Anna Jakab Rakovská: Dieťa vzťah preverí
Pôrod som si pomenovala ako „zahodiť hanbu a pozbierať všetku guráž“. S Agnes opäť skúmam dievčenský svet.
Slovenská herečka, rodená Prešovčanka, ktorá zdieľa svoj životný príbeh s kolegom z divadla ASTORKA, hercom Robom Jakabom. Aničku poznáme z úspešných seriálov Oteckovia či Kavej, hviezdila vo filmoch Špina a Tlmočník, svoje herecké nadanie zúročuje aj na divadelných doskách. Mladá talentovaná žena, z ktorej srší dobrá energia a láskavosť. Manželka, ktorá vie, že „odpustiť je asi základ“ vo vzťahu. Mama, ktorá svoju dcéru Agnes miluje celou bytosťou.
Anička, už pár mesiacov je s vami Agnes. Zapadla do vašej „dvojky“?
Zatiaľ od nás neutiekla a my sme ju nevrátili, čiže áno, zapadla. (smiech) Narodila sa v čase, keď sa v rámci našej profesie kvôli korona-okolnostiam akoby všetko zrýchlilo, takže doma panoval (v rámci Roba), intenzívny time-managementový ruch, akurát sme zrazu boli traja. Teraz to utíchlo, učíme sa spolu si porozumieť, každý deň je iný. Keď si myslím, že som na niečo prišla, na druhý deň to platiť nemusí a podobne. Ale zaklopem, zatiaľ sa viac smejeme ako plačeme, aj keď začiatok jej štvrtého mesiaca je, povedzme, samé prekvapenie.
Na návšteve u Gabiky Marcinkovej: O Emke a prekvapeniach v živote mamy
Spomínate si na ten deň, na tú emóciu, keď ste zistili, že čakáte bábätko?
Je to výborný príbeh, skúsim v skratke: Boli sme v srdci Srí Lanky – vodopády, čajovníky... a v tejto kráse som odrazu začala nútiť Roba, aby okamžite prebookoval letenky, chcem ísť domov, smrdí tu, nič mi nechutí a nič nemá zmysel. (smiech) Do toho mi prišlo nevoľno, bola som presvedčená, že som chytila nejakú infekciu, čo len umocňovalo môj odpor a zároveň Robovo zúfalstvo.
Tehotenstvo som absolútne vylučovala, pretože zdravotne som na tom nebola stopercentne. Naberalo to spád a len kvôli liekom z lekárne ma presvedčili urobiť si test. Tak som si ho s pocitom „na čo?!“ urobila. Viete si predstaviť to prekvapenie. A až keď sa Robo v daždi vracal s ďalšími testami, som si len ťažko priznávala, že aj muži majú niekedy pravdu. (smiech) Pocit bol asi „To nie je možné... čo teraz?“ Našťastie, vysvetlilo to moje náhle „zatemnenie mysle“ a zároveň potvrdilo fakt, že to príde, keď to najmenej čakáte. A ak by to niekomu pomohlo, miestny recept na zastavenie nevoľnosti: poldecák šťavy citrónu, limetky a čierneho korenia.
Najlepšie prekvapenia sú vždy neočakávané...Vraj mama tuší, či sa narodí dievčatko alebo chlapec, bolo to tak aj u vás?
Vôbec nie. Som však chalanské ucho, takže podprahovo som bola nastavená na malého záškodníka. Čo ale neznamená, že z Agnes čosi podobné nevyrastie. (smiech) Súdené mi evidentne bolo znova preskúmať dievčenský svet a teším sa na to.
Dcérke ste dali krásne meno – bola to jasná voľba?
Nie. Ja som mala troch silných favoritov, posledné mesiace nám ale zostali dve finálne, medzi ktorými sa ťažko rozhodovalo. Ťahali sme z klobúka, hádzali mincou... a chvíľu pred pôrodom sme sa definitívne rozhodli. A či je spokojná, sa dozvieme o niekoľko rokov.
Pôrod je veľkou témou pre každú ženu, necháva v nás odtlačky. Na niektoré by sme radi zabudli, z iných nám slzia oči z dojatia... Akú emóciu zanechal vo vás?
Pôrod som si pomenovala ako „zahodiť hanbu a pozbierať všetku guráž“. Hanbu preto, že nemocnica nie je práve najintímnejšie prostredie, matky chápu. Naozaj prináša obrovské poznanie a prvý dojem bol obdiv k všetkým ženám, ktoré tým prešli.
Nebola to malina, no zážitok určite, týmto pozdravujem 9. a 10. poschodie v Ružinovskej nemocnici. Robo pri pôrode bol a celkovo je skvelé, ak nemocnice aj v týchto koronových časoch púšťajú otcov k pôrodom. Mnoho rodičiek sa bojí, že budú kvôli opatreniam samy – nemali by byť. Určite to pomáha, možno aj odľahčí personál. No a odvtedy je všetko krásne, bezstarostné, spíme ako na obláčiku a ja po nociach pletiem svetre (žartujem).
Dominika Kid Kovácsová: Verím tomu, že myšlienkami si tvoríme životy
Bolo niečo, čo vás na bábätku prekvapilo? Patríte k rodičom, ktorí sa na jeho príchod pripravujú, alebo ste tieto veci riešili skôr spontánne?
