Psychologická a emočná poradňa

Psychologická a emočná poradňa
42 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Vzdor

    , Autor: Mili

    Dobry den. Chcela by som sa poradit. Mame 4,5 rocnu dcerku. Doteraz sme nemali s nou ziadny problem. Posledny mesiac mame snou problem. Je velmi citliva, za vsetko place az to velmi preziva. Pred tyzdnom sa nam stal taky problem ze sme boli na pieskovisku a ked si kreslila na cestu, prislo dievcatko a pozicalo si kriedu. Nahodou jej spadla ta krieda a zlomila sa. Hned zacala mala plakat, vystrajat, potom zobrala flasku a hodila ju o zem. Ja som ju ukludnovala vysvetlovala jej ale to nepomohlo, stale si tvrdila svoje. Zacala vyskakovat, kricat na cele ihrisko a bit ma a hadzat do mna listie. Zobrala som ju k autu na rukach a nevedela som ju ani dat do sedacky. Potom mi zacala otvarat auto a uz som jej dala na zadok. Velmi som sa hanbila na tom pieskovisku. Kricala az domov. Az doma sa ukludnila. Chcem sa spytat ako sa zachovat v takejto situacii? Zachovala som klud ale taku hanbu aku som prezila na tom pieskovisku uz tam nevkrocim. Ako sa zachovat v takejto situacii, co robit. Ja som bola kludna, ale nepomohlo. Prosim poradte. Uz sa bojim ze ked niekam pojdeme tak to znova prezijem.Dakujem pekne za odpoved.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň. Situáciu akú opisujete je naozaj pre rodiča veľmi nepríjemná, zneisťujúca a ako píšete aj zahanbujúca, pretože má obavy, čo si o ňom iní pomyslia („aké má nevychované dieťa“ a pod.) a okrem samotného dieťaťa, riešia aj ozajstné alebo domnelé sociálne tlaky. Dopriala by som Vám, aby ste sa v situáciách ako je táto od týchto tlakov odstrihli a svoju pozornosť zamerali na dieťa. Prejavy nespokojnosti, hnevu sú úplne prirodzené a patria k životu. Regulovať tieto prejavy sa deti učia postupne a sú obdobia, kedy sú „vzdory“ akoby na dennodennom poriadku. Predtým ako sa dcéra dostane do „vývrtky“ sa dá použiť reakcia v troch krokoch.
    Po prvé, sa zamerajte na pocit, potrebu dieťaťa. Čo vlastne chce, o čo mu ide. („Nepáči sa ti....“ „Chcela by si...“ „Hnevá ťa...“)
    Po druhé, zadajte jasnú hranicu/ pravidlo/ dôvod... („ľudia nie sú na bitie...“)
    Po tretie, dajte vhodnú alternatívu/ možnosť („môžeš buchnúť do lopty...“)
    V prípade, že dieťa je už natoľko rozrušené, že nereaguje (čo je pravdepodobne situácia z pieskoviska), akékoľvek vysvetľovanie situáciu môže iba zhoršovať. Vtedy je čas iba na tíšenie emócií. Emócie sa tíšia tým, že sa akceptujú, pomenovávajú („teraz sa tak veľmi hneváš, že hádžeš okolo seba veci“ ), môžeme poskytnúť prijateľný spôsob vyjadrenia (môže to byť aj to, že odídeme domov – tam môžeš napr. kričať/ silne dupotať a pod). Tíšeniu emócii môže pomôcť aj ich „znormálnenie“ („hneváš sa, lebo sa ti zlomila tvoja krieda, s ktorou si chcela kresliť“). Odkaz, ktorý dávajte dieťaťu je, že je v poriadku čo prežívaš, rozumiem tomu, čo prežívaš a spoločne hľadajme spôsob ako to prijateľne vyjadrovať. Racionálne vysvetlovania sú vhodné použiť až keď je dieťa upokojené a najlepšie aj s odstupom dní (napr. porozprávať sa o tom, čo môžeme robiť keď sa mi niečo pokazí/ čo robiť keď mi niekto niečo zničí).
    V prípade, že by sa Vám zdalo, že citlivosť Vašej dcéry trvá príliš dlhé obdobie, pokojne kontaktujte odborníkov, mohol by byť pre Vás inšpirujúci tréning rodičovských zručností/ filiálna terapia.
    Mgr. Marta Lazíková Merešová

Podobné otázky

  • vzdor a vyzliekanie 3 rocnej dcerky

    , Autor:

