Viktória Spišáková: Dieťa nás v ničom neobmedzuje
„Je to len v našich hlavách, či budeme robiť program iba pre svoje dieťa, alebo si zvolíme, že bude dieťa súčasťou našich životov, toho čo máme radi, aby sme aj my z toho mali radosť a neboli frustrovaní,“ konštatuje čoskoro dvojnásobná mama, Viki Spišáková.
Viktória Spišáková (Valúchová) a Samo Spišák sú mladí herci, ktorých tváre poznáme z televíznych obrazoviek aj z divadla. Dieťatko sa prihlásilo o svoje miesto na svete v čase, keď Viki nemala ešte ani ukončenú VŠMU a obaja so Samom pracovali na svojich kariérach. Nezľakli sa, Margarétka im otočila priority a znásobila lásku. Samo sa dnes viac venuje réžii, Viki sa vracia k televíznym a divadelným projektom a dcérka je prirodzenou veselou súčasťou ich životov. Čoskoro budú dvojnásobnými rodičmi.
Viktória Spišáková: Dieťa nás v ničom neobmedzuje
Rodičmi ste sa stali v pomerne mladom veku, obaja s rozbehnutou kariérou, aký zvrat vo vašich životoch znamenala Margarétka?
S dieťaťom prišla veľká zodpovednosť. Je úplne normálne, že sa dospelému človeku po narodení dieťaťa prehodia priority, celý svet vníma v iných súvislostiach. To čo riešili moji rovesníci, mi prišlo malicherné a zbytočné. Ale zvrat to bol teda prekvapivo príjemný a radostný.
Môžem sa opýtať aj na to, ako správu o tom, že sa stanú starými rodičmi prijali vaši rodičia?
Tak asi to bolo pre nich zo začiatku prekvapenie, ale všetci sa nesmierne tešili, prežívali to s nami a pomáhali nám. My máme úžasné rodiny. Teda už jednu spoločnú.
Herečka Ivana Kuxová: Deti sú ako naše zväčšovacie zrkadlo
Aká je Margarétka? Spomínate si ešte na ten prvý moment, keď ste ju zbadali, držali v náručí... čo vám bežalo v hlave?
Samozrejme, na ten moment človek nikdy nezabudne. Nevedela som si predstaviť, čo je to za pocit, všetci hovorili, aké je to úžasné (ak má žena samozrejme bezproblémový pôrod), ale bolo to absolútne čarovné, neopísateľné a ako zážitok neprenosné. Všetky matky aj otcovia, ktoré si to zažili, vedia o čom hovorím. Mali sme za sebou síce predpôrodnú prípravu, ale aj tak, keď mi dali toho malého krehkého človiečika, tak som si povedala, no čo s tebou teraz, ako sa o teba starať. Ale postupne, každým dňom sme sa zoznamovali a šlo to celkom hladko.
Aké boli vaše najväčšie obavy, čoho ste sa tak najviac báli, keď ste si dcérku priviezli domov a uvedomili si naplno – je tu s nami a je na nás závislá...
Ja som bola prekvapená, ako veľa taký novorodenec spí. Bála som sa, či je v poriadku. Do pôrodnice som mala zbalenú hračku pre dieťa. Moja mama sa na tom smiala, nechápala som prečo. No tak dnes tomu už rozumiem, aj ja sa na tom už smejem. Ale nemali sme obavy, skôr sme pociťovali obrovskú zodpovednosť. S obavami sme do rodičovstva určite nešli a nechceli ísť.
Viki, dcérka sa narodila ešte počas štúdia na VŠ, ako ste to dokázali skĺbiť? Čo bolo pre vás v tej dobe najnáročnejšie – dieťatko, či škola?
Bolo to celkom náročné, najmä preto, že naša škola nie je typická škola. Musela som po večeroch hrať predstavenia, pretože to je vlastne výsledok práce študenta. Tuším 4 týždne po pôrode som hrala prvé predstavenie, nebolo to nič príjemné, všetko ma bolelo, ale chcela som školu dokončiť bez prerušovania štúdia. Nakoniec som rada, že som to tak urobila, ani netuším ako som to dokázala popravde. Pamätám si na jeden moment, keď som písala magisterskú prácu. Naša dcérka dokázala spať jedine v pohybe. Samko točil niekde na východe Slovenska, ja som nohou hojdala dcéru, spievala som jej uspávanku a rukami som písala prácu, nad ktorou som rozmýšľala hlavou. No tak to už je slušný multitasking. Ale na škole boli veľmi ústretoví. Mne to zas dobre padlo, že som na hodinku bola vo svojom „starom svete“ a tým som možno nepociťovala, že by ma dieťa nejak obmedzovalo.
Margarétka je už malá slečna, na bábätkovské problémy zabudnuté, čím vás „zabáva“ teraz?
Margarétka je úžasné dievčatko, múdra, vtipná, zvedavá, empatická. Samozrejme má aj svoje chvíľky, ale ktoré dieťa nemá. Je veľmi aktívna, na naše prekvapenie, miluje šport. To teda netušíme po kom má. Ale miluje bicyklovanie, plávanie, potápanie. Chodíme s ňou na plávanie a inštruktori sa z nej smejú, že je viac pod hladinou ako nad. Ale zas rada aj spieva na plné hrdlo, tancuje, no jednoducho mám z nej pocit, že sa teší zo života. Teraz sa už zaujíma o písmenká, tak dokonca napísala prvú knihu „O stratenej ovečke“. Zatiaľ má len nadpis :D.
