Mama trojičiek: Pomóc, traja prváci naraz!
Často si predstavujem, aké je to mať jedno dieťa.
Alebo ešte lepšie – aké je mať po jednom dieťati trojičky. Len si predstavte, že sa vaše spokojné „monomamičkovanie“ premení pri domácich úlohách na boj o prežitie s tromi malými a rovnako starými deťmi!
Mama trojičiek: TRI hodiny spánku nám museli stačiť
Trojičky ma zastihli nepripravenú a dovtedy bezdetnú
Veď ako sa dá pripraviť na tri novorodeniatka naraz? Našťastie, rástli rýchlo. Alebo som si v štádiu chronickej únavy ani sama nevšimla, kedy sa z nich stali „veľkáči“.
Moje trojbodky
Keď dovŕšili päť rokov, moja svokra vyhlásila, že to už nie sú žiadne trojičky, ale veľké deti. To, že sa narodili naraz, je síce super, ale tri deti má dnes hocikto a zvláda ich bez sťažností... Veď ja sa nesťažujem, len ticho závidím susede, ktorej mladšie deti vodí zo školy ich starší brat. Alebo tej, ktorej mladšie dieťa poopatruje staršia dcéra, zatiaľ čo ona ide ku kaderníčke. Na to si ja ešte pár rokov počkám.
A vlastne, na kaderníčku ani nemám čas – môj už ako-tak zabehnutý „trojičkovský život“ totiž medzičasom narušil začiatok povinnej školskej dochádzky. Máme už šesť rokov a bol najvyšší čas vymeniť škôlkarske hračky za písmenká a čísla.
Ale trpezlivosť mám len jednu. Naozaj nie som zlá mama, ale keď sa vás tri deti pýtajú jedno cez druhé, aké je to písmeno, hádajú sa, kto to prečíta a plačú, že súrodenec ich predbehol v odpovedi, je to dosť aj pre silné povahy. Rada to prenechám pedagogičke, ktorá je v tomto smere oveľa skúsenejšia.
Kedy je čas na školu?
Pravdu povediac, napriek túžbe mojich ratolestí po vzdelaní som si sama nebola istá, či už je čas na školu. Z každej strany na mňa vyskakovali články a múdre rady o odklade povinnej školskej dochádzky detí. Obzvlášť u dvojičiek (trojičky pre istotu nikto nespomína). Keď som si ich prečítala, nebola som si istá, či moje deti budú pripravené na školské lavice ako desaťročné... A tak som to nechala na odborníkov, školských psychológov.
Na internete som si už v januári vyhľadala číslo na špecialistku na detské duše a čakala, čo mi povie. Jej hlboký nádych pri vyslovení mojej prosby o čo najrýchlejšie vytýčenie termínu overenia zrelosti mojich TROCH detí, ma neprekvapil.
Trojbodky mali práve päť a pol roka a na testovanie bolo vraj ešte skoro. A nezabudla dodať, že odklad povinnej školskej dochádzky sa odporúča letným deťom (my sme júloví), obzvlášť predčasne narodeným (hm, naši sa na svet ponáhľali o 5 týždňov skôr) a predovšetkým viacerčatám (čo dodať...). Spadali sme teda do všetkých kategórií. Ale, prosím, v škôlke ich nenechávajte, potrebujú školu!
Prišiel deň D a ja som sa cítila, akoby išli maturovať. Zato ony so stoickým pokojom čakali pred dverami psychologičky a po jednom sa u nej vystriedali. Na moju radosť aj psychologička ostala po testovaní príjemne prekvapená.
Ozaj, toto testovanie bolo lekciou aj pre mňa – nikdy by som neverila, že neznáma osoba dokáže za pár minút dieťa tak trefne zhodnotiť. A čo bolo najdôležitejšie, školu im odklepla! A všetkým trom! Naozaj si neviem predstaviť situáciu, že by som ich musela rozdeliť. Desila som sa toho, že jedno ostane v škôlke a ostatné pôjdu do školy. Alebo by som aj tie šikovnejšie nechala v škôlke len preto, aby ten tretí neostal sám?!
Logistika na tretiu
Pri trojičkách si musíte zvyknúť na to, že riešite otázky, ktoré iní rodičia riešiť nemusia. Napríklad také auto. Musí byť dostatočne veľké na to, aby sa tam zmestili TRI autosedačky. A tak, keď ho kupujete, skôr ako palubná doska, vás zaujíma šírka zadných sedadiel. A áno, aj do predajne vojdete s tromi autosedačkami a testujete, či sa tam vôbec zmestia... A tá škola...
