Hnev dietata

Dobrý deň. Naučiť deti zvládať pocity hnevu a frustrácie, býva naozaj aj pre rodičov veľmi náročné, vyčerpávajúce a taktiež frustrujúce. Tak ako píšete, postarajte sa v tom aj o seba. Čo Vám dodáva silu/ trpezlivosť? Pokojne to môže byť aj rozhovor so psychológom, ale môže to byť aj niečo iné (prechádzka/ šport/ čas s dospelými ľuďmi...) Čokoľvek čo pomáha Vám.
S akýmikoľvek pocitmi (nie len s hnevom) sa pracuje tak, že sa pomenovávajú, akceptujú a „znormálňujú“. Čo sa vlastne stane keď sa Váš syn nahnevá? Čo to pre neho znamená? Keď to viete, pomenujte to („Nahnevalo ťa to, pretože... “).
Neviem, čo presne myslíte pod tým, že spraví veľa „riadnych“ výstupov. Kričí?/ Plače?/Búcha? / Bije? ... Na problematické vyjadrovanie hnevu, je fajn poskytnúť prijateľnú alternatívu (napr. keď dieťa bije rodiča, môžeme mu poskytnúť vankúš na búchanie/ keď dieťa ničí hračky, môžeme mu poskytnúť kartón na ničenie/ napr. keď dieťa kričí veľmi nahlas/ môžeme mu ukázať ako „kričať pošepky“) Vo veku Vášho syna je myslím vhodné aj tieto alternatívy predviesť, nie len ich slovne navrhnúť.
Ak sa „iba“ hnevá a nie je to sprevádzané vyslovene deštrukčným, ubližujúcim či spoločensky nevhodným správaním, môžete ho nechať sa iba hnevať. Možno nie vždy treba riešiť situáciu za dieťa.
V prípade, že bude pokračovať Váš pocit, že sa to stále zhoršuje, môžete skúsiť terapiu hrou pre syna, prípadne nácvik rodičovských zručností/ filiálnu terapiu. Prípade môžete skúsiť navštíviť detského psychológa, ktorý sa venuje diagnostike, aby Vám pomohol rozlíšiť či ide o prirodzený vývinový hnev, alebo o niečo iné. Držím palce.
Marta Lazíková Merešová