Psychologická a emočná poradňa

Psychologická a emočná poradňa
42 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Hnev dietata

    , Autor: Danka

    Dobry den,
    velmi Vas prosim o radu, nakolko som uz zufala. Mame 2,5 r.syna, ktory sa uz vyse pol roka hneva... nie pre zakazy, snazim sa mu nezakazovat v kuse nieco, ma pevne stanovene hranice, no ide o to,ze je schopny urobit za den vela vystupov (ale riadnych) napr. pre hracky, lebo sa mu na 1x nepodari nieco, lebo nechtiac kopne do auticka atd. Nemoze sa ani zahrat normalne, pretoze je nonstop nervozny a ja to uz nezvladam ;( snazim sa velmi v pokoji to riesit, no uz mi uchadzaju nervy. Vzdy ked je uz kludny, mu pekne vysvetlujeme, no o 5 min. je to tu zas a zas.
    Vcera sme prisli k babke, nakolko mam zdravotne problemy a nezvladam to cele. Chodili sme sem casto, no posledny polrok som to trosku obmedzila, nakolko sa tu sprava este horsie. Uz sa na nu velmi pytal a ja ho nechcem oberat o chvile s nou. Babku zboznuje, ta sa mu samozrejme nonstop venuje, ale to aj ja doma. No boli sme tu hodinu a on 5 strasnych vystupov presne pre to, co pisem vyssie.. babka trosku kopla do auta, polozila kocku dalej, ako chcel.. chcela som si len trosku oddychnut, ale je to este horsie. Zacne vrieskat, kopat, bit.. Dnes som na neho uz riadne nakricala. Co mu moze byt? Ako na to reagovat? Naozaj sa snazim v klude, ano chapem, kocka spadla, nevadi, pod pomozem ti, postavime to este raz.. ale po 20x.. to uz nedavam. Je to stale horsie a horsie. Uz uvazujem aj nad psychologom. Pre seba.
    Prosim o radu a dakujem za Vas cas.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň. Naučiť deti zvládať pocity hnevu a frustrácie, býva naozaj aj pre rodičov veľmi náročné, vyčerpávajúce a taktiež frustrujúce. Tak ako píšete, postarajte sa v tom aj o seba. Čo Vám dodáva silu/ trpezlivosť? Pokojne to môže byť aj rozhovor so psychológom, ale môže to byť aj niečo iné (prechádzka/ šport/ čas s dospelými ľuďmi...) Čokoľvek čo pomáha Vám.
    S akýmikoľvek pocitmi (nie len s hnevom) sa pracuje tak, že sa pomenovávajú, akceptujú a „znormálňujú“. Čo sa vlastne stane keď sa Váš syn nahnevá? Čo to pre neho znamená? Keď to viete, pomenujte to („Nahnevalo ťa to, pretože... “).
    Neviem, čo presne myslíte pod tým, že spraví veľa „riadnych“ výstupov. Kričí?/ Plače?/Búcha? / Bije? ... Na problematické vyjadrovanie hnevu, je fajn poskytnúť prijateľnú alternatívu (napr. keď dieťa bije rodiča, môžeme mu poskytnúť vankúš na búchanie/ keď dieťa ničí hračky, môžeme mu poskytnúť kartón na ničenie/ napr. keď dieťa kričí veľmi nahlas/ môžeme mu ukázať ako „kričať pošepky“) Vo veku Vášho syna je myslím vhodné aj tieto alternatívy predviesť, nie len ich slovne navrhnúť.
    Ak sa „iba“ hnevá a nie je to sprevádzané vyslovene deštrukčným, ubližujúcim či spoločensky nevhodným správaním, môžete ho nechať sa iba hnevať. Možno nie vždy treba riešiť situáciu za dieťa.
    V prípade, že bude pokračovať Váš pocit, že sa to stále zhoršuje, môžete skúsiť terapiu hrou pre syna, prípadne nácvik rodičovských zručností/ filiálnu terapiu. Prípade môžete skúsiť navštíviť detského psychológa, ktorý sa venuje diagnostike, aby Vám pomohol rozlíšiť či ide o prirodzený vývinový hnev, alebo o niečo iné. Držím palce.
    Marta Lazíková Merešová