Otec a dcéra majú špecifický vzťah, v čom vás Samo prekvapil vo svojej role otca?
Ja som vedela, že bude dobrý otec, pretože jeho deti vždy zbožňovali, on sa k nim správa ako ku kamošom a deti sú z toho hotové. Ale s Margarétkou má samozrejme špecifický otcovský vzťah. Je výborný otec, Margarétka ho zbožňuje, majú spolu svoje srandy, ktoré sú iba ich. Ale keď treba, vie byť aj prísny. Čo niekedy prekvapí aj mňa.
Husľový virtuóz Dalibor Karvay: Syn je teraz naším dirigentom
Svadba sa konala až neskôr, chceli ste mať z Margarétky družičku?
Neviem, nedohadovali sme sa na tom, či svadba bude alebo nebude, pre nás to bolo také prirodzené. Hovorili sme si, že nepotrebujeme ten papier, ale nejako sme to cítili, že to chceme, tak sme do toho šli. My sme celú svadbu vnímali skôr ako príležitosť stretnúť sa s blízkymi a prežiť s nimi žúr. Doteraz to nevnímam ako veľkú vec, že sme mali svadbu. Náš život plynie úplne rovnako ako predtým.
Ste rodina prešpikovaná umelcami a niet divu, že aj dcérka k vašej práci už „pričuchla“, dokonca si aj zahrala v projekte SND... čo vtedy prežíva mama a otec, keď je ich dievčatko súčasťou sveta, ktorý obaja tak milujú?
Viaceré médiá písali, že Margarétka stála na doskách SND, ale nie je to pravda. Margarétka hrala v hudobno-filmovom projekte SND, ktorý režíroval môj manžel. Bolo to počas covidu, takže sa to odvysielalo iba online. Samko potreboval malé dievčatko, tak sme sa jej opýtali či by chcela a chcela. Ale do divadla chodí veľmi rada, hrávame v Radošinskom naivnom divadle a Margarétka rada chodí na hudobné skúšky pred predstavením, kde si zatancuje, vie všetky texty piesní, ktoré počula možno dvakrát v živote. Tak asi nejaký talent tam je. Ale do ničoho ju netlačíme, nech je hlavne šťastná. My by sme boli šťastní, keby si práve vybrala niečo iné, pretože vieme aké je ťažké predierať sa týmto umeleckým svetom. Ale nebudeme jej brániť, ak si vyberie aj umelecký smer.
Obaja ste pracovne vyťažení, vaša práca nemá od-do. Ako sa vám darí časový manažment a balansovať medzi prácou a rodinným životom?
Za tie roky už máme slušne zvládnutý náš time management. Zo začiatku nám veľmi pomáhala rodina, Margarétka často chodila na východ za mojimi rodičmi, zatiaľ čo my sme pracovali v Bratislave. Teraz už máme škôlku a dá sa to zvládať. Naša práca je taká nárazová, jeden mesiac je horší, druhý lepší, ale zvládame to a sme s ňou skoro stále. Keď sme pracovali spolu v divadle to bolo veľmi ťažké zladiť, najmä preto, že sme mali večer spolu predstavenia a mala som výčitky, že s ňou ani jeden nie je. Ale teraz už pracujeme každý v inom divadle, Samko viac režíruje ako hrá, režíroval svoj prvý film, ktorý ide do kín ( pozn. redakcie Smolu nosíš ty, láska, v kinách od 15.6.)
Ste veľmi sympatickí mladí ľudia, rodičia, manželia. Dieťa poprehadzuje priority a dáva vzťahu nadstavbu, no mnohí sa práve toho boja. Aký postreh by ste posunuli mladým ľuďom, ktorí uvažujú o dieťatku, alebo ho čakajú a majú obavy...
Asi im rozumiem, mňa tiež všetci strašili, ako nebudem môcť dokončiť školu, ako už nebudem môcť pracovať, ako nebudeme môcť ísť na výlet, dovolenku, nikam. Ale všetko je to o prístupe k životu. Je to len v našich hlavách, či si budeme robiť program iba pre svoje dieťa, alebo si zvolíme, že bude dieťa súčasťou našich životov, toho čo máme radi, aby sme aj my z toho mali radosť a neboli frustrovaní. Nebolo to a nie je to vôbec také obmedzujúce, ako ma strašili. Letí to strašne rýchlo a tak si užívame spolu každý jeden deň.
Kde vás oboch môžeme aktuálne vidieť v rámci vašich profesií?
Momentálne hráme obaja v Radošinskom naivnom divadle, s ktorým aj cestujeme po Slovensku. Mňa môžete vidieť v predstaveniach Pán Strom a Madona s dieťaťom a Samka zase v Pán Strom a v Mužskom oddelení. Do toho točíme a Samka čaká premiéra filmu, na ktorý sa veľmi teším.
