Dominika Kid Kovácsová: Verím tomu, že myšlienkami si tvoríme životy
Akým otcom je Tomi Kid Kovács, ako sa dá dojčiť a cvičiť zároveň a prečo by pred pár rokmi neverila, že bude mať dvoch synov.
Ona aj jej manžel, profesionálny boxer a tréner Tomi Kid Kovács, sú športovcami telom aj dušou a rovnakým smerom chcú viesť aj svojich synov, Kristiánka a Davidka. Túto silnú chlapskú trojku však Dominika zvláda s prehľadom.
Dominika Kid Kovácsová: Telo sa vám za starostlivosť odmení
Len pár mesiacov po narodení Davidka je v skvelej forme. „Telo sa vám za starostlivosť odmení,“ tvrdí fitnes trénerka a čerstvá mama, ktorá nedá dopustiť na dojčenie a oddychuje pri brušákoch.
Dominika, ste mamou dvoch synov Kristiána a Davidka, ktorý do vašej rodiny pribudol len pred pár mesiacmi. Keby vám niekto pred pár rokmi povedal, že toto bude váš život, verili by ste mu?
Toto by ma určite pobavilo, pretože ja som mala v pláne jedno dieťa a malo to byť dievčatko. (smiech) Teraz by som ale mojich chlapov nevymenila za žiadnu babu. Celkovo časom zisťujem, že práve materstvo a deti ma nesmierne napĺňajú a bavia, preto sú u nás vždy nejaké deti. Často berieme s nami na výlety aj Kristiánkových kamarátov, máme plný dom.
Akým otcom je Tomi? Postráži, pomojká, zoberie deti, aby ste si oddýchli?
Ja si myslím, že lepšieho by som ani nenašla. Tomi vie, kedy potrebujem vypnúť. Vtedy si zoberie chlapcov a nechá ma oddychovať. Väčšinou je mojím oddychom práve tréning, ktorý mi doplní chýbajúcu energiu.
Kedy ste staršiemu synovi prvýkrát nasadili boxerské rukavice?
Keď mal dva mesiace a boli sme na fotení. (smiech) Ale veľmi skoro si ich aj on sám nasadil a do všetkého udieral, myslím, že mohol mať tak rok. Odmalička som s ním chodila na boxerské tréningy, aj Tomi ho so sebou brával. Kristiánko tam spinkal a chlapci zatiaľ trénovali. Vyrástol v ringu.
Vaša rodina žije športom. Ako fitnes trénerka aj po dvoch pôrodoch dokazujete, že telo si pamätá a ak ho udržiavame v kondícii, vráti nám to. Aj počas tehotenstiev ste cvičili, čo je možno pre mnohé mamy nepredstaviteľné.
Pre mňa je pohyb životným štýlom, nie je to fráza, beriem ho ako samozrejmosť, bez ktorej si už život ani neviem predstaviť. Viem, že mi robí dobre po všetkých stránkach a beriem to aj ako prevenciu, čo sa týka zdravia. Aj počas tehotenstva som bola aktívna, cítila som sa veľmi dobre, takže som cvičila ďalej, alebo je to naopak – cítila som sa dobre, lebo som naďalej cvičila.
Na návšteve u Gabiky Marcinkovej: O Emke a prekvapeniach v živote mamy
Ako si športovkyňa, bývala bikini fitnes zvykne na to, že sa jej tehotenstvom zmení každý kúsok tela?
No zvyknúť si na to nechcem, beriem to ako súčasť procesu, počas ktorého vzniká nový život. Akceptujem tie kilá navyše, mám sa rada aj s nimi, ale verím, že v správny čas sa zasa dá moje telo do stavu, v ktorom sa budem cítiť ešte lepšie a na aký som zvyknutá. Nič však nesúrim, pretože dojčím a to je pre mňa oveľa dôležitejšie ako top postava. Všetko má svoj čas.
