Ako poradiť a ako rady prijať? Vyskúšajte naše tipy!
Rodičia, svokrovci, priateľky, vychovávateľky v jasliach a škôlke a dokonca i susedia a autori bestsellerov – títo všetci nám dávajú rady na tému výchova... Pritom my sami vieme predsa najlepšie, čo je pre naše deti najlepšie. Alebo tomu tak nie je?
Odpovede, ktoré ako ľudia hľadajúci radu dostávame, však nie sú vždy také, ako by sme chceli počuť. Niekedy pomáhajú, inokedy zas pôsobia rušivo.
- Prečo reagujeme takto rozdielne na rady a návrhy?
- Ktoré sú tie témy, ktoré nás rodičov zneisťujú a pri ktorých vždy znova a znova vznikajú konflikty?
- A prečo je vlastne tak veľa (často úplne cudzích) ľudí, ktorí majú vplyv na našu výchovnú činnosť?
Čítajte tiež: Babské rady
Začiatky rodičovstva
Ruku na srdce, kto to nepozná: S rastúcim bruškom v tehotenstve sa črtajú otázky, na ktoré hľadá nastávajúca prvorodička odpovede. Napríklad, ak ide o dojčenie: Ak budem dojčiť, môžem bábätko dojčiť tak často, ako bude chcieť, na jednom alebo oboch prsníkoch pri jednom dojčení, čo ak nebude dosť sýte, ako zistím, že už má dosť...? – to je len pár otázok na ilustráciu. Sotva si je niektorá nastávajúca alebo už čerstvá mamička v odpovediach na tieto otázky absolútne istá a bezstarostná. To isté platí i pre čerstvých otcov. Dôležité sú preto prvé roky s dieťatkom, lebo rola matky, prípadne otca, sa buduje – a my všetci hľadáme rady od ľudí dostupných v našom okolí. Niektorí z nich nám poskytujú vďaka svojim radám cennú podporu. Sú však aj takí, ktorých rady pôsobia doslovne ako rany. Porozmýšľajte, do ktorej skupiny by ste zadelili poradcov vo vašej rodine.
Aké pocity a zážitky prežívajú čerstvé mamy – prvorodičky?
Dieťa potrebuje mať rytmus...
Porodila nás, sedávala pri našej posteli, keď sme ležali v horúčke, vyhrešila nás, keď sme boli zlí – stručne povedané: Mama je prvá stanica, ktorú vyhľadávame kvôli otázkam výchovy. Mnohí z nás si spomínajú na prvý čas neistoty pri starostlivosti o novorodenca, ako sme boli radi, keď nám poradila vlastná mama. Určite si však pamätáte i na to, ako tieto situácie neraz dopadli. Dobre mienená rada sa stala bumerangom a náhle oslabila vzájomný vzťah.
Spánkový režim počas prázdnin
Dobré je, keď mama rozpozná, že jej pomoc je náležitá – avšak len do takej miery, ako si to jej dcéra želá. A to najmä preto, aby mohla ísť svojou vlastnou cestou, mohla sa osamostatniť a stať sa nezávislou.
Na druhej strane je však dobré aj to, keď dcéra rozpozná, že jej mama sa teší z toho, že je užitočná a z toho, že môže pomôcť svojimi radami v oblasti starostlivosti a výchovy o dieťa. Do akej miery človek využije pre seba skúsenosti svojej matky, rozhoduje v konečnom dôsledku sám.
Svokrovci - kritickí pozorovatelia
„Myslíš, že by nebolo lepšie, keby mal malý čiapku? Tvoj muž ako malé dieťa často trpel na ušká...“ (svokra)
Je úplne jasné, že každý chce pre dieťa to najlepšie, svokrovci hneď dvojnásobne: pre ich vlastné dieťa a pre vnúča tiež. A pretože sú už starší, majú o generáciu viac skúseností s výchovou detí. Čo však ale situáciu nie vždy uľahčuje.
Dajme svokrám šancu!
Je výborné, ak sa vám podarí zmeniť vaše stanovisko k svokrovcom a pozorovať ich z inej perspektívy: Nerobili obaja ako rodičia aj veľa dobrých vecí? Nevychovali zo svojho syna výborného muža a super otca pre vaše dieťa?
Na druhej strane je však dobré, ak sa aj svokrovcom podarí akceptovať, že časy sa zmenili a vy máte právo vychovávať dieťa po svojom.
Svokra CHOLERIČKA. Ako s ňou vychádzať?
