Oteckovia varia, upratujú a starajú sa o dieťatko, ale v džungli dupačiek sú bezmocní
Otcovia vymieňajú plienky, kočíkujú a berú si aj niekoľkomesačnú rodičovskú dovolenku. Ale jedno nerobia: Nekupujú oblečenie pre bábätká.
Nakupovanie oblečenia – ženská záležitosť?
Poďme nazrieť do obchodu s dojčenským oblečením. Mamy a staré mamy tu prečesávajú stojany a regály s oblečením. Bude táto ružová košieľka s mnohými gombíkmi aj praktická? Existuje niečo rozkošnejšie ako topánočky veľkosti 19, ktoré vyzerajú presne ako tie dospelácke? Áno, nepopieram, objaviť možno aj niekoľko mužov, väčšinou v sobotu alebo v nedeľu – postávajú bokom, viac či menej trpezlivo, odovzdaní osudu. Ale ocko, ktorý by nakupoval sám? Nemožné. A ak už aj nejaký príde, väčšinou nie dobrovoľne.
Podľa vyjadrení predavačiek v obchode s detským tovarom existujú dva typy nakupujúcich oteckov. Ak príde nejaký muž do obchodu sám, väčšinou má v ruke lístok. Naň mu žena napísala, čo má kúpiť. S ním buď príde za predavačkou a spoločne hľadajú požadované veci, alebo sa pokúša ich hľadať sám. Vtedy sa čoskoro stáva typom číslo dva. Tento telefonuje so svojou ženou. Buď preto, lebo nevie žiadané kúsky nájsť, alebo preto, že daný druh tovaru už nemajú. Vtedy je úplne bezradný a nevie, čo má namiesto toho kúpiť.
Občas sa vyskytnú aj situácie, kedy ide muž do obchodu z vlastnej vôle. Keď už leží jeho žena v pôrodnici a čerstvý otecko jej chce urobiť radosť, pokúša sa vybrať dupačky sám. Väčšinou s nápisom „Milujem ocka“ alebo vo forme futbalového dresu. Často však netrafí veľkosť. Alebo kúpi hračku určenú pre 2-ročné dieťa.
Muži by mali zdieľať domáce práce, nie nám s nimi pomáhať
Ako to vidia oteckovia
Otcovia sami priznávajú, že pri výbere oblečenia pre bábätko sa cítia neisto. „Vôbec sa v tom nevyznám. Čo sa k čomu hodí? Doma mi žena všetko pripraví na komodu, potom viem malú obliecť aj ja,“ priznáva jeden nemenovaný otecko. „Ty by si jej najradšej obliekol veci z predchádzajúceho dňa,“ hovorí jeho manželka. „Keby som prišiel domov, určite by som si vypočul výčitku, čo som to preboha kúpil,“ odôvodňuje svoje rozhodnutie prenechať kúpu oblečenia na svoju ženu iný otecko. Sú však aj takí otcovia, ktorí majú v rozdelení rol úloh jasno: „Nemám s oblečením pre bábätko žiaden problém, lebo sa tým nezaoberám. Je to vyslovene ženská záležitosť,“ vyjadruje sa jednoznačne ďalší mladý ocko.
Čo na to odborníci?
Tým ale ešte nie je vysvetlené, či chlap nechce, alebo nevie. Psychológovia sú si ale v jednom istí. Muž odjakživa „tikal“ inak ako žena. A to sa od doby kamennej nezmenilo. Vtedy existovalo jasné rozdelenie úloh. Žena bola zodpovedná za blaho v domácnosti, starala sa o deti a o ohnisko. Muž chodil na lov a chránil rodinu pred inými klanmi. Skutočnosť, prečo takéto delenie úloh fungovalo, bolo ovplyvňované tým, že muži a ženy majú rozdielny hormonálny profil. U muža zohráva rozhodujúcu úlohu testosterón. Snažiac sa o dominanciu a sprevádzaný eufóriou vždy chcel a chce uskutočňovať svoje ciele. Žena má vďaka estrogénu skôr vyvažujúci charakter, vždy sa starala najmä o vzťahy v rodine a o rodinné blaho. Pýtate sa, čo má toto spoločné s nakupovaním?
Marketingoví experti pripisujú tieto charakterové vlastnosti mužov aj na vrub výzoru tovaru. Veľké písmo, jasné posolstvo, tmavé balenia poukazujú na to, že má byť oslovené dominantné správanie muža. Ale v ktorom obchode s dojčenským oblečením nájdete takto ponúkaný tovar? Ženy oslovuje naproti tomu nežný, harmóniu vyžarujúci dizajn. Jemné farby, mäkký materiál, prepracované detaily sú vďaka estrogénom dôležitými impulzmi pri rozhodovaní sa o kúpe.
Na základe tohto vysvetlenia nezostáva mužovi nič iné, len sa obchodom s detským oblečením oblúkom vyhýbať. Ospravedlňujú ho gény, rodovošpecifický kokteil hormónov ? sa už zmeniť nedá.