    Dobry den

    kontaktujem Vas ohladne mojej dcerky ktora bude mat v oktobri 3 roky. Striedaju sa u nej obdobia vzdoru s kludnejsimi obdobiami no teraz mame problem s vyzliekanim sa uz asi 1,5 tyzdna. Cely den funguje oblecena najcastejsie v elastakoch...volne nohavice nemala nikdy rada iba ked tak rifle aj to opnute. No ked ide spat na obed a vecer tak neznesie na sebe nic ani volne pyzamko ani kratasy ani len gatky. Chce spat od pasa dole naha. A je to dost problem kedze byva v noci chladno aj ked je leto....Prikryta taktiez nebude. Vrchnu cast-tricko atd... akceptuje no dole nic. Skusali sme vsetko odmeny ked ostane oblecena ale aj strasenie ze pride sused atd....aj ked ju nezvykneme strasit s nicim a to co moze mat po voli tak sa jej dovoluje no ale toto uz hranici so zdravim a sme zufali....Nic nezabera aj ked sme uz velmi prisny a nasilu jej chceme nechat spodnu cast tak chyti strasny hisak(pomaly prestava dychat) no ked jej to stiahneme hned je klud... niekedy uz mame pocit ze chce pocuvat ale akoby jej to vyslovene neda a musi si to nakoniec tesne pred spanim vyzliect...Ked zaspi tak sa nam ju niekedy podari obliect ale to musime cakat a stale vystihnut ten spravny moment kedy spi uplne tvrdo...nad ranom ked sa vypiska do nocnika a opat ide spat tak uz to zvacsa nie je mozne ju obliect na spani stale sa vyzlieka ....Prosim poradte co s tym.Dakujem

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, podľa toho čo píšete to vyzerá tak, že Vaša dcéra v tom má úplne jasno ako jej je príjemné spať a je v tom dosť vytrvalá. A Vy máte úplne legitímne obavy o to, aby dcéra neprechladla. Nedalo by sa v tejto situácii nájsť vhodné spoločné riešenie? Dlhšia nočná košeľa by nepomohla? Spací vak je dostatočne voľný? Vyhriata izba na noc?
    Ak to tak cítite, že vo Vašej situácii je nosenie pyžama naozaj nevyhnutné, môžete to zadať ako hranicu/ pravidlo („v noci nosíme pyžamo“). Vôbec nemusíte strašiť, iba opakovať pravidlo, rovnako neutrálne ako napr. „pred jedlom si umývame ruky“. Môžete zadávať toto pravidlo trojkrokovým spôsobom (1. Vyjadriť porozumenie pocitom 2. Zadať hranicu/ pravidlo 3. Nájsť vhodnú alternatívu.)
    Vo Vašej situácii mi napadá napr. takáto vetička: „Veľmi by si chcela spať bez pyžamka, ale v noci nosíme pyžamko, oblečieš si ho sama alebo ho oblečiem ja?“ (Prípadne: oblečieš si ho sama pred spaním alebo Ti ho oblečiem ja keď zaspíš?)
    Keď, ako píšete dieťa dostáva „hisák“, je dobré už iba tlmiť emócie. Napr. tak, že sa zostane iba pri bode 1 – akceptovanie a pomenovávanie a pochopenie emócií („je ti to veľmi nepríjemné, keď ti chcem dať pyžamo“), prípadne telesným kontaktom, objatím, v zmysle rozumiem Ti. Prajem Vám veľa trpezlivosti.
    Marta Lazíková Merešová

  • Dvojročná dcéra a vzdor

    , Autor:

