Herečka Ivana Kuxová: Deti sú ako naše zväčšovacie zrkadlo
O Ivankino srdce bojoval jej kolega herec Peter Brajerčík veľmi dlho. Ako sama hovorí, dnes je šťastná, že vytrval. Vychovávajú spolu dvoch synov a v ich vzťahu nie je núdza o nečakané prekvapenia dodnes.
Charizmatická herečka Ivana Kuxová sa na dosky Slovenského národného divadla vrátila po šiestich rokoch, pretože čas, ktorý venuje synom, je pre ňu veľmi dôležitý.
Herečka Ivana Kuxová
Ivanka, opäť vidíme vašu tvár v divadle aj na televíznych obrazovkách, chlapci podrástli... Ale predsa len, je to v ničom iné? Postaviť sa na dosky už so skúsenosťou mamy – odráža sa táto optika v postavách, ich prejavoch...?
Samozrejme. Všetko, čo herec zažije, ho obohacuje a môže z toho vo svojej práci čerpať. Predtým som musela fabulovať, čo asi postava v danej situácii cíti, ale teraz po dvoch deťoch a 10-ročnom vzťahu si veľa z nich nemusím predstavovať, pretože ich mám mnohé odžité.
Husľový virtuóz Dalibor Karvay: Syn je teraz naším dirigentom
Herecké povolanie má svoje špecifiká. Darí sa vám zosúladiť netradičný pracovný čas s rodinou?
Záleží od pracovného vyťaženia. Začiatok sezóny bol ťažký na domáci manažment, pretože sme skúšali v divadle obaja. Mysleli sme si naivne, že deti budú v škole, škôlke. Realita bola taká, že boli neustále choré a my sme denne riešili, kto s nimi bude. Teraz mám zase obdobie, keď neskúšam, netočím a iba po večeroch hrám predstavenia. Ak sa stane, že hráme obaja, tak mame zopár ľudí, ktorí nám pomáhajú. Ale sú to všetko ľudia, ktorých deti poznali ešte predtým, než ich strážili a mali s nimi skvelý vzťah. Občas sa stane, že ma už vyháňajú do divadla, aby si mohli doma spraviť párty.
Po narodení syna ste sa rozhodli venovať sa mu naplno, neuvažovali ste o tom, či vám to nepoznačí kariéru – byť mimo „obrazu“?
Ani na sekundu. Vedela som, že sa chcem tri roky naplno venovať synovi. Keď som po troch rokoch mala nastúpiť naspäť do divadla, zistila som, že čakám druhé dieťa. Takže sa mi divadelná pauza nakoniec natiahla na 6 rokov.
Zmenil sa v niečom pohľad Ivany na svet, keď sa naň dívate očami mamy? Čo pribudlo a čo sa vytratilo?
Deti zmenia váš život. Zmenia aj pohľad na svet. Teraz beriem napríklad pracovné veci viac s ľahkosťou, lebo viem, čo je naozaj dôležité a že nejde o život. Ale strach, ktorý zažívam, keď sú deti choré, alebo majú nejaký úraz, ten vie byť obrovský. Takisto som sa veľa naučila o sebe. Keď vidím, ako reagujú moje deti, čo hovoria, tak vidím seba. Sú ako zväčšovacie zrkadlo a vďaka tomu sa snažím stále ľudsky posúvať... Totiž všetko, čo robíme my rodičia, ako sa správame v situáciách, ako sa správame k nim, k iným ľuďom, všetky tieto vzorce preberajú naše deti. Občas je to dobrý pocit, ale niekedy sa chytím za hlavu, že toto predsa robím ja a nepáči sa mi to ani na mne. Preto si myslím, že pri výchove si uvedomíme svoje pozitíva aj negatíva naplno.
Herečka Viki Ráková: Moji malí muži ma očarili
K Felixovi pribudol časom aj Emil – druhé dieťa býva úplne iné a to, čo platilo pri prvorodenom už pri druhom a ďalšom dieťati neplatí, tak hľadáme opäť nejaké iné cesty ako rodičia... Je to tak aj v prípade vašich synov?
Obaja sú totálne odlišní. To, čo platilo na prvého, neplatí na druhého. Sú parťáci. Keď niekto ubližuje tomu druhému, položili by za seba život. Ale keď je pohoda, tak okrem toho, že sa vedia zahrať, tak sa vedia aj poriadne hádať.
Máte doma troch chlapov. Ako vás rozmaznávajú? Neopýtam sa, ako ich zvládate, lebo nepochybujem, že to máte pod palcom...
