Psychologická a emočná poradňa

Psychologická a emočná poradňa
96 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Problémy

    , Autor: 552017

    Mám problém z dcerov uteká z domu za chlapom 26rocnim a ona mal teraz 15 pór
    Artemis ako mám postupovať .Aj má udala na policii ,že jej ubližujeme a tyran aj sociálka to rieši aj žiadosť som podala do diagnostického ústavu ..ďakujem

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    odporúčam spolupracovať s odborom sociálnych vecí a rodiny, zabezpečiť dcére čo najlepšiu starostlivosť a záujem o ňu.
    Hrčková

Podobné otázky

  • Psychicky blok, zadrziavanie stolice

    , Autor: LuciaPr11

    Dobry den, mam 26-mesacneho syna Oskara. Bez plienok zacal byt cca dva tyzdne pred dovrsenim 2. roku. Sam od seba zacal chodit cikat na nocnik, samozrejme som mu okolo toho vela vysvetlovala a citali sme knihy a za par dni uz aj bez problemov kakal. Dokonca sa mu pravidelnost stolice upravila, kazdy den kakal, nemal ziadny problem. Ten vsak nastal pred dvoma tyzdnami v suvislosti s navstevou mojej svokry. Syna som nikdy na stolicu nenutila, ani som to nejako extra nerozoberala, pretoze som citala ze sa tomu nema prikladat privelka dolezitost. Syn tesne pred tym ako kaka zacne pobehovat sem a tam, oznami mi to, sadne na nocnik a tam uz len vykaka, trva to ozaj niekolko sekund. Svokra vsak sama od seba, ked sme u nej boli na navstave, zacala spominat kakanie, ze ci sa mu nechce, a nech idu tlacit spolu a podobne. Vravela som jej, nech to pred nim nejako nerozobera, lebo som mala tusenie ze syn bude na to citlivy a uz som aj videla ze sa mu zacalo chciet, lebo zacal pobehovat ale zhacil na jej poznamky a od vtedy ma blok. Tri dni sa u nej nevedel vykakat, stolicu cielene zadrziaval, neslo o zapchu. Kedze uz aj rozprava, povedal mi ze na moje otazky, ze co sa deje, ze babi, babi, ze bojim sa, a ze mu vadi. Trapil sa hrozne, dostaval sa z toho este asi par dni od kedy sme s nou uz neboli, ale potom to bolo par dni ok a pri navrate doma uz uplne. Lenze v sobotu manzel spomenul ze ci nejdeme volat babke a ja som spomenula ze ved pojdeme zasa na chalupu a tam bude s nami aj ona. Naposledy tam bola s nami jeden den. A od vtedy zasa kolobeh zadrziavania stolice. Chce sa mu kakat, oznami mi to a stiska nohy, chodi po spickach, dokonca som mu dala zo zufalstva cipku ale zadrzal aj tu. Navela sa vykakal rano, ale stale zadrziava, je z toho nervozny, radsej vonku velmi nebeha, aby ho to nechytilo. Som z toho velmi nestastna, lebo ziadne problemy pred tym nemal a nic nezabera. Skusala som si ho nevsimat, vtedy sa mi zdalo ze sa vykakal, lenze dnes ked to na neho prislo uz ani to nefungovalo. Aj som sa o tom skusala rozpravat, ale ma roky, jeho pochopenie je este asi obmedzene. Neviem si rady, ako sa mam spravat, aby som ho v tomto smere dalej neurotizovala. Chodim pred nim sama na zachod, na velku, skusam to s vtipom, ale nepomaha nic. Navyse vzdy sam od seba spomenie tu babku a teraz tam mame ist na chalupu a dost sa desim co sa tam bude diat, kedze ani teraz to nie je ok. Dakumem Vam velmi pekne za radu a nazor. Sama uz zacinam byt z toho nervozna, snazim sa nebyt a netlacit na neho ale je to tazke, hadame sa kvoli tomu aj s muzom, ktory si nechce priznat, ze za to moze jeho matka.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    Ako matka, cítite najlepšie, čo sa deje s Vašim dieťaťom. Nemusíte si nechávať potvrdzovať, odkiaľ sa berie jeho stres. Aj Vám to pekne rozpráva.
    Tu by som skúsila, či by nepomohlo spracovať tie pocity, čo v ňom babka vyvolala – čo to bolo? Dať príklady – cez seba. Povedať aj za seba, čo cítite. Skúste názorné emočné hry - ...keď niekto tlačí, ubližuje, ako sa cítim, ukáž/ukážem ako to vyzerá, môžem ho vydupať, vybúchať do vankúša, keď sa bojím, cítim strach,...takto sa trasiem a vytrasiem ho..., keď mi niečo nakreslíš, ukážem Ti ja, ukáž mi Ty, ako sa tešíš/teším..., hanba,..? a ubezpečiť ho že je to v poriadku, hocičo cíti. V prejavoch emócií môžete aj trocha preháňať a niekoľkokrát to opakovať, teda do takej miery, do akej je to u vás pravdivé; prejaviť niečo, čomu neveríte je naopak kontraproduktívne. Nechať ho to precítiť aj so sprievodnými prejavmi emócií. Ubezpečiť ho, že hocičo cíti, je to v poriadku.
    Pri nátlaku a upozorňovaní na čokoľvek, čo nám nie je príjemné, nás dráždi a vyvoláva hnev. Odporúčam priznať, že aj Vás to hnevá, a nebudete sa babkiným technikám predsa podriaďovať. Cíťte sa slobodne pri tomto vyjadrení. To môže vyčariť úsmev na Vašej tvári. Vašou istotou vo svoje zdravé pôsobenie ubezpečíte syna, že mu dôverujete, že si vie sám manažovať svoju potrebu kakať.
    Vo svojom vnútri si pripustite hnev, chvíľu s ním zotrvajte, pozorujte, ako sa vyplavuje. Nechajte ho odísť a viac ho v sebe nepestujte. Babka to inak robiť nevie. Určite ju ani nemáte šancu pretvoriť. Váš pokoj a nadhľad Vášho syna upokojí a babičku bude vedieť tolerovať bez ujmy.
    PhDr. Elena Tomková, Alena Hrčková