Toto je veľká téma – cvičenie počas dojčenia. Vy ste skvelým príkladom toho, že je to len fáma, alebo alibi, ktoré často mamy používajú. Prvého syna ste dojčili rok, druhého aktuálne tiež dojčíte a popri tom stále aktívne cvičíte a trénujete.
Určite zdravým pohybom mamičky o mliečko neprídu. Skôr oň prídu vtedy, ak sa budú stresovať, alebo držať nezmyselné diéty. Treba jesť kvalitne a dostatočne, prikladať si bábätko čo najčastejšie (čím väčší dopyt, tým vyššia tvorba mliečka) a takisto podporiť laktáciu bylinkovými čajmi. Nemám to odskúšané iba sama na sebe, ale aj na svojich klientkach, keďže trénujem iba ženy, a medzi nimi aj zopár dojčiacich mamičiek. Žiadna z nich nemala kvôli cvičeniu problém s mliečkom, skôr naopak, po tréningu utekali dojčiť, lebo sa im veľmi naliali prsníky.
Priznali ste, že sa ani v jedle kvôli dojčeniu neobmedzujete a pokojne si dáte aj fazuľu, či iné potraviny, ktorých sa mnohé mamičky počas dojčenia vzdávajú...
Áno, jem úplne všetko, čo aj predtým a malinký nemá žiadne ťažkosti. Veľa vecí je v hlave – ak niečo zjeme s tým, že to môže nám alebo dieťatku uškodiť, tak mu to aj uškodí. Ja si vždy poviem, že to, čo zjem, nám obom prospeje a takto to aj je.
S manželom ste si prešli aj smutnou udalosťou, keď ste prišli o bábätko. V tom čase ste povedali: „Ten tam hore si nevyberá, kedy a komu dá úder a lekciu. Každému z nás dáva nejaké lekcie...“ Ako si spomínate na toto obdobie?
S odstupom času si hovorím, všetko je tak, ako má byť. Hovorí sa, že Boh nám naloží len toľko, koľko dokážeme uniesť a ja som dosť silná osoba. Mala som ťažké detstvo a to ma asi zocelilo. Myslím, že sa mi to stalo preto, aby som to dokázala zvládnuť a mohla odovzdať odkaz aj iným ženám, že sa netreba vzdávať, ale ťažké veci prekonať. Mnohé z nich mi písali, že im môj postoj pomohol a majú nádej. Každá z nás musí veriť, že raz to vyjde a všetko dobre dopadne. Preto sa nám to aj tak rýchlo podarilo.
Otehotneli ste znovu ani nie rok po potrate. Mali ste obavy o bábätko v brušku?
Verím tomu, že myšlienkami si tvoríme životy, takže som sa snažila myslieť pozitívne a nepripúšťať si nič zlé. Samozrejme, niekedy mi napadli aj zlé myšlienky, mala som strach, aby to nedopadlo zle, ale snažila som sa všetky negatívne obrazy v hlave nahradiť pozitívnymi a dnes držím v náručí trojmesačného Davidka.
Prebiehal pôrod podľa vašich predstáv? Bol Tomi pri pôrodoch?
Kvôli myómu som mala naplánovaný cisársky rez. Moja predstava bola iná, chcela som rodiť prirodzene, alebo nebolo to možné. Tomi bol pri oboch pôrodoch, ktoré boli veľmi podobné. Dokonca sa chlapci narodili takmer s rovnakými mierami.
Ja som celkovo pokojný človek a ešte deň pred pôrodom sa ma pýtali, ako môžem byť taká pokojná, keď idem o chvíľu rodiť. Celý čas som necítila stres, až keď som prišla na pôrodnú sálu, tam to na mňa doľahlo. Roztriasla som sa tak, že som to nedokázala ovládať. Tomi bol so mnou a vtedy mi to veľmi pomohlo. Davidko sa prisal na prvýkrát. Po cisárskom reze sú najťažšie prvé hodiny, potom bolesť pomaly ustupuje a pamätám si, že keď som mala najväčšie bolesti, dala som si na seba Davidka a hneď mi bolo lepšie.
