemusíme dieťaťu nasilu ponúkať zbrane. Dieťa si vyberá. Keď to doma nemáte, nemusíte cielene zaobstarávať podobné veci. Často stačí vybehať sa vonku, s kamarátmi prirodzené naháňanie, „mečovanie“ s palicami, zápasenie, boj o loptu, miesto... Zápasenie, zvládanie rôznych výziev je prirodzenou súčasťou života. Treba sa k nim nejako postaviť. V tejto súvislosti by ma zaujímalo ako v rodine narábate s hnevom. So svojim, vy ako mama, partnerka, dcéra...vo všetkých rolách, vy ako dospelí, s partnerom. Dieťa všetko napodobňuje. Ak si hnev sami zakazujete, nemá návod, čo s ním má robiť. Nepotrebujeme hneď hru na vybitie, keď viete osloviť svoj hnev, vyjadrujete čo by ste potrebovali, oceňujete vyjadrenie hnevu na druhej strane, ľúbite sa navzájom aj keď sa druhý hnevá, nemáte strach vyjadriť... Veľmi často totiž za nepozornosťou dieťaťa býva nazbieraná energia hnevu/napätia/agresivity (je prirodzená, všetci ju máme, často s ňou však nevieme narábať) a dieťa si ináč nevie poradiť, ide cez rôzne prejavy správania. V činnostiach sa ventiluje. Učte sa pomenovávať hnev, skúšajte sa mu porozumieť a neobviňovať sa za tieto pocity. Prajem veľa chuti do bádania,
    Alena Hrčková