Problémy

Mám problém z dcerov uteká z domu za chlapom 26rocnim a ona mal teraz 15 pór
Artemis ako mám postupovať .Aj má udala na policii ,že jej ubližujeme a tyran aj sociálka to rieši aj žiadosť som podala do diagnostického ústavu ..ďakujem

Dobrý deň sme si adoptovali synceka keď mal 8 mesiacov teraz ma 2 a pol roka je naše zlatíčko ale mame problémy s nim začal kričať bije nás a ubližuje deťom hocijaké ho veku ako aj Babetka aj Ves im deťom ale iba tým co ich dobre pozná chodíme s nim veľa vonku tak je zlatíčko hra sa epk e s inými deťmi. Som tehotná čakáme dvojčatka malého pripravujeme ale ešte nechápe tomu veľmi my sme pokojný rodicia ale niekedy už vybuchneme keď veľa kričí alebo ubližuje ináč rozprávame tichim hlasom. Neviem co mam zmeniť je to citlivý chlapček a každú zmenu nesie zle keď je dlhá návštevy alebo tak. Bojím sa ze bude udiera aj Dvojičky keď sa narodia. Potrebujem pomoc co robíme zle a co môžme napraviť ako reagovať keď kričí alebo bije. Skúšali sme veľa psychologické rady z netu ale nepomohlo nič. Najhoršie je jeho krik keď začne nevie prestať aj sme mu hovorili ze aký budeš spevák alebo aký máš krásny hlas ale on ide a pozerá priamo do očí a kričí kým nevybuchnem. Za pomoc vám dakujem

Dobry den, mam 26-mesacneho syna Oskara. Bez plienok zacal byt cca dva tyzdne pred dovrsenim 2. roku. Sam od seba zacal chodit cikat na nocnik, samozrejme som mu okolo toho vela vysvetlovala a citali sme knihy a za par dni uz aj bez problemov kakal. Dokonca sa mu pravidelnost stolice upravila, kazdy den kakal, nemal ziadny problem. Ten vsak nastal pred dvoma tyzdnami v suvislosti s navstevou mojej svokry. Syna som nikdy na stolicu nenutila, ani som to nejako extra nerozoberala, pretoze som citala ze sa tomu nema prikladat privelka dolezitost. Syn tesne pred tym ako kaka zacne pobehovat sem a tam, oznami mi to, sadne na nocnik a tam uz len vykaka, trva to ozaj niekolko sekund. Svokra vsak sama od seba, ked sme u nej boli na navstave, zacala spominat kakanie, ze ci sa mu nechce, a nech idu tlacit spolu a podobne. Vravela som jej, nech to pred nim nejako nerozobera, lebo som mala tusenie ze syn bude na to citlivy a uz som aj videla ze sa mu zacalo chciet, lebo zacal pobehovat ale zhacil na jej poznamky a od vtedy ma blok. Tri dni sa u nej nevedel vykakat, stolicu cielene zadrziaval, neslo o zapchu. Kedze uz aj rozprava, povedal mi ze na moje otazky, ze co sa deje, ze babi, babi, ze bojim sa, a ze mu vadi. Trapil sa hrozne, dostaval sa z toho este asi par dni od kedy sme s nou uz neboli, ale potom to bolo par dni ok a pri navrate doma uz uplne. Lenze v sobotu manzel spomenul ze ci nejdeme volat babke a ja som spomenula ze ved pojdeme zasa na chalupu a tam bude s nami aj ona. Naposledy tam bola s nami jeden den. A od vtedy zasa kolobeh zadrziavania stolice. Chce sa mu kakat, oznami mi to a stiska nohy, chodi po spickach, dokonca som mu dala zo zufalstva cipku ale zadrzal aj tu. Navela sa vykakal rano, ale stale zadrziava, je z toho nervozny, radsej vonku velmi nebeha, aby ho to nechytilo. Som z toho velmi nestastna, lebo ziadne problemy pred tym nemal a nic nezabera. Skusala som si ho nevsimat, vtedy sa mi zdalo ze sa vykakal, lenze dnes ked to na neho prislo uz ani to nefungovalo. Aj som sa o tom skusala rozpravat, ale ma roky, jeho pochopenie je este asi obmedzene. Neviem si rady, ako sa mam spravat, aby som ho v tomto smere dalej neurotizovala. Chodim pred nim sama na zachod, na velku, skusam to s vtipom, ale nepomaha nic. Navyse vzdy sam od seba spomenie tu babku a teraz tam mame ist na chalupu a dost sa desim co sa tam bude diat, kedze ani teraz to nie je ok. Dakumem Vam velmi pekne za radu a nazor. Sama uz zacinam byt z toho nervozna, snazim sa nebyt a netlacit na neho ale je to tazke, hadame sa kvoli tomu aj s muzom, ktory si nechce priznat, ze za to moze jeho matka.