  • Problémy so spánkom

    , Autor: ivik-2

    Dobrý deň, prosím Vás o radu.
    Mám 3,5 ročnú dcérku, ktorá poslednú dobu veľmi zle spáva. Je to veľmi citlivé dieťa, dlhšie jej trvalo aj zvyknúť si na škôlku. Inak je veľmi šikovná, v škôlke ju učiteľky chvália, aj na obed tam pekne spí. Počas dňa je naozaj dobré dieťa. Problém nastáva večer keď si ľahne do postele. Mrnčí, plače, že nechce spať v noci, vždy si nájde nejaký dôvod prečo nemôže spať (raz sa bojí že jej niekto vezme hračku, potom že ju bolí palec, alebo že od nej pôjdem preč keď zaspí). V noci sa nad ránom zobudí s tým že už je vyspinkaná, a že ona už spať nechce a nebude, a vyžaduje aby sme boli hore aj my s manželom. Samozrejme keď sa jej snažím vysvetliť že je ešte noc, a treba spať, tak spustí plač a krik, nakoniec zaplakaná opäť zaspí. Párkrát sa stalo, že bola hore aj hodinu a fňukala že spať nebude. Ráno po zobudení rovnaký scenár. Budí za nervózna, hneď mrnčí aby sme vstávali, že ona už nebude spať, pokiaľ jej človej do sekundy nevyhovie tak spustí opäť krik. Trvá to pár minút a potom je celý deň opäť zlatíčko. Ja už neviem ako mán reagovať. Spala sama v izbe, aj s nami v spálni, spoločný spánok to veľmi neovplyvňuje. Od narodenia nebola nejaký extra dobrý spáč, ale toto ma neskutočne vyčerpáva. Trvá to asi 3 týždne, začala zle spávať po tom, ako im v škôlke spojili 3 triedy, mala tam nové deti, nové učiteľky, bola v inej triede. Môže to mať podľa vás súvis? Za každú radu Vám vopred ďakujem.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, ak sa nedeje nič iné, zrejme je to ono- keď je veľa zmien naraz, a nestíhame sa na ne adaptovať; môže prechodne prísť k zvýšeniu hladiny stresu – ten nás pripravuje na zvládanie vecí – a väčšinou prirodzene odoznie. To, ako dcérka direktívne pôsobí, mi príde ako prejav potreby istoty- potrebujeme kontrolovať, čo sa nám deje, a keď to nevieme v jednej oblasti, prenášame to ďalej. Zrejme viete, ako dcéru podporiť – čím viac toho spracujete cez deň (vyrozpráva o zmenách v škôlke, posťažuje sa, odohrá to pri hre s hračkami, odplače, odsmúti, vyjadrí strach), tým pokojnejšia bude noc. Môžete napríklad na nejaké obdobie dodržiavať viac stereotypy a dbať, aby už nemala inde zmeny, kým si na tie zmeny v škôlke nezvykne. Na internete sa už dá nájsť veľa materiálov, ako zachádzať so senzitívnymi (až hypersenzitívnymi) deťmi, skúste, čo by pre vás z toho fungovalo.
    PhDr. Elena Tomková