Priateľka - spriaznená duša
„Uvidíš, že pri druhom dieťati budeš oveľa pokojnejšia...“ (priateľka)
Ona je prvá, ktorá sa dozvie o vašom konflikte so svokrou a jediná, ktorej sa nebojíte zveriť so svojimi slabosťami a neistotou. Ste naladené na tej istej vlnovej dĺžke a vaša priateľka pozná mnohé veci z vlastnej skúsenosti.
Prípadné konflikty a nezhody s kamarátkou v otázkach výchovy poskytujú možnosť k tomu, že rozmýšľate o svojich spôsoboch správania a nabudúce budete možno v záujme dieťaťa konať inak.
Do života vstúpilo dieťa: ako si udržať staré priateľstvá?
Deti - mudrlanti
„Ale u babky a dedka môžem...“ (dieťa)
Krátko pred pôrodom svojho prvého dieťaťa povedal Jankin šéf asi toto: „Uvidíte, neexistuje väčší egocentrik ako malé dieťa!“ Vtedy to považovala za bezočivosť, dnes – o tri roky neskôr – vie, čo tým jej šéf myslel. Nikto nie je lepší majster ako dieťa v tom, ako zo všetkého vyťažiť to najlepšie. Ak nemôže pozerať film o zvieratách, bude argumentovať tým, že u babky a dedka si ten film môže pozrieť vždy. Dom starých rodičov je zároveň aj miestom, kde dieťa dostane sladkosti od výmyslu sveta, ráno si môže dať chlieb s nutelou a večer nikdy nemusí ísť spať hneď po večerníčku.
STOP rozmaznávaniu detí: tri pravidlá, ktoré fungujú!
U babky je to tak, u nás zasa inak. Dobré je, keď dieťa vie, že u rôznych ľudí platia rôzne pravidlá. Dobré je však aj to, keď iní ľudia z vašej rodiny vedia, aké pravidlá vám ležia na srdci a u ktorých vecí a situácií dokážete akceptovať aj malé „vybočenia“. Tak môže patriť aj chlieb s nutelou cez víkend k programu rozmaznávania vlastných vnúčat, pokiaľ zostane len pri jednom krajci. A teraz čestne: Nenechávali ste sa tiež ako deti radi rozmaznávať svojimi starými rodičmi?
Spisovatelia - teoretici
„Vo veku jedného roka by malo vaše dieťa chodiť...“ (spisovateľ)
Spánok, kŕmenie, dojčenie... Pri prvom dieťati sa mama často pýta, aký rytmus a aká miera je pre vlastné dieťa správna. Príručiek o výchove nájdeme v každom kníhkupectve nespočetne veľa. Sľubujú nám rýchle odpovede na naše otázky. Má to však jeden háčik: Čím je väčší výber príručiek, tým sa viac odlišujú názory odborníkov na rôzne témy týkajúce sa starostlivosti a výchovy dieťaťa.
Je dobré, ak rodičia pochopia, že tieto príručky o výchove sa zakladajú na spriemerovaných hodnotách a všeobecných skúsenostiach. Vaše dieťa je však jedinečné – vo svojej povahe i vo svojej rýchlosti, akou sa jednotlivé veci učí. Akceptujte preto túto jedinečnosť a dôverujte svojim schopnostiam i schopnostiam vašich detí. Budete sa čudovať, ako rýchlo a náhle sa vaše dieťa naučí tie veci, o ktorých si ešte dnes myslíte, že sa ich v živote nenaučí.
Dobrá rada na záver
Každá rada má aj svoj rub. Chcem vôbec, aby mi niekto hovoril do toho, čo mám robiť? Stojím o výmenu názorov? Lebo otázka: „Bože, čo mám len robiť?“ vždy prináša so sebou riziko odpovede, ktorú nechceme počuť. A tak vznikajú výmeny názorov – avšak veľakrát bez úmyslu niekoho podceniť alebo uraziť. Veľa priateľstiev alebo rodinných vzťahov už stroskotalo následkom toho, že si nezachovali potrebný odstup a toleranciu.
Pre tých, ktorí rady dávajú, ale i pre tých, čo ich hľadajú, platí v rovnakej miere nasledovné: Rady by mali byť zdvorilo formulované návrhy. A každý z nás musí mať i právo na to, aby sa napriek dobre mieneným radám pre seba i svoje dieťa, rozhodol inak.
Práve v tejto možnosti výberu tkvie potenciál a veľká šanca každej rady:
Ja si premyslím svoje vlastné konanie, to, čo je pre moju rodinu najlepšie a pokúsim sa nájsť optimálne riešenie.
Čítajte tiež:
Dajme svokrám šancu!
Vzťah v ťahu..?
Medzi nami mamami - prešľapy vo výchove
Žena doma: Baby, nestarnime!