Dobrý deň, prosím Vás o radu.
Mám 3,5 ročnú dcérku, ktorá poslednú dobu veľmi zle spáva. Je to veľmi citlivé dieťa, dlhšie jej trvalo aj zvyknúť si na škôlku. Inak je veľmi šikovná, v škôlke ju učiteľky chvália, aj na obed tam pekne spí. Počas dňa je naozaj dobré dieťa. Problém nastáva večer keď si ľahne do postele. Mrnčí, plače, že nechce spať v noci, vždy si nájde nejaký dôvod prečo nemôže spať (raz sa bojí že jej niekto vezme hračku, potom že ju bolí palec, alebo že od nej pôjdem preč keď zaspí). V noci sa nad ránom zobudí s tým že už je vyspinkaná, a že ona už spať nechce a nebude, a vyžaduje aby sme boli hore aj my s manželom. Samozrejme keď sa jej snažím vysvetliť že je ešte noc, a treba spať, tak spustí plač a krik, nakoniec zaplakaná opäť zaspí. Párkrát sa stalo, že bola hore aj hodinu a fňukala že spať nebude. Ráno po zobudení rovnaký scenár. Budí za nervózna, hneď mrnčí aby sme vstávali, že ona už nebude spať, pokiaľ jej človej do sekundy nevyhovie tak spustí opäť krik. Trvá to pár minút a potom je celý deň opäť zlatíčko. Ja už neviem ako mán reagovať. Spala sama v izbe, aj s nami v spálni, spoločný spánok to veľmi neovplyvňuje. Od narodenia nebola nejaký extra dobrý spáč, ale toto ma neskutočne vyčerpáva. Trvá to asi 3 týždne, začala zle spávať po tom, ako im v škôlke spojili 3 triedy, mala tam nové deti, nové učiteľky, bola v inej triede. Môže to mať podľa vás súvis? Za každú radu Vám vopred ďakujem.

Dobry den,
velmi Vas prosim o radu, nakolko som uz zufala. Mame 2,5 r.syna, ktory sa uz vyse pol roka hneva... nie pre zakazy, snazim sa mu nezakazovat v kuse nieco, ma pevne stanovene hranice, no ide o to,ze je schopny urobit za den vela vystupov (ale riadnych) napr. pre hracky, lebo sa mu na 1x nepodari nieco, lebo nechtiac kopne do auticka atd. Nemoze sa ani zahrat normalne, pretoze je nonstop nervozny a ja to uz nezvladam ;( snazim sa velmi v pokoji to riesit, no uz mi uchadzaju nervy. Vzdy ked je uz kludny, mu pekne vysvetlujeme, no o 5 min. je to tu zas a zas.
Vcera sme prisli k babke, nakolko mam zdravotne problemy a nezvladam to cele. Chodili sme sem casto, no posledny polrok som to trosku obmedzila, nakolko sa tu sprava este horsie. Uz sa na nu velmi pytal a ja ho nechcem oberat o chvile s nou. Babku zboznuje, ta sa mu samozrejme nonstop venuje, ale to aj ja doma. No boli sme tu hodinu a on 5 strasnych vystupov presne pre to, co pisem vyssie.. babka trosku kopla do auta, polozila kocku dalej, ako chcel.. chcela som si len trosku oddychnut, ale je to este horsie. Zacne vrieskat, kopat, bit.. Dnes som na neho uz riadne nakricala. Co mu moze byt? Ako na to reagovat? Naozaj sa snazim v klude, ano chapem, kocka spadla, nevadi, pod pomozem ti, postavime to este raz.. ale po 20x.. to uz nedavam. Je to stale horsie a horsie. Uz uvazujem aj nad psychologom. Pre seba.
Prosim o radu a dakujem za Vas cas.