  • Hnev dietata

    , Autor: danka-4

    Dobry den,
    velmi Vas prosim o radu, nakolko som uz zufala. Mame 2,5 r.syna, ktory sa uz vyse pol roka hneva... nie pre zakazy, snazim sa mu nezakazovat v kuse nieco, ma pevne stanovene hranice, no ide o to,ze je schopny urobit za den vela vystupov (ale riadnych) napr. pre hracky, lebo sa mu na 1x nepodari nieco, lebo nechtiac kopne do auticka atd. Nemoze sa ani zahrat normalne, pretoze je nonstop nervozny a ja to uz nezvladam ;( snazim sa velmi v pokoji to riesit, no uz mi uchadzaju nervy. Vzdy ked je uz kludny, mu pekne vysvetlujeme, no o 5 min. je to tu zas a zas.
    Vcera sme prisli k babke, nakolko mam zdravotne problemy a nezvladam to cele. Chodili sme sem casto, no posledny polrok som to trosku obmedzila, nakolko sa tu sprava este horsie. Uz sa na nu velmi pytal a ja ho nechcem oberat o chvile s nou. Babku zboznuje, ta sa mu samozrejme nonstop venuje, ale to aj ja doma. No boli sme tu hodinu a on 5 strasnych vystupov presne pre to, co pisem vyssie.. babka trosku kopla do auta, polozila kocku dalej, ako chcel.. chcela som si len trosku oddychnut, ale je to este horsie. Zacne vrieskat, kopat, bit.. Dnes som na neho uz riadne nakricala. Co mu moze byt? Ako na to reagovat? Naozaj sa snazim v klude, ano chapem, kocka spadla, nevadi, pod pomozem ti, postavime to este raz.. ale po 20x.. to uz nedavam. Je to stale horsie a horsie. Uz uvazujem aj nad psychologom. Pre seba.
    Prosim o radu a dakujem za Vas cas.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň. Naučiť deti zvládať pocity hnevu a frustrácie, býva naozaj aj pre rodičov veľmi náročné, vyčerpávajúce a taktiež frustrujúce. Tak ako píšete, postarajte sa v tom aj o seba. Čo Vám dodáva silu/ trpezlivosť? Pokojne to môže byť aj rozhovor so psychológom, ale môže to byť aj niečo iné (prechádzka/ šport/ čas s dospelými ľuďmi...) Čokoľvek čo pomáha Vám.
    S akýmikoľvek pocitmi (nie len s hnevom) sa pracuje tak, že sa pomenovávajú, akceptujú a „znormálňujú“. Čo sa vlastne stane keď sa Váš syn nahnevá? Čo to pre neho znamená? Keď to viete, pomenujte to („Nahnevalo ťa to, pretože... “).
    Neviem, čo presne myslíte pod tým, že spraví veľa „riadnych“ výstupov. Kričí?/ Plače?/Búcha? / Bije? ... Na problematické vyjadrovanie hnevu, je fajn poskytnúť prijateľnú alternatívu (napr. keď dieťa bije rodiča, môžeme mu poskytnúť vankúš na búchanie/ keď dieťa ničí hračky, môžeme mu poskytnúť kartón na ničenie/ napr. keď dieťa kričí veľmi nahlas/ môžeme mu ukázať ako „kričať pošepky“) Vo veku Vášho syna je myslím vhodné aj tieto alternatívy predviesť, nie len ich slovne navrhnúť.
    Ak sa „iba“ hnevá a nie je to sprevádzané vyslovene deštrukčným, ubližujúcim či spoločensky nevhodným správaním, môžete ho nechať sa iba hnevať. Možno nie vždy treba riešiť situáciu za dieťa.
    V prípade, že bude pokračovať Váš pocit, že sa to stále zhoršuje, môžete skúsiť terapiu hrou pre syna, prípadne nácvik rodičovských zručností/ filiálnu terapiu. Prípade môžete skúsiť navštíviť detského psychológa, ktorý sa venuje diagnostike, aby Vám pomohol rozlíšiť či ide o prirodzený vývinový hnev, alebo o niečo iné. Držím palce.
    Marta Lazíková Merešová