Herečka Dominika Kavaschová: Nič krajšie neexistuje, ako keď sa spoja dvaja ľudia, ktorí sa milujú a vznikne nový život
Pre mňa bol brutálny prvý týždeň po pôrode. Nechápala som, čo sa mi deje s telom. Nedokázala som sa chytiť mäkkého brucha, pŕs a do toho to nekončiace „čistenie”...
Sympatická herečka, ktorú by ste chceli za susedku alebo kamošku. Vravia, že má podrezaný jazyk a je s ňou zábava. Tri mesiace si už táto mladá žena hovorí mama. S kolegom Danielom Fischerom sa stali rodičmi čarovnej dcérky Mai.
Nehanbí sa priznať, že sa po pôrode obávala dotknúť vlastného tela a bozkávať jemné líčka dcérky je jej každodennou závislosťou. V rozhovore odhalila ženské obavy aj vďačnosť za veľký dar.
Ivana Gáborík: Dcéra nám priniesla do života RADOSŤ
Dominika Kavaschová a jej dcérka Maia
Nedá mi inak, ako začať náš rozhovor Maiou. To meno je úžasné! Jednoduché, dôrazné, krásne... A nepočuť ho z každého ihriska. Ako ste k nemu prišli?
Nikdy som si nemyslela, že sa bude moja dcéra volať Maia. Mala som rada úplne iné mená. Dokonca som bola presvedčená, že budem mať syna a vždy som premýšľala len o chlapčenských menách. Keď som otehotnela, toto meno mi prišlo ako vnuknutie a cítila som zrazu, že to na sto percent bude dievča. Tak som sa opýtala Danka, ako by sa mohla volať naša dcéra, ak to bude dcéra, a povedal Maia. Skoro som odpadla. Rozhodovali sme sa, či bude s y alebo i a nakoniec sa nám viac pozdávalo mäkké i. Meno je krásne. Jednoduché, krátke, charizmatické, ojedinelé a výnimočné. Verím, že sa bude páčiť aj jej... Tak nejako cítim, že si ho sama vybrala.
Maia je ešte bábätko, má tri mesiace. Nie je to práve najpohodovejšie obdobie. Tak sa opýtam trochu netradične – ak by vám teraz niekto položil otázku, či chcete ďalšie deti?
Áno. Mať dieťa je dar a aj napriek tomu, že nikam teraz nechodíme a každý večer trávime doma jej nekonečným čičíkaním a uspávaním, sme si vedomí, že je to to najvzácnejšie na svete. Obaja sme za ňu nesmierne vďační. Pôrod som mala krásny a rýchly a aj ona je úžasná. Je taká múdra a vnímavá, šikovná. Určite jej chceme dopriať súrodenca. Keďže ja aj Danko súrodencov máme, vieme, aké je to dôležité.
Mozog má záchrannú brzdu a zvykne vymazať nepríjemné spomienky, ak sú nahradené lepšími. Mamy sú v kolotoči prvých mesiacov bábätka za to vďačné – v jednej chvíli sa chcete schovať v kúpeľni a potom ovoniavate vlásky dievčatku s takou láskou, že vám ide srdce roztrhnúť. Ktorých momentov je viac? Cítite to rovnako?
Prvé dva týždne som sa spamätávala, bola som v šoku, že som mama. Človek sa na to chystá, ale keď to príde naozaj, je to haluz. Pripadala som si ako vo sne. Ale aj o tom je šestonedelie. Že sa žena spamätáva a zoznamuje s novou realitou, s bábätkom, aj sama so sebou, lebo povedzme si pravdu – tiež sme zrazu novým človekom fyzicky aj psychicky. Keď však prejde toto obdobie „šoku“, prepadne vás láska ako hrom. Naučíte sa na seba...
Už viem, čo aký plač znamená. Viem, kedy je unavená, kedy len nespokojná, kedy ju niečo tlačí, alebo jej treba kakať. Vonia neskutočne a jej jemné líčka bozkávame od rána do večera. Nič krajšie na svete neexistuje, ako keď sa spoja dvaja ľudia, ktorí sa milujú a vznikne nový život.
Ktoré sú tie najnáročnejšie momenty, ktoré ste doteraz s dcérkou zažili, keď ste sa pýtali – a čo teraz?
Pre mňa bol brutálny prvý týždeň po pôrode. Nechápala som, čo sa mi deje s telom. Nedokázala som sa chytiť mäkkého brucha, pŕs a do toho to nekončiace „čistenie”. Hlavne mne, absolútne neskúsenej, dali dieťa, o ktoré sa treba starať 24 hodín denne. Nevedela som čo skôr... Teraz sa na tom smejem, ale vtedy to bolo náročné. Bolelo ma celé telo. Vravela som si však, je to normálne a prirodzené, je to len obdobie, vydrž a buď silná. A tak to aj bolo. Zvládla som tie náročné týždne a dnes som fit. Cítim sa dobre.
Po narodení dieťatka sa zvykla rodina prísť postarať – ani nie tak o bábätko, skôr o mamu. Aby mala čas sa zotaviť. Či už je to mama, sestra, kamarátka a odovzdáva svoje rady a skúsenosti. Mali ste niekoho takého pri sebe?