Umiestnenie detí do tried môže byť zaujímavé – budú chodiť do jednej triedy, alebo každé do inej? Viete, aby sa nenarušila ich integrita... A ako ich budete obliekať – pri trojičkách sú minimálne dve z nich rovnakého pohlavia. Taká hlúposť, poviete si – ale verte mi, dvojičky či trojičky obliekajú rodičia rovnako z obavy o vlastné duševné zdravie.
To, čo má oblečené ich súrodenec, je zvyčajne oveľa krajšie, princezná na sestrinom tričku má blonďavejšie vlasy a jej sukňa sa točí o niečo viac! Chcete mať tieto spory na dennom poriadku? Riešenie – rovnaké oblečenie... U chlapcov je to asi jednoduchšie, no neviem to posúdiť – moje dve dievčatá a jeden chlapec mi každý deň dokazujú rozdielnosť riešenia problémov oboch pohlaví...
VOJTOVA METÓDA - s mojimi trojičkami urobila zázraky
Deti navštevujú rovnakú triedu
Nakoniec to škola vyriešila za nás. A, našťastie, presne tak, ako som dúfala. Deti navštevujú rovnakú triedu, no sedia na jej opačných koncoch. A tak od seba neodpisujú, nehádajú sa (aj keď nechápem, že po toľkých rokoch ešte zo seba nemajú ponorkovú chorobu) a nesúperia medzi sebou. Zatiaľ. Na závery je ešte skoro – do školy chodia len od septembra, ale vyzerajú spokojne.
Aj ich učiteľka, ktorej rozpoznávanie dievčat uľahčujem rozdielnym počtom vrkočov na ich hlavách. Len tie domáce úlohy budeme musieť doladiť. Tak, aby mi na otázku neodpovedalo dieťa, ktorému som ju nepoložila.
Zas a znova sa mi premieta v hlave scenár z krstu našich trojičiek, keď farár pri každom dieťati opakoval na trikrát každú modlitbu – a po obrade mal dosť aj on. A tak sa snažím nájsť spôsob, ako s deťmi prebrať učivo bez toho, aby som ho nemusela opakovať tri razy. Zatiaľ je to bezúspešné, ale snáď časom vymyslím nejaký zlepšovák. Lebo aj keď je trojka magické číslo, moja trpezlivosť má svoje hranice...
Nič nestíham
Pri dojčení mojich detí mi, žiaľ, nenarástol tretí prsník, pri prechádzkach nepribudla tretia ruka a tak sa zo mňa za šesť rokov stala síce večne nestíhajúca, ale zato mama manažérka. A čas po škole som nechcela nechať len tak nevyužitý. Druhé najväčšie mesto Slovenska ponúka množstvo voľnočasových aktivít a krúžkov... Tak prečo to nevyužiť? Tanec, výtvarná, spev, bojové umenie – každé z mojich detí sa hodí na inú aktivitu. A ja im chcem dopriať všetko. Aby nikdy nepociťovali fakt, že sú trojičky, ako hendikep...
Kto má dieťa školského veku vie, aké náročné býva dopraviť ho na miesto vybraného krúžku (predovšetkým v čase prebiehajúcej pracovnej doby). Ak nie sú nablízku starí rodičia, je to o to ťažšie. Veľmi rýchlo som teda vytriezvela z predstavy, že každé bude navštevovať inú aktivitu. Mesto je veľké a ja sa v rovnaký čas nedokážem rozdvojiť (ani roztrojiť) – vybrané krúžky totiž začínali v rovnaký čas na iných sídliskách. Čo už... Možno raz, keď budú väčší...
Napokon sme vybrali dva a ja si niekedy prajem krídla, aby som si skrátila vzdialenosť medzi prácou a školou, a znížila spotrebu auta, ktoré si od začiatku školského roka pýta plnú nádrž každý týždeň.
Zdá sa vám, že to máte s deťmi ťažké? POZRITE sa na túto mamu
Narodením trojičiek som zistila, že všetko sa dá
Naozaj. Aj pracovať popri nich. Je síce pravda, že kvôli nim som sa vzdala svojej práce snov, no svoj život už viac nesnívam. Už šesť rokov žijem svoje sny, hoci nie vždy sú ideálne a niekedy pripomínajú skôr nočnú moru – to sú tie prebdené noci pri troch chorých a vracajúcich deťoch, keď zisťujem, že modlenie mi celkom ide. Ale všetko má svoj dôvod a práve vďaka ťažším dňom si naplno užívame tie nádherné, ktorých je jednoznačne viac. Lebo byť mamou je úžasné!