BEKIM AZIRI: Dokážem byť skvelý otec, aj keď mi nohy nefungujú
Bekim je otvorený človek, jeho humor je miestami ostrý, ale ako sám priznáva, otcovstvo zbrúsilo pichľavé hrany aj v tejto oblasti. Roztopila ho dcéra Elia.
Poznáme ho ako sympatického a zábavného chlapíka so silným príbehom. Kolesá sú jeho osudom, bývalý profesionálny cyklista zostal po zranení na vozíku a dnes posúva svoju skúsenosť ďalej. Na besedách, sociálnych sieťach, v rádiu i za stand-upovým mikrofónom.
BEKIM AZIRI je otcom
Už pár týždňov ste na svojej hádam aj najväčšej adrenalínovej jazde zvanej rodičovstvo. Ako sa cítite?
Zaujímavo. Je to krásne pekné, určite by som nemenil, ale zároveň je to náročné. Doteraz sme si zmysleli a išli, kedykoľvek a kdekoľvek, teraz máme doma maličké dieťa, ktoré plače a my nevieme prečo, spoznávame sa každý deň. Cez deň mám viac roboty, takže doma som až večer, ale snažím sa, ak môžem, byť doma čo najviac. Laura to má veľmi ťažké, ako každá žena, ktorá je matkou.
V čom sa vy angažujete najviac pri dieťati?
Napúšťam vaničku, vypúšťam vaničku, balím do župančeka. :) Snažím sa dcéru zabaviť, keď Laura niečo robí... Teraz akurát vykladám umývačku riadu, ja viem, že je to maličkosť a asi to bude znieť smiešne, ale snažím sa pomôcť, ako viem. Zistil som, že máme veľa tanierov a príborov a už viem aj to, kam patria... Teší ma, že viem niečo urobiť, nejako pomôcť aj vzhľadom k tomu, že som na vozíku.
S týmto faktom ste už zmierený, ale teraz ste v novej situácii. Boli chvíle pri dieťati, keď ste si povedali, najradšej by som teraz stál na nohách?
Toto si ja už nehovorím. S hendikepom sa nedá zmieriť, ale dá sa s ním naučiť žiť. Ja s ním žijem už 18 rokov. Myslím si, že dokážem byť skvelým otcom, aj keď som na vozíku, aj keď mi nohy nefungujú. Snažím sa byť nápomocný, keď sedím, viem sa aj postaviť, ale nie držať pri tom dcéru na rukách, samozrejme. Mám všetko nachystané tak, že aj keď sa bude učiť bicyklovať, viem byť pri tom, takže nechcem sa v hlave zbytočne zaťažovať myšlienkami na moje nohy. Nechcem sa nad tým zbytočne pozastavovať. Jasné, že by som chcel chodiť, ale viem, že to tak proste nie je.
Boli ste pri pôrode? Aká bola vaša úloha, čo ste si nastavili s Laurou, keď ste sa o tom rozprávali?
Bol som. Bol som, aj keď som sa toho veľmi bál. Na sebe viem zniesť hocičo, veď som si aj dosť prežil, ale keď sa dívam, ako niekto blízky trpí a zvlášť, ak je to človek, ktorého ľúbim, je to hrozné. Hovoril som si, že nepôjdem k pôrodu, že to nedám. Ale v ten deň, keď to prišlo, išiel som s Laurou, bol som pri tom. Veľa som nenarozprával, Laura by na to asi nemala náladu. :) Jedol som hroznový cukor a bál som sa, či neodpadnem. Laura rodila prirodzenou cestou, prebehlo to rýchlo a sme za to veľmi radi. Lekárka aj sestričky v Sanatóriu Koch boli príjemné, celkovo bola dobrá atmosféra, aj sa žartovalo v rámci možností. Zážitok, naozaj.
Viktória Spišáková: Dieťa nás v ničom neobmedzuje
Ako sa zmení žena v očiach muža, keď sa stane mamou? Ako sa dívate po tejto skúsenosti na Lauru?
Ja som si vždy hovoril, čo ľudia toľko stresujú kvôli jednému dieťaťu, že sa im celý svet otočí hore nohami, ale už som názor zmenil. Keď dieťa plače a chce byť iba na rukách, vy pátrate po tom, čo mu je... Klobúk dolu pred všetkými ženami, ktoré sa starajú o deti. Už som pochopil aj mojich rodičov a ich strach o mňa. Laura v mojich očiach nieže stúpla, lebo ona vždy bola najviac, ale teraz, keď ju vidím, ako sa stará o našu dcéru, že už mesiac pomaly nevyšla z domu... Je perfektná a ja jej to aj vždy hovorím.
Je otec Bekim iný ako bol Bekim bez dcéry?
Áno, je, veľmi nerád to hovorím, ale je. Myslím viac na budúcnosť, na to, čo bude a taký som nebýval. Aj humor som mal posunutý extrémne, teraz vážim viac slová a dávam si pozor na to, čo poviem. Takže áno, Bekim ako otec je iný.
Má dcérino meno nejakú históriu? Ako ste prišli na Eliu?