Chlapci vidia, že ma Peťo rozmaznáva, takže sa o to občas snažia aj oni. Prinesú mi kvety, robia mi masáž. Ale dosť by mi pomohlo, keby nerobili bordel. To by bol vrchol rozmaznávania. V tomto štádiu hýčkania zatiaľ nie sú.
Pred časom ste strávili tri mesiace všetci spolu v Amerike kvôli stáži vášho manžela. Neobávali ste sa tejto skúsenosti? Ako na zmenu reagovali chlapci?
Dodnes nechápem, kde som nabrala takú odvahu a išla s takými malými deťmi na tri mesiace do USA. Deti sú prispôsobivé. Ony neriešia, kde sú, keď sú s nami a vidia nové zaujímavé veci. Pozažívali sme tam naozaj všeličo, zistili sme, ako funguje zdravotníctvo v USA a nakoniec sme utekali pred Covidom. Stihli sme predposledné lietadlo do Európy. Teraz sa už na tom smejeme, ale vtedy nám úplne do smiechu nebolo. Hovorím o tejto našej ceste monológ aj v predstavení SND „24”.
Magdaléna Rybáriková: Na dieťa som musela dozrieť
Ste krásna žena, prijmite kompliment. A hoci sa o veku nehovorí, 40 vám veľmi pristane. Je za tým aj vaša sympatia k zdravej strave, ajurvéde a bylinkám?
Ďakujem. Mám už takmer 42 a nemám o tom problém hovoriť. Snažím sa jesť zdravo, aj keď sladké si dám každý deň a kávu milujem. Nefajčím, nepijem a aj keď nerada behám, chodím denne peši a nepoužívam výťah. Každý deň mám nachodených cca 10 kilometrov. Keď bude teplejšie, pôjdem opäť plávať 2 – 3-krát do týždňa. Plávanie milujem. Prečistí mi vždy hlavu. Zbierame bylinky, ale viac-menej z nich robím čaj deťom, keď sú choré.
Vaším hobby je ale dívať sa na svet aj cez objektív. Prečo fotografovanie? Čo vás baví na zachytení okamihu – jeho chvíľa, neopakovateľnosť, svetlo...?
Fotografovanie je sloboda. Som si sama dramaturg, režisér. Neviem, čo ma na tom fascinuje, ale je fakt, že keď sa mi podarila nejaká fotka, tak som zažívala pocit eufórie, šťastia. Teraz na fotenie nemám čas. Zvykla som fotiť zákulisie divadla, cesty, ale keď skúšam väčšiu postavu, potrebujem sa sústrediť na 100 % a nemám na fotenie čas.
Z divadelnej šatne: herečka Dominika Kavashová fotoaparátom Ivany Kuxovej.
Váš manžel Peter vás vraj doslova „zbalil na pomelo“ slovami: „Aby ťa život nepomlel, tu máš pomelo.“ Zasnúbili ste sa v Belgicku, svadbu ste mali na ambasáde v Paríži – Asi sa s ním nenudíte...
To pomelo bolo najmenej. Peťo sa o mňa snažil naozaj dlho a robil množstvo vecí, aby sa mi dostal do hlavy. Som rada, že to nevzdal a vytrval. S ním sa naozaj nenudím. Na 40. narodeniny mi zorganizoval neskutočné prekvapenie. Ale prekvapuje ma aj mimo narodenín naozaj veľmi často.
Keď sme pripravovali tento rozhovor, upozornili ste ma, že fotografie detí nezverejňujete. Obaja s manželom ste verejne známe osoby, chcete ochrániť deti pred nevyžiadanou popularitou?
Keď mal prvý syn pár mesiacov, oslovili ma na rozhovor a fotenie a mne prišlo v pohode, že sa s ním odfotím. Hovorila som si, že aspoň budeme mať pekné profi fotky na pamiatku. Videl ten časopis, až keď mal 6 rokov a veľmi sa ho to dotklo. Pýtal sa, prečo sme to urobili a dal nám jasne najavo, že nechce byť v žiadnych časopisoch, ani v televízii. Takže to nechávam na rozhodnutí synov, či niekde chcú, alebo nechcú byť uverejnení. Deti sa bežne postujú na sociálnych sieťach a nemôžu o sebe rozhodovať, či tam chcú byť. Ale tie fotky tam budú navždy!
Kedy cítite také tie momenty, keď sa dívate na deti a Petra a v duchu ďakujete?
Niekoľkokrát za deň v duchu ďakujem, že to je tak, ako to je. Aj keď nie je vždy všetko ideálne, ďakujem, že sa máme naozaj dobre. Spomeniem si na to aj vtedy, keď sú deti choré a ďakujem za to, že sú to len bežné detské choroby a našťastie nič závažnejšie.
Fotogaléria