Tripple test mi pokazil radosť z tehotenstva
Výsledky tripple (AFP testu) zamotajú hlavu nejednej tehuľke. Čo teraz - absolvovať amniocentézu, ísť na odber plodovej vody alebo nie? Naša čitateľka sa s Vami podelila o svoj príbeh.
„Mám tu výsledky vášho tripple testu, výsledky však nie sú dobré, môžete hneď prísť do ordinácie?“
Hneď ráno mi telefonoval môj gynekológ. Rozbúchalo sa mi srdce a automaticky som si začala hladkať bruško. Ako keby v sebaobrane. Vedela som, že výsledky tohto testu ešte nič neznamenajú.
Ale ak sa vás to začne dotýkať osobne, spanikárite. Poobede som prišla do ambulancie. Plná strachu a obáv. Gynekológ ma upokojoval: „Pravdepodobne budete jednou z tých žien, ktorá má úplne zdravé dieťa, iba skríning vám, bohužiaľ, vyšiel pozitívny.“
Bolo vidieť, že aj sám gynekológ berie tripple test s určitou rezervou. Napriek tomu mi vyplnil žiadanku na genetickú konzultáciu.
AFP alebo tripple test - pravda o krvnom vyšetrení v tehotenstve
Napokon sme na odber plodovej vody išli
Termín sme mali o týždeň. Dovtedy sme s partnerom neustále preberali otázku: Nechali by sme si dieťa s postihnutím? Áno, nechali.
Downov syndróm nie je takým vážnym zdravotným problémom, kvôli ktorému by sme nad prerušením tehotenstva uvažovali. Našťastie sme pred takéto rozhodnutie neboli postavení. Taktiež sme sa dohodli, že odmietneme odber plodovej vody.
Dieťatko v brušku sme nechceli ohroziť prípadným potratom v dôsledku zákroku. Jednoducho budeme veriť, že je zdravé. Ibaže genetička naše rozhodnutie rozbila na kusy. Nepáčila sa jej jedna hodnota.
Vraj bola naozaj dosť vysoká. Do ničoho nás nenútila, ani nič neodporúčala, čo sme ocenili. Pravdou ale bolo, že nás poriadne vystrašila. Hneď z poradne som sa išla objednať na amniocentézu. Chceme mať istotu, ako na tom naše dieťa je.
Rodičia, ktorí si dieťatko ponechajú napriek vrodeným chybám, niekedy čelia výčitke, prečo sa vlastne nechali testovať, keď s potratom aj tak nepočítali. S týmto názorom nesúhlasím. Ak chcú, majú právo vedieť, na čo sa po pôrode pripraviť.
Getickým testom sa nabudúce vyhnem
Odberu plodovej vody som sa veľmi bála, zároveň som mala výčitky, že dieťa zbytočne ohrozím. Samotný výkon bol nepríjemný, ale skôr psychicky ako fyzicky.
Potom prišli predlhé tri týždne čakania. Úplne som stratila radosť z tehotenstva. Myslela som iba na to, že niekde v laboratóriu sa kultivujú bunky môjho dieťatka – zdravého, alebo chorého?
Normálny karyotyp. Keď som v telefóne počula tieto dve slová, bola som najšťastnejšia na svete. Chcela som vedieť, či čakám chlapčeka alebo dievčatko. Telefonicky mi to vraj povedať nemôžu, tak som hneď na druhý deň ráno s napätím stepovala pred genetickou ambulanciou.
Z vašich listov: Vaše dieťa bude postihnuté...
Ale tentokrát to bolo príjemné vzrušenie :)
Je to dievčatko, povedala mi lekárka. Nikdy som si nemyslela, že sa túto úžasnú správu dozviem z papiera. Predstavovala som si, ako mi gynekológ „dôkaz“ obradne ukáže na ultrazvuku. Ale ľúto mi to rozhodne nebolo.
Hlavne, že je zdravá! Ak budem niekedy čakať druhé dieťa, genetickým testom sa vyhnem. Nie je to nezodpovedné, práve naopak. Nechcem si kaziť tehotenské šťastie a dieťa vystavovať rizikám poškodenia.
Našťastie je slobodnou voľbou, nie povinnosťou, koľko z ponúkaných lekárskych vyšetrení každá žena využije.
Iveta