VOJTOVA METÓDA - s mojimi trojičkami urobila zázraky

Petra Hladká | 28. január 2020
VOJTOVA METÓDA - s mojimi trojičkami urobila zázraky
foto: rodinný archív autorky, Istockphoto

Nie vždy ide všetko tak, ako si to vysnívame. Ale netreba to brať tragicky. Aj dieťa, s ktorým musíte denne cvičiť obávanou Vojtovou metódou, možno bude v budúcnosti šikovnejšie ako jeho zdraví rovesníci. Neveríte? Mám „trojičkový“ dôkaz.

Niekedy je lepšie nevedieť, čo nás čaká. Možno aj preto som ešte v tehotenstve plná endorfínov rozmýšľala len nad tým, ako udržať trojčatá v bruchu čo najdlhšie. Nerozhádzalo ma, keď mi v 16. týždni tehotenstva zašili krček maternice, aby som sa predčasne neotvárala a zvládla som aj obrie tabletky.

Pokojná som ostala aj vtedy, keď som sa v 26. týždni tehotenstva dostala do nemocnice s mizivou vyhliadkou na návrat domov skôr, ako porodím. Nezaskočila ma ani preeklampsia a s ňou spojené opuchy, vďaka ktorým som vyzerala ako „Číňanka“ bez očí. Moje tehotenstvo som mala naplánované len do pôrodu. Čo bude po ňom, som (našťastie) netušila. 

Radosť na tretiu

Moje trojbodky prišli na svet predčasne, no vzhľadom na ich počet, bol termín 34. týždeň a 5 dní dosť prekvapivý. Kto by tomu veril pred pár týždňami, keď ma do nemocnice doviezol manžel s krvácaním?

Kým pre bábätká, ktoré boli v brušku samy, znamená narodenie sa v takom skorom týždni dlhý pobyt v inkubátore a možné problémy, pre viacerčatá to neplatí. Z nejakého dôvodu dozrievajú skôr. A kým v bežnom tehotenstve sa dieťa považuje za donosené v 40. týždni, pri dvojičkách je to o dva týždne skôr a pri trojičkách sú deti „hotové“ dokonca v 36. týždni.

Moji drobci sa tak po narodení vyhli dlhému pobytu v inkubátore a namiesto toho si užívali all inclusive servis na výhrevnom lôžku. Hlasným krikom sa každé tri hodiny dožadovali mlieka a ja som mala čo robiť, aby som im ho odsala dostatok. 

vojtova metoda trojičky

Postrach menom Vojtova metóda

Pri predčasne narodených deťoch je zvýšená starostlivosť aj zo strany lekárov. V praxi to znamená návštevy u očného lekára, neurológa ap. My sme sa z neurológie dostali k fyziatričke, ktorej sa nepozdával motorický vývoj našich drobcov. Znamenalo to trikrát do dňa cvičiť Vojtovou metódou, ktorú ma naučila rehabilitačná sestra. Pri pohľade na mňa sa zjavne zľutovala a ja som jej bola vďačná za to, že cviky prispôsobila nielen deťom, ale aj ich unavenej a vyšťavenej mame.

S každým dieťaťom som cvičila rovnako. A nemám na to zlé spomienky. Vlastne, bola som prekvapená rýchlym účinkom tohto cvičenia. Deti boli z týždňa na týždeň pohyblivejšie. A svojich v riadnom termíne narodených rovesníkov nielenže dobehli, ale jedna dcéra ich dokonca predbehla. 

Vojtovka: Zázraky na počkanie

Efekt Vojtovej metódy som badala od začiatku. Pravdepodobne toto cvičenie zachránilo syna od operácie pruhu.

Keď mal asi päť týždňov, všimli  sme si uňho vytŕčajúci pupok. A čím viac plakal, tým viac sa to zhoršovalo. Prelepovanie mincou nepomohlo a pediatrička nám odporučila navštíviť chirurga. Niekedy vtedy sme začali s Vojtovou metódou. Na prvý pohľad to vyzeralo jednoducho – tlačením na isté body na tele bolo dieťa donútené urobiť požadovaný pohyb. Hoci laikovi by sa zdalo, že to nemôže pomôcť, opak bol pravdou. Synova vypuklina na bruchu sa začala strácať a dnes má úplne normálny pupok. Bez operácie. Cvičenie totiž stimulovalo brušné svalstvo, ktoré zmocnelo natoľko, že hernia zmizla.

Pri Vojtovke plakali

Áno, aj u nás sa pri „Vojtovke“ plakalo a keď som s deťmi cvičila, v izbe pri mne nechcel byť nik dospelý. Vraj sa na to zle pozerá... A tak som denne cvičila s každým dieťaťom tri razy po päť minút. O sile cvičenia som sa presvedčila aj pri jednej z dcér, ktorá bola podľa špecialistov na tom najhoršie. Jej neustále vyplazený jazyk sa nepozdával mne, ani doktorke. Cvičenie však robilo divy. Keď mala 8 mesiacov (korigovane necelých 7), čakalo ma prekvapenie. Dcérka sa hrala v ohrádke. Keď som prechádzala popri nej, skoro som odpadla – dcérka STÁLA s víťazoslávnym pohľadom! O mesiac neskôr už obchádzala nábytok... Čomu inému to môžem pripisovať, ak nie „nakopnutiu“ a aktivovaniu svalov, ktoré sa znásobovalo každým jedným cvičením?

S ďalšou dcérkou sme cvičili najkratšie. Vyvíjala sa podľa tabuliek a tak jej lekárka cvičenie nenaordinovala. Keď ju však jej cvičiaci súrodenci predbehli vo vývoji, a kým sa ona len plazila, oni už štvornožkovali a stavali sa na nôžky, začala som (po dohode s odborníčkou) cvičiť aj s ňou. A 12 mesