Riadim sa svojim inštinktom a viem, že ma nesklame. Som predsa MAMA
Väčšina mamičiek pozná ten pocit, keď im akýsi hlas vo vnútri radí, ako sa v danej situácii zachovať. Je to len náhoda, alebo naozaj existuje fenomén, ktorý sa všeobecne označuje ako materinský inštinkt?
Som človek, ktorý počúva svoj vnútorný inštinkt. Odkedy som sa stala matkou, zistila som, že je to oveľa náročnejšie, keďže už nezodpovedám len sama za seba. Keď ide o deti, človek sa dostáva do situácií, kedy nie je čas na dlhé rozhodovanie. Vtedy práve príde taký „vnútorný hlas“ vhod.
Čo sa má a čo sa nemá? VERTE svojmu rozhodnutiu!
Môj materinský inštinkt zafungoval dokonale!
U mňa sa materinský inštinkt objavil už počas tehotenstva. Tušila som pohlavie dieťaťa, aj keď nám ho ultrazvukové vyšetrenia nedokázali potvrdiť do poslednej chvíle. Hoci som si počas tehotenstva naštudovala množstvo informácií o starostlivosti o dieťa, nie všetko som reálne použila v praxi.
Už po pôrode som fungovala viac intuitívne, než podľa príručiek. Takto v mojom ponímaní funguje materinský inštinkt. Problém nastáva, keď sa okolo mamičky vyskytujú ľudia, ktorí tomuto správaniu nerozumejú. Pod tlakom okolia sa aj mne často stávalo, že som neposlúchla svoj vnútorný hlas. A vždy som na to doplatila.
Pani doktorka, čo je môjmu dieťaťu? Materinskému inštinktu verte!
Učím sa počúvať samú seba. Dobré mienené rady zvážim, ale neriadim sa podľa nich
Niekedy to môže byť dokonca aj partner, ktorý v dobrej vôli navrhne prechádzku práve vtedy, keď viete, že na to nie je práve ideálny čas. Alebo stará mama, ktorá je presvedčená, že dieťa je určite hladné, len čo trochu zamrnká. Nebodaj ak dokonca vyznávate nejakú „modernú“ metódu výchovy ako je napríklad kontaktné rodičovstvo, dieťa neviažete do vankúša, alebo ho nebodaj nosíte v šatke a nevozíte v kočíku. To si už na seba môžete rovno zavesiť ceduľku: „Sem s nevyžiadanými radami a hlúpymi otázkami!“ Zo začiatku som sa snažila dobré mienené rady vypočuť a zakomponovať do chaotického života s novorodencom.
Ale každé dieťa je iné. To, čo na jedno platí, druhému vôbec nemusí vyhovovať. Nakoniec som dospela do bodu, kedy bola spokojnosť môjho dieťaťa dôležitejšia, než aby som z neho robila pokusného králika. Hoci som nekonfliktný typ, v určitých situáciách som jednoducho musela dať jasne najavo, že ja som matka a viem, čo je pre moje dieťa dobré. Aj za cenu toho, že sa na mňa nahnevali moji najbližší.
Vedecký pohľad: Je materinský inštinkt mýtus?
Materinský inštinkt je podľa slovníka definovaný ako prirodzená tendencia matky reagovať určitým spôsobom v súvislosti s jej dieťaťom alebo deťmi. Hoci je tento pojem všeobecne uznávaný v bežnom živote, stále neexistuje jeho presná vedecká definícia.
Niektorí odborníci sa domnievajú, že toto správanie je podmienené vplyvom hormónu oxytocínu, ktorý sa nazýva aj hormónom šťastia. Pri pôrode je zodpovedný za kontrakcie a aj za následné „zabudnutie“ na bolesti, ktoré matka počas pôrodu prežíva. Následne je to práve oxytocín, ktorý aktivuje potrebu starostlivosti o novorodenca.
Iné názory zase tvrdia, že vlastne ide o naučené správanie, na ktorom majú biologické vplyvy len minimálny podiel. Úzka väzba, ktorá existuje medzi matkou a dieťaťom, je zodpovedná za to, že sa matka naučí predvídať určité vzorce správania a podľa toho koná akoby predvídavo.
Každé dieťa je iné a každá matka to vie
Už v pôrodnici som si všimla, že potrebuje úplne iný prístup, ako to bolo pri prvorodenom synovi. Pri ňom som aj ja viac počúvala rôzne rady a odporúčania najskôr od sestričiek, potom od rodiny, kamarátov alebo od anonymných prispievateľov na rôznych internetových fórach. Pri dcérke som však cítila, že je na mňa oveľa intenzívnejšie naviazaná. Potrebuje byť v mojej blízkosti deň aj noc.
Kým syn od začiatku spával vo svojej postieľke, dcérka dokáže spať jedine so mnou v posteli. Pre mňa to zo začiatku bola úplne nezvyčajná situácia. Očakávala som, že to bude všetko fungovať, ako pri prvom dieťati, no realita je nakoniec úplne iná.
Môj vnútorný pocit mi ale hovorí, že takto je to správne. Bez ohľadu na to, čo si myslí moje okolie. Až keď som si uvedomila, že môj „vnútorný radca“ je to, čo mi najviac pomáha, dokázala som urobiť tie najlepšie rozhodnutia. Odhlásila som sa zo všetkých tehotenských a mamičkovských fór na internete, na rady rodiny a priateľov len súhlasne prikyvujem. Moje bytie s rodinou je vďaka tomu oveľa krajšie a príjemnejšie.