Najprv prišla moja mamka na dva týždne a bola to obrovská pomoc. Pomáhala mi aj Dankova mama a skvele varila, za čo jej ďakujem, neskôr za mnou prišla aj sestra. Je to veľmi dôležité, nebyť sama po pôrode. Danko mal v tie dni veľa práce, ale vo svojom voľnom čase robil pre nás všetko. Som rada, že som mala spoločnosť a mohla sa porozprávať o tom, čo cítim a úplne skvelé bolo, že som vďaka ich pomoci mala možnosť ísť do sprchy a pokojne sa najesť.
Anna Jakab Rakovská: Dieťa vzťah preverí
Daniel vyzerá ako veľmi sympatický a oddaný ocko – potvrdíte?
Je úžasný. Je trpezlivý a láskavý, veľmi milý a nesmierne ju ľúbi. Venuje sa jej, hrajú sa, kúpe, prebaľuje, skrátka robí všetko okrem dojčenia, ale keby mohol, iste sa podujme aj na to.
„... upratala, navarila, večeru ti pripravila neviditeľná žena“. Spolu s Andreou Bučko ste stvorili novú hymnu pre ženy, ktoré majú nadhľad (pozn. redakcie odporúčame vypočuť). Cítite sa aj vy tak niekedy?
Áno. Cítila som sa tak niekedy. Pri Dankovi nie. Ten text je metafora. Znamená to, že: „Tak veľa pre teba robím a ty to fakt nevidíš? Čo treba, aby si ma zbadal?”
Naozaj pôsobíte ako príjemný veselý pár, ale všade je občas dusno – ako zvyknete riešiť náročné situácie? Je to humor alebo zatvorené dvere?
Zatvorené dvere? (smiech) To si nevieme ani predstaviť. Nehádame sa a ak náhodou jeden z nás niečo povie a toho druhého sa to dotkne, hneď sa, chvalabohu, vieme ospravedlniť a odpustiť si. Je nám krásne a spokojne.
Perfektne zabávate mamy na sieti (donda_kawa), teda vaše alter ego s pusami ako po piatich cibuliach. V televíznych projektoch sa tiež javíte ako pohotové, vtipné žieňa s nadhľadom, ale ja si predsa len dovolím otázku – kedy Dominika plače?
No... neplačem často, to je pravda. Snažím sa myslieť pozitívne. Samozrejme, prídu chvíle, keď je mne aj ťažko a poplačem si, ale to je skôr taký tichý a krátky plač. Pár sĺz vypadne a poviem si – veď to prejde. Zo skúsenosti viem, že po ťažkých chvíľach prídu krásne, a preto sa nechcem nechať zložiť a dovoliť smútku či obavám, aby mi ničili dni.
Herec ROMAN POLÁČIK: Milujem kočíkovanie a detské ihriská
Dominika Kavaschová: Dala som sa zaočkovať, dcérku stále dojčím
Maiu stále dojčíte. Pred pár týždňami ste sa dali zaočkovať proti COVID-19. Čo vás presvedčilo, ako ste sa rozhodovali?
Dala som sa zaočkovať, lebo si myslím, že je to jediný spôsob, ako sa znova vrátiť k normálnemu životu, ako sa menej báť o seba a malú. Obávam sa, že príde ďalšia vlna a nechcem riskovať, že ochorieme. Keďže Maiu dojčím, dostáva protilátky a je aspoň takto chránená.
Nenašli ste si po zverejnení tejto informácie stovky nepríjemných správ (v zmysle, že škodíte dieťatku)?
Bola som pripravená, že príde veľa škaredých správ a nič. Akurát mi písali mamičky, že by sa tiež rady očkovali, ale im neodporúčali očkovanie, keď dojčia. Sú v tom zmätky, každý povie inak. Ja som sa rozhodla takto a verím, že je moje rozhodnutie správne.
Maia má za rodičov hercov. Čas, termíny, skúšky, práca po večeroch, to všetko bude potrebné zosúladiť s dcérou a jej potrebami. Uvažovali ste o tom, keď sa obaja vrátite do plného pracovného procesu, ako to zvládnete?
Zatiaľ na to nemyslím, lebo sa nehodlám tak skoro vrátiť. Je to citlivé obdobie a chcem ho stráviť s dcérou na sto percent. Nedám ju do jasličiek, ani žiadnej pani, aby sa mi o ňu starala. Všetko veľmi rýchlo zbehne a ja si chcem všetky tie náročné a krásne chvíle prežiť naplno. Už sa nikdy nebudú opakovať! Potlesk z hľadiska zažijem ešte veľakrát, ale jej každodenné pokroky nedobehnem. Čo bude v budúcnosti, to zatiaľ netuším. Neviem.
Možno budem herečka, možno sa presťahujem do inej krajiny (smiech), to nevie nikto, preto sa tým nezaťažujeme. Snažíme sa s Dankom spoločne prechádzať termíny, nech si ich vieme upratať tak, aby sme čo najviac a najefektívnejšie mohli byť teraz spolu.
„Dospeli sme spoločne k tomu, čo je zmyslom života. Neprezradím. Ďakujem Maia, si zázrak,“ týmito slovami ste oznámili v máji narodenie dcérky. Ste iná Dominika, ako pred troma mesiacmi – keď už poznáte to tajomstvo?
Áno. Som iná. Som nežnejšia, silnejšia, ochotnejšia, obetavejšia, nesebecká, plná lásky, vďaky, pochopenia a obdivu k prírode a jej zázrakom.
Fotogaléria