Také jednoduché to však nie je. Treba dodať, že každý jeden muž ovplyvnený svojou výchovou, svojím okolím a pravdepodobne aj svojou manželkou sa rozvíja v síce ešte vždy pudovo zmýšľajúcu bytosť, ale s uvedomelými momentmi. ? Muž teda (až na výnimky) neobjaví vo výbere dupačiek pre svoje bábätko novú životnú úlohu, ale môže minimálne odbúrať strach z nakupovania v týchto obchodoch.
BEKIM AZIRI: Dokážem byť skvelý otec, aj keď mi nohy nefungujú
Na love ide o kompetencie
Okrem toho treba vedieť, že existujú dva druhy nakupovania. Vyššie opísaný muž s lístkom v ruke má jasný cieľ, ktorý mu určila jeho žena: nájsť určitý tovar a hotovo. A tak ide presne ako v dobe kamennej za svojou úlohou: hľadať korisť, prenasledovať a uloviť ju. A potom je tu ten, čo sa s chuťou prehŕňa v jednotlivých kusoch oblečenia a pokladá zážitok z nakupovania za vďačnú zábavu, a je pritom úplne jedno, či nakoniec niečo kúpi alebo nie.
Vedeckými experimentmi bolo dokázané, že nakupovanie orientované na cieľ môže vyvolať viac stresu, účastníci jednej štúdie boli skôr unavení, dokonca strácali záujem o úlohu. Ten, kto sa nezávisle od cieľa nákupu sám pri nakupovaní zabával, bol koncentrovanejší, viac sa identifikoval s vyhľadaným produktom.
Rady pre ženy
Spojte nevyhnutný nákup s úlohou, ktorá je podobná rešeršu a ktorá osloví kompetencie muža. Ak má napríklad priniesť dupačky, potom sa môže zároveň poobzerať po technických zvláštnostiach rôznych typov kočíkov (ak máte v pláne nejaký kúpiť), určite sa lepšie vyzná v systémoch brzdenia alebo kolesách ako žena. Tu môže pôsobiť len ako taký „prieskumník trhu“ bez toho, aby sa hneď musel rozhodnúť.
Zároveň ho ale treba urobiť kompetentným aj v oblastiach, ktoré nie sú až také vzrušujúce. Teda nielen povedať, táto značka je dobrá a ostatné sú „šmejdy“, ale hľadať i kvalitu a praktickosť. To sa môže naučiť tým, že vás bude sprevádzať pri nákupoch a dáte mu možnosť spolurozhodovať. Tak už časom nebude len neschopným pomocníkom s lístkom v ruke.
Nenúťte ocka do nákupov oblečenia
Ak sa však úspech nedostavuje, nemala by sa žena cítiť príliš frustrovaná, tvrdí psychológ prof. Dr. Florian Becker. Ale na druhej strane rozdelenie úloh vo vzťahu má svoj význam. Lebo výhodou vzťahu je práve možnosť špecializácie. Tú možno vidieť najmä v dnešnej spoločnosti. Ešte nikdy nebolo toľko single-žijúcich ľudí ako dnes. U nich nájdeme oveľa menej rodovošpecifických rozdielov v schopnostiach a záujmoch. Ale len čo žijú tieto osoby v párovom vzťahu, opäť sa ich preferencie objavia. Vyhliadky na úspech, ako z muža urobiť nákupcu dojčenských vecí, sa dajú porovnať s úspechom pri držaní diéty. Niektorí sa podujmú robiť niečo, čo im vôbec neprináša radosť. V takomto prípade je však výsledok neuspokojivý.
Becker ide vo svojich záveroch ešte ďalej. Pokladá za veľkú kultúrnu premenu to, že sa dnes otcovia vôbec starajú o dojčatá a batoľatá. „Človek je oveľa viac zvieraťom, ako sme ochotní pripustiť.“ A tu môžeme vidieť nasledovné: „Ak sú samce nejakého druhu väčšie a silnejšie ako samičky, potom hrá medzi samcami veľkú rolu konkurenčný boj, a nie starostlivosť o potomstvo. Existujú však živočíchy, u ktorých sa o potomka starajú hlavne samce. V takýchto prípadoch sú často samičky väčšie a bojujú o samcov.“
Ocko nepomáha. Ocko je rovnaký rodič, ako matka
V garáži je lepšie?
Becker má dokonca teóriu, podľa ktorej dokáže vysvetliť únik mužov do dielne či garáže: „Prvé nástroje boli lovecké zbrane. Muži, ktorí mali z týchto nástrojov zábavku, vedeli vyrobiť lepšie lovecké zbrane a mali pri love väčšie úspechy. A ženy si inštinktívne vyberali práve takýchto mužov, pretože vedeli lepšie zabezpečiť rodinu. A tak sa v evolúcii presadili muži s preferenciami o nástroje, prístroje a techniku.“
Prak síce muž v súčasnosti vymenil za aktovku, ale v mužoch zostalo veľa z toho, čím pôvodne boli. Možno bude musieť žena ešte pár generácií počkať, kým sa typ muža s ambíciami o starostlivosť o potomstvo presadí aj geneticky. A tak Becker odporúča: „Ponechajme ženám radosť z nakupovania dupačiek. A mužovi záľubu v skrutkovaní, napr. pri montovaní detskej postieľky, aj keď to znie ako klišé.“