Syndróm miznúceho dvojčaťa

Zaniknutý plod sa spätne vstrebe matkou, placentou alebo dvojčaťom, ktoré prežilo. Táto diagnóza je pomerne „mladá“ a viedlo k nej zavedenie USG vyšetrenia v ranom štádiu tehotenstva, ktoré odhalí viacpočetné tehotenstvo už veľmi skoro (okolo 8. týždňa tehotenstva).

Pokiaľ už bolo potvrdené dvojpočetné (viacpočetné) tehotenstvo, syndróm miznúceho dvojčaťa býva diagnostikovaný väčšinou pri niektorej z ďalších návštev, keď vyšetrenie ultrazvukom preukáže, že už vôbec nie je vidieť druhé z dvojčiat, prípadne nie je vidieť srdcovú činnosť jedného z plodov.

Môže sa vyskytnúť u matiek, ktoré mali vaginálne krvácanie alebo kŕče v brušku a prichádzajú na ďalšiu prenatálnu prehliadku, aby zistili, čo je zdrojom ich problémov. Môže ale postihnúť aj matky, ktoré nemali žiadne uvedené príznaky a prichádzajú iba na pravidelnú prehliadku.

Odhaduje sa, že 20 – 31% všetkých viacpočetných tehotenstiev môže tento syndróm ohrozovať (z posledných výskumov vyplýva, že až 20 % detí, ktoré sa narodili samostatne, bolo počatých ako dvojčatá).

Vzhľadom k veľkému množstvu faktorov, ktoré sú v hre – napr. nediagnostikované druhé dvojča (v prípade, že nie je vykonané včasné USG vyšetrenie alebo dvojčatá môžu byť „v zákryte“), väčší počet plodov, chybná diagnóza, krvácanie a pod., je veľmi ťažké toto číslo bližšie špecifikovať.

Lekári predpokladajú, že syndróm miznúceho dvojčaťa je ovplyvnený geneticky alebo placentárne, preto je takmer nemožné strate dieťaťa zabrániť. Nepodarila sa dokázať ani súvislosť syndrómu miznúceho dvojčaťa s rasou, vekom, stravovaním či spôsobom života.

Pokiaľ dieťa zanikne v priebehu prvého trimestra, nemáva táto skutočnosť spravidla žiadny trvalý dopad na tehotenstvo. Zánik dieťaťa môže niekedy negatívne ovplyvniť hladinu AFP, ktorá sa zisťuje na začiatku druhého trimestra v rámci tzv. tripple testu odberom krvi matky.

AFP slúži na zistenie pravdepodobnosti postihnutia dieťaťa Downovým syndrómom či defektmi na neurálnej trubici. Ak príde k zániku dieťaťa v druhej polovici tehotenstva, môžu sa objaviť komplikácie, ako napr. predčasný pôrod, krvácanie matky alebo detská mozgová obrna u dieťaťa, ktoré prežilo.

Vykonanie predčasného pôrodu sa neodporúča, pokiaľ je dieťa, ktoré prežilo v maternici, životaschopné. V tomto prípade je potrebné robiť opakované vyšetrenia ultrazvukom. Pre matku môže byť náročné nosiť v sebe jeden živý a zdravý plod a jeden, ktorý sa prestal vyvíjať. Ak má z tejto situácie nepríjemné či frustrujúce pocity a obavy, je dobre o nich hovoriť so svojím ošetrujúcim lekárom, prípadne navštíviť psychológa.

Mamičky môžu v situácii, keď sa dozvedia, že jedno z detí zaniklo, prežívať najrôznejšiu škálu emócií. Môžu pociťovať úľavu, že majú zdravé dieťa, a zároveň smútok, že o druhé prišli, pretože sa už na dvojčatá tešili. Taktiež môžu hľadať chybu (v sebe alebo vo svojom okolí), ktorá spôsobila, že o jedno z dvojčiat prišli, a zbytočne sa obviňovať, pretože ako už bolo spomenuté, nie je možné syndrómu miznúceho dieťaťa zabrániť.

„V deviatom týždni tehotenstva mi lekár oznámil tú najkrajšiu správu v mojom živote, že čakám dvojičky. Bolo to, akoby som vyhrala športku. Už som si predstavovala, ako rozmiestnim postieľky, keď som v trinástom týždni dostala studenú sprchu. Jedno z detí prestalo rásť a jeho srdiečko už nebilo...,“ spomína mama dnes už ročnej dcérky Lenky. Odumretý plod sa v skorých štádiách tehotenstva obvykle vstrebe. Je dôležité, aby žena túto informáciu prijala a vyrovnala sa s ňou, aj keď je to veľmi ťažké.

„Moje predstavy o dvojičkách sa stali ilúziou počas krátkej chvíle. Keď mi lekár po bežnej kontrole oznámil, že jedno z detí nežije, myslela som si, že sa mi zrúti svet. Stále tu však bolo druhé bábätko a kvôli nemu som musela byť silná. Miešali sa vo mne pocity. Ale som vďačná, že mám dcérku. Koľko rodičov márne túži čo i len po jednom dieťatku?“ uvažuje mama malej Lenky.

Dĺžka smútku, ktorý mamička pociťuje, sa taktiež môže odlišovať. Niektoré mamičky sa dokážu spamätať rýchlejšie, zatiaľ čo iné smútia ešte dlhý čas. V období tehotenstva je zároveň prirodzené, že pocity náhle prichádzajú a odchádzajú, najmä pri takých udalostiach, ako je pôrod, narodeniny, ultrazvuk a pod. Spúšťačmi rôznych pocitov sa opäť prípad od prípadu líši.

Bohužiaľ, zatiaľ neexistujú centrá pre straty pri viacpočetnom pôrode, tak ako sú známe v zahraničí, čo je veľká škoda. Najlepšie mamičke môžu pomôcť iné mamičky, ktoré mali rovnaký problém. V časoch internetu a virtuálnych svetov je jednoduchšie nájsť spriaznené duše, ktoré vás vypočujú, pochopia a môžu pomôcť vlastnou skúsenosťou.