Páčilo sa nám. Keď sa malá narodila a sestrička sa pýtala na meno, Laura ešte nevnímala, tak som vyslovil Elia... Mali sme pár mien asi tri dni pred pôrodom a tak sa stalo, že vyšla Elia.
Spíte dobre v týchto prvých mesiacoch?
Ja áno, samozrejme. V noci sa budím, keď je malá hore, ale u nás sú dni horšie ako noci. Večerné zaspávanie trvá dlhšie, ale v noci sa budí zatiaľ tak dvakrát. Cez deň je jej spánok slabší.
Herečka Ivana Kuxová: Deti sú ako naše zväčšovacie zrkadlo
Ak by ste si do Horúceho kresla mali pozvať jedného známeho rodiča, z ktorého by ste chceli vytiahnuť všetko o rodičovstve (vaša mama tam už bola, takže okrem nej), kto by to bol?
Jedného rodiča? Úprimne, Adela. Baví ma ako osoba a je otvorená, povie všetko tak, ako to je. Nie všetci to dokážu. Keď sledujem niektoré influencerky, nemyslím si, že naozaj majú na všetko okolo dieťaťa takto pekne čas a ešte sa aj namachlia na video, nie je to realita. Takže Adela, už sme sa aj spolu bavili.
Ak by to mal byť otec?
Sajfa. Baví ma, ako sa venuje svojim deťom. Tak títo dvaja, Adela a Sajfa.
Akú najotravnejšiu otázku ste dostali v súvislosti s dieťaťom?
Otázky sú v pohode, mňa skôr udivujú ľudia a ich reakcie na internete. Mali sme malú v nosiči, o ktorom sme vedeli, že nie je správny a už nám prišiel ten dobrý, ale bol jediný, v ktorom chcela byť a keďže kočík odmieta, išli sme na dvadsať minút von. Také komentáre sa spustili, také hejty do správ... Aj keby som malú nosil v ruksaku na chrbte, čo je komu do toho? Je to moja vec. Ľudia toľko moralizujú o iných a pritom sami nemajú upratané.
Áno, na sociálnych sieťach je každý rodič odborníkom na dieťa toho druhého... Toto je asi niečo, na čo si musíte zvyknúť...
Konštruktívnu kritiku beriem, aj v súvislosti s mojou prácou, je to normálne, že robím aj chyby..... ale toto je cez. Asi áno, musím si zvyknúť, že sa budú ľudia starať aj do tohto, akým som otcom a nič si z nich nerobiť.
Od koho si ale dáte poradiť alebo usmerniť, čo sa týka dcéry?
Mám mamu, Laura má mamu, od oboch si vypočujeme, čo robili, čo je treba urobiť, ale na všetko prídeme sami. Čas nám ukáže, čo Elia potrebuje. Sú deti, ktoré chcú byť v perinke, sú také, ktoré nechcú. My sa všetko naučíme časom. Takže mamy a celkovo asi rodina, kto čo ako robil, vypočujeme si a skúšame...
Pred príchodom bábätka rodičia zvyknú nakúpiť milión vecí, ktoré si myslia, že bude bábo potrebovať, ale napokon zistia, že sú to zbytočnosti... Ako ste na tom vy?
Zatiaľ nám stačí perinka a malý nosič. Nikde inde dcéra byť nechce. Má izbu tak vybavenú, žeby stačila pre dvadsať detí, ale nevadí, niektoré veci som už posunul do domova, ďalšie čakajú v škatuli a dám ich tam, kde ich potrebujú. Je toho naozaj veľa a pritom už viem, že jediné, čo dieťa naozaj potrebuje, je rodič.
Aké bude vaše prvé leto v trojici, už ste nad tým premýšľali?
Ani nie, ale lietadlom sa určite nikam nechystáme, len autom tak do štyroch, maximálne piatich hodín niekde na Slovensku.
Husľový virtuóz Dalibor Karvay: Syn je teraz naším dirigentom
Spomínali ste, že odkedy ste otcom, viac sa bojíte. Čoho?
Aby nebola po mne. :)
Ale viete, že bude... :)
Jáj, ja to viem, ja to aj vidím. Vysvetlím jej, čo ako funguje. Má dobrých rodičov, dáme jej dobrú výchovu a dúfam teda, že nás bude počúvať.... Len nech veľmi nevymýšľa.
Váš odkaz rodičom?
Využite ten čas, ktorý máte s deťmi, lebo to všetko rýchlo letí. Ja to vidím už teraz a to sme si Eliu len pred pár dňami priniesli domov... Učte ich, aby boli dobré a láskavé, aby ľúbili a pomáhali, ak budú mať možnosť niekomu pomôcť.
Pozn. red.: Bekim získal tento rok (2023) prestížne ocenenie Social Awards Slovakia v kategórií podcast za podcast Bekimovo horúce kreslo. Spolu s kamarátom Michalom Hančíkom založili gym CrossFit Pezinok. Chodia k nim cvičiť ľudia na vozíku nielen zo Slovenska ale i z Čiech.
Fotogaléria