Problém

Dobrý deň, ďakujem za otázku, viem že je situácia pre Vás náročná. Pre nás je ťažké posúdiť prípad bez toho, aby sme bližšie klienta poznali. V princípe však vieme, že keď sa dieťaťu dostáva láska, porozumenie, to ho drží, stabilizuje, posilňuje. Snažte sa jej porozumieť, niečo z toho vzťahu s mužom dostáva, čo potrebuje. Skúste byť nie vyčítaví, zakazujúci, ale bez témy o mužovi hovoriť a počúvať ju, čo je v každom dni pre ňu pekné, aké to bolo keď bola malá, čo rada robievala, čo ste s ňou radi robili, čo ste si spolu zažili, čo by chcela robiť v budúcnosti (skúste sa hodnoteniu jej vzťahu vyhnúť) a ukazovať vašu lásku k nej.
Prajem veľa trpezlivosti.
Alena Hrčková

Dobrý deň, žijete zrejme v konflikte, čo je lepšie – poslúchnuť strach a možno tak predísť nežiadúcim
následkom; alebo ostať pokojná ako základ pre dobrý rast dieťaťa. Ako matka samozrejme prežívate
najväčšie obavy, a na vás je aj najväčší diel starostlivosti , a preto je dobré, keď ste v pohode – ak vám
to dá návšteva odborníka, neváhajte a objednajte sa. Ak by vám pomohlo viac informácií, pre lepšiu
orientáciu posielam stránku, kde podrobne rozoberajú príznaky porúch autistického spektra.
https://www.neviditelni.sk/prve-rizikove-prejavy-poruch-autistickeho-spektra/

PhDr. Elena Tomková

Dobrý deň, už len pre vaše upokojenie navštívte osobne odborníka – určite ste si už zažili veľa strachu,
je dôležité spracovať udalosti, ktoré majú potenciál prerásť v traumu. Ak sú nespracované, môžu sa na
nabaľovať ďalšie a potom už nevieme, čo skôr riešiť,.. prajem veľa síl na zvládanie.
PhDr. Elena Tomková

Dobrý deň, už kojenci pri objavovaní vlastného tela zažívajú slasť pri manipulovaní s
pohlavnými orgánmi. Deti tútto možnosť môžu vyyužívať niele na privodenie so dobrých
pocitov, ale aj na upokojenie. Tak syna za to určite netreba trestať ani zahanbovať, lebo
tým by ste si problém len vyrobili. Nesnažte sa takéto správanie odstrániť – len tomu dať
hranice, nech syn vie, čo je kedy vhodné. Možno by ste si mohli pre vašu informáciu
prečítať o vývine suxuality viac, aby ste nemali zbytočné obavy.
PhDr. Elena Tomková

Dobrý deň, dcérino správanie odráža zvýšenú neistotu v tomto období – pre ňu doteraz najväčšia istota – mama začala vykazovať neobvyklé správanie,.. čo sa deje?? Do toho prišlo prirodzené obdobie vzdoru = obdobie kedy deti začínajú používať svoju silu, aby sa mohli vzdialiť od rodičov. Skúste len jemne dcéru ubezpečovať že tam pre ňu stále ste; a posielam starší článok o vzdore od kolegyne na inšpiráciu:
Obdobie vzdoru je normálna vývinová fáza. U každého dieťaťa sa intenzita prejavov môže líšiť, napr. kvôli temperamentu a pod. Potreba sebapresadenia sa objavuje počas celého vývinu človeka, mení sa iba jej forma a obsah. Nič to však nemení na tom, že pre rodiča, býva vyčerpávajúca, najmä keď dieťa neguje aj úplne bežné veci (z pohľadu dospelého ide o banality).
Skúsim Vám ponúknuť tipy na komunikáciu s dieťaťom, avšak nejde o čarovné formulky, ktoré ihneď a vždy zafungujú.
- Keď je to možné, dajte dcére na výber. (Napr. „Oblečieš si žlté alebo biele tričko?“ „Umyješ sa sama, alebo ťa umyjem ja?“).
- Dávajte skôr inštrukcie čo sa má robiť ako hovoriť čo sa nemá robiť, prípadne ako dávať rozkazy (Napr. „Doma chodíme v papučiach.“ Namiesto „Vyzuj sa!“ alebo „Nechoď v topánkach!“).
- Stanovovať zmysluplné pravidlá je dôležitá rodičovská úloha a vzdor dieťaťa nie je dôvodom na ich rušenie. Dieťa sa potrebuje naučiť fungovať aj v tom, že všetko sa nedá tak ako ono chce. Avšak treba brať ohľad na pocity dieťaťa a tie rešpektovať. (Napr. „Veľmi by si tu chcela byť dlhšie, ale už je čas ísť domov.“ „Teraz sa tak veľmi hneváš, že si až hodila hračku na zem.“ Môžete mať vytriedené hračky, ktoré sa môžu počas hnevu hádzať , napr. mäkká loptička, handrová bábika a pod.)
- Pred problematickými situáciami môžete dieťa dopredu informovať, čo sa bude diať, čo očakávate (Napr. „Teraz ideme domov, hneď po príchode sa vyzujeme.“)
- Pri konflikte skôr riešte čo sa deje teraz a danú vec, namiesto hodnotenia dieťaťa („Dnes mi to chceš povedať kričaním.“ Namiesto „Stále iba kričíš.“ „Joj, ty si taká ukričaná!“)
- Rodičovský krik je tiež informácia, ktorú dieťa dostáva, avšak mal by byť používaný výnimočne a čo najkonštruktívnejšie. Napr. pri kričaní hovoriť o sebe, nie o dieťati (Napr. „ Ja sa veľmi ponáhľam!“ „Ja potrebujem prísť načas!“ namiesto „Zdržuješ ma!“) Pri kričaní tiež môžete hovoriť čo očakávate, že bude namiesto vyčítania.
PhDr. Elena Tomková, Mgr. Marta Lazíková Merešová

Dobrý deň, Váš problém si naozaj vyžaduje priamu návštevu odborníka, zmenu správania syna je treba urobiť čo najskôr. Je stredný a má preto ťažkú pozíciu, lebo má „konkurenciu“ z oboch strán. Na sestre si môže odreagovávať svoju frustráciu a aj všetok strach, ktorý v ňom toto usporiadanie vyvoláva. Len si na chvíľu predstavte, že také malé dieťa – jeho prežitie úplne závisí na rodičoch. A tí sa mu odrazu prestanú venovať v preňho dostatočnej miere (a miera toho, čo emócie dieťaťa pokladajú za dostatočné, sa mení v závislosti od toho, čo sa mu deje, čo ho vystrašilo, odradilo,...ako rodičia nepochopili jeho potreby napr.) Takže taká inštinktívna reakcia je zničiť to, čo bráni v jeho prežití... samozrejme sú tam aj iné emócie, ako to vidíte aj vy. Nevhodné správanie je treba hneď zastaviť, a to dobré odmeniť. A hlavne syna ubezpečiť, že ste tam preňho – ak sa dá, venujte denne nejaký čas len jemu. Chcieť od neho, aby pochopil bolesť iného je ešte priskoro, ale určite musí rozumieť tomu čo smie robiť a čo nie.
Elena Tomková