Sila prírody je neskutočná. Po týždni som už normálne fungovala, telo sa rýchlo zotavilo. Verím, že aj vďaka tomu, že sa mu celý život venujem, sa mi takto odvďačilo.
Ste milovníčkou varenia, sama priznávate, že čas strávený prípravou zdravých jedál je vašou vášňou. Obaja ste športovci, naučení byť striedmi vo výbere jedál. Odrazilo sa to aj v príprave jedál pre celú vašu rodinu, alebo si pokojne všetci doprajete aj vyprážaný syr?
Som za rovnováhu. Žiadny extrém nie je dobrý, preto ani naša strava nie je iba zdravá. Ja mám síce rada zdravé jedlá, ale nepohrdnem ani nezdravým koláčom či zmrzlinou. Zase je dôležité nevyčítať si to, čo zjeme, ale jesť všetko s myšlienkou, že to nášmu telu spraví dobre. Samozrejme, to neplatí stále, ale ak sú úlety v jedle 20 %, tak mu to neublíži, skôr pomôže.
Nielen cvičením, ale aj stravovaním inšpirujete mamy k tomu, aby sa udržiavali v kondícii a nezabudli ani popri deťoch na seba. Do akej miery strava ovplyvňuje to, ako sa cítime, koľko energie máme?
Som presvedčená, že strava je základ, je to náš pohon, naša energia. Nemôžeme pchať do seba jedno cez druhé, ťažké jedlá a myslieť si, že sa budeme cítiť dobre.
V minulosti, keď som nejedla zdravo, bývala som unavená, depresívna, mávala som naozaj silné predmenštruačné syndrómy a často som chorľavela. Teraz, keď si vyberám, čo si dám na tanier, mi mnohé z týchto problémov ustúpili, zdravie mi slúži tiež. Mám to odskúšané aj na klientkach. Prídu za mnou unavené, nespokojné, smutné, také zvädnuté kvetinky, a keď upravíme stravu, hneď rozkvitnú – začnú žiariť, majú viac energie, lepšiu náladu a hneď aj chuť žiť a starať sa o seba. Toto je moje poslanie, toto ma napĺňa.
Ako to máte s Tomim „podelené“, čo sa týka výchovy detí? Ste tá prísnejšia? Zvýšite hlas?
Jasné, niekedy treba. Ja si myslím, že treba byť na deti prísnejší, aby sme z nich vychovali dobrých ľudí. Milovať ich, veľa sa s nimi hrať a rozprávať, ale trvať na svojom a nastaviť hranice či povinnosti. Tomi je dosť rozbehaný, takže výchova je hlavne na mne.
Keď vidíte svojich chlapcov tak o 20 rokov, na koho sa dívate?
Ja dúfam, že na dvoch slušných ľudí, ktorí robia v živote to, čo ich baví a napĺňa. Pretože to je podľa mňa základ šťastného života. A myslím si, že každá mama túži mať šťastné deti. Ani ja nie som výnimka.
Tipy od Dominiky pre mamy, ktoré sa chcú cítiť lepšie:
- Jedzte zdravú a vyváženú stravu v menších porciách 5-krát denne.
- Vyraďte sladkosti, bielu múku, cukor a nezdravé tuky.
- Prestaňte dojedať po deťoch.
- Začnite sa hýbať, stačia aj prechádzky s kočíkom na čerstvom vzduchu a časom, keď si na pohyb zvyknete, môžete začať s cvičením (pokojne i pri sledovaní TV) – brušáky, kliky, drepy, aby ste spevnili telo.
- Nájdite si čas pre seba a snažte sa venovať aspoň jednej činnosti, ktorú máte rady a ktorá vás robí šťastnými. Pretože nie nadarmo sa vraví: Šťastná mamička, šťastná celá rodina.