Prekvapilo ma úplne všetko! S deťmi som nemala skúsenosti, ak tak iba: pojašiť sa a späť do môjho sveta. Novorodenca som reálne držala až tesne pred pôrodom – môjho čerstvého synovca Riška, ktorému týmto ďakujem, že to vydržal. Áno, som tá, ktorá zisťuje a načítava relevantné zdroje, ale viete si nás predstaviť na kurze? (smiech) Prešla som veľa výborných kníh, to však stále nie je prax.
Samozrejme, rady dávajú v prvom rade naše mamy, a tiež mám šťastie, že mám aj veľa kamarátok, skúsených mám, ktoré mi radili, zásobovali vecami, vysvetľovali, čo je čo (neuveriteľné, koľko toho je!) a ja vám ďakujem, baby! V mojich kruhoch takto vznikol minibazár, okrem toho, že je to praktické, ekologické, máme zámienku na stretnutie a nejaký ten ventil. (smiech) No a momentálne rady a výbavičky distribuujem budúcim mamám, ktorých tento rok nebude málo, ja. A teším sa z toho, deti sú zázraky.
Aká je Agnes?
Veľmi živá, zvedavá, miluje ľudí, hudbu, stále sa smeje a má veľmi silný hlas! (smiech)
Čo bolo pre vás najťažšie, keď ste si ju priniesli z pôrodnice domov? Zvládli ste náročné obdobie šestonedelia?
Po pôrode je veľmi ťažké najmä dieťa vo „vajíčku-sedačke“, určite si na to spomeniete. (smiech) O šestonedelí som vedela minimum a to bola asi chyba. Pozor na to, ženy! Malo by sa o tom hovoriť snáď viac ako o pôrode, lebo zmeny a výkyvy sú obrovské a v spojení so spánkovou depriváciou to môže byť naozaj nečakaný extrém. Pripraviť sa na to úplne nedá, ale vedieť, čoho sa vyvarovať a čo pomáha, stačí. A najmä, že je to normálne a šiestym týždňom to skončiť nemusí. Mne sa páči pojem štvrtý trimester.
Keď sa z herečky stane mama, na chvíľu sa stiahne z aktívneho pracovného života. Darí sa vám zosúladiť starostlivosť o dcérku s prácou, alebo ste vypli úplne?
To šestonedelie bol minimálny čas, keď som s prácou určite nerátala. Čakala som, aká malá bude. Keď som si bola istá, že to bude v poriadku, s produkciami sme to nastavili tak, aby to fungovalo a zopár natáčacích dní som mala v pláne. Úprimne, naozaj som sa na to tešila, už som potrebovala trochu sebarealizácie, no prišla choroba a pandémia začala naberať obrátky, takže sa to zrušilo. V mojom prípade sa to dá vymyslieť tak, aby to dieťa nepocítilo. A s Robom je nonstop vysmiata, takže príležitostne, prečo nie? Samozrejme, divadlo ešte chvíľu počká.
Narodenie dieťatka občas zamáva aj s partnerským vzťahom, všetko je nové, nepoznané, náročnejšie ako zvyčajne.... Pocítili ste to aj doma?
Dieťa vzťah určite preverí. Udržať si zdravý rozum, nestratiť nadhľad a vedieť si odpustiť, je asi základ. A ak ho náhodou strácate, choďte na pivo alebo sa jednoducho vyspite. Dobre sa to číta, však? (smiech)
Ivana Gáborík: Dcéra nám priniesla do života RADOSŤ
Otcovia si dcéry zvyknú absolútne zamilovať, rozmaznávať. Je Robo taký otec?
Zatiaľ ju nemá čím rozmaznávať, čomu som rada, ale samozrejme, je v tom až po uši a absolútne spoľahlivý.
Čo robíte najradšej ako rodina, ako s Agnes trávite čas, ktorý je vám všetkým najmilší?
Ideálne von, v lese, ak sa dá s priateľmi. Žiaľ, odkedy je na svete, zúri korona, takže pochopiteľne sme vo veľmi obmedzenom režime aj v rámci stretávania sa. Inak sa naozaj rada vrtí na hudbu, stále jej spievame, čo baví nás oboch, ale úplná špička sú hudobné nástroje. Je krásne sledovať jej fascináciu zvukmi.
Predstavte si, že ste na mieste svojej dcéry a narodíte sa Aničke a Robovi, páčilo by sa vám to? Prípadne, čo by ste im odkázali, akí by (ne)mali byť? Čo by (ne)mali robiť?
Rodičov si nevyberáš, hovorí sa, takže neviem, či by sa mi to páčilo, ale určite by som sa s nami nenudila. Možno len: „Oco, nestrkaj mi nos do úst, mami, kľud. A nesmejte sa zo mňa furt, ja vám to raz vrátim!“
Musím povedať, že som fanúšička Kláry Priputenovej zo seriálu Kavej (pozn. odporúčame pozrieť). Ponúka veľa láskavého ženského humoru. Máte aj vy v reálnom živote taký zdravý nadhľad a dobrú kamarátku ako má vaša predstaviteľka Klára?
Ja dúfam, že mám, no tak ako Kláru, aj mňa novopečené materstvo pravidelne preveruje. A áno, našťastie, kamarátky mám a kombinujem detné a bezdetné, nech zostanem v dianí. (smiech)