    Dobrý deň prajem, mam skoro 2,5 ročnú dcérku s momentálne máme obdobie kedy na všetko vraví nie ako naschvál, neumyjem sa, nejdem, nechcem, neobleciem.... Som z toho unavená, veľmi je ukricana, za všetko vie plakať čo nie je podľa nej. Robí doslova nejaké veci naschvál, hazde hračky keď ma zlosť. Neviem ako reagovať lebo priznám sa strácam trpezlivosť a kričím a dostala aj po zadku keď už neviem čo. Ale strašne mi je to ľúto a cítim také zlyhanie keď som takto ukricana. Neviem ako reagovať lebo keď to je vkuse že nejdem nechcem. Idu nám ešte posledné stoličky neviem ci to ma nejaký súvis a ešte to obdobie vzdoru ale bojím sa aby sme to nejako nezhorsili krikom.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Odpoveď: Dobrý deň. Obdobie vzdoru je normálna vývinová fáza. U každého dieťaťa sa intenzita prejavov môže líšiť, napr. kvôli temperamentu a pod. Potreba sebapresadenia sa objavuje počas celého vývinu človeka, mení sa iba jej forma a obsah. Nič to však nemení na tom, že pre rodiča, tak ako píšete, býva vyčerpávajúca, najmä keď dieťa neguje aj úplne bežné veci (z pohľadu dospelého ide o banality).
    Skúsim Vám ponúknuť tipy na komunikáciu s dieťaťom, avšak nejde o čarovné formulky, ktoré ihneď a vždy zafungujú.
    - Keď je to možné, dajte dcére na výber. (Napr. „Oblečieš si žlté alebo biele tričko?“ „Umyješ sa sama, alebo ťa umyjem ja?“).
    - Dávajte skôr inštrukcie čo sa má robiť ako hovoriť čo sa nemá robiť, prípadne ako dávať rozkazy (Napr. „Doma chodíme v papučiach.“ Namiesto „Vyzuj sa!“ alebo „Nechoď v topánkach!“).
    - Stanovovať zmysluplné pravidlá je dôležitá rodičovská úloha a vzdor dieťaťa nie je dôvodom na ich rušenie. Dieťa sa potrebuje naučiť fungovať aj v tom, že všetko sa nedá tak ako ono chce. Avšak treba brať ohľad na pocity dieťaťa a tie rešpektovať. (Napr. „Veľmi by si tu chcela byť dlhšie, ale už je čas ísť domov.“ „Teraz sa tak veľmi hneváš, že si až hodila hračku na zem.“ Môžete mať vytriedené hračky, ktoré sa môžu počas hnevu hádzať , napr. mäkká loptička, handrová bábika a pod.)
    - Pred problematickými situáciami môžete dieťa dopredu informovať, čo sa bude diať, čo očakávate (Napr. „Teraz ideme domov, hneď po príchode sa vyzujeme.“)
    - Pri konflikte skôr riešte čo sa deje teraz a danú vec, namiesto hodnotenia dieťaťa („Dnes mi to chceš povedať kričaním.“ Namiesto „Stále iba kričíš.“ „Joj, ty si taká ukričaná!“)
    - Rodičovský krik je tiež informácia, ktorú dieťa dostáva, avšak mal by byť používaný výnimočne a čo najkonštruktívnejšie. Napr. pri kričaní hovoriť o sebe, nie o dieťati (Napr. „ Ja sa veľmi ponáhľam!“ „Ja potrebujem prísť načas!“ namiesto „Zdržuješ ma!“) Pri kričaní tiež môžete hovoriť čo očakávate, že bude namiesto vyčítania.
    Skúste porozmýšľať, čo by Vám pomohlo, aby ste nabrali síl a doplnili trpezlivosť po každom náročnom dni.
    Marta Lazíková Merešová

  • Hnev, vzdor

    , Autor:

    Dobrý deň, v apríli 2021 bude mat moja dcera 2 roky chcem sa opýtať na problém ( alebo problém len v mojej hlave). Keď s nou chodíme von a vidí nejaké detičky tak hneď k ním alebo za nimi uteká chce im dať ruku a nejako jej neviem vysvetliť že to nemôže robiť lebo nie každé dieťa sa chce s nou hrať. Samozrejme potom nastane plač a nechce sa ani pohnúť ďalej a keby som povedala že pod ideme domov tak to už ju vôbec nedostanem domov. A ďalšia vec je že keď vidí nejaké dieťa s nejakou vecou alebo hračkou tak si ju chce požičať a nechce alebo nedokáže pochopiť že to sa nerobí lebo nie každé dieťa je ochotne sa podeliť alebo vymeniť si hračku. A taktiež to konci plačom a dupkanim. Chcem sa opýtať či je to u deti normálne alebo je to chyba v nás v rodičoch a či sa s tym dá niečo robiť aby to prestalo. Za odpovede Vám vopred srdečne ďakujem.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    Vaša dcérka je úplne zdravá, sebaistá, odvážna v kontakte k druhým deťom. Určite ju neobmedzujte v kontaktovaní sa. Máte pravdu, stretáva sa aj s odmietaním. Vy ste tam práve na tieto chvíle, keď je smutná, nahnevaná z neúspešného kontaktu. Vtedy potrebuje Vašu podporu, nie výčitku, že to nemá robiť. Povedzte jej, čo sa práve v tej situácii stalo, pochváľte ju, že je skvelá, že sa chce kamarátiť. A áno, aj to, že práve toto dievčatko/chlapček to takto nechce ako ona. Ona sa s tým zmieri, plač je prirodzená reakcia na nevydarený pokus. Rodič nemá učiť dieťa predchádzať emóciám, ale má byť prítomný a nápomocný emócie vyplaviť a pofúkať. Vaša dcérka objavuje svet. Nebráňte jej zvedavosti, tešte sa s ňou. Užite si tento čas. Vývinové etapy sa tiež pomerne rýchlo striedajú, príde čas, keď sa vráti späť k vám, potom bude opäť smerovať k rovesníkom, kým vznikne rovnováha a sebaistota vo vnútri i vonku.
    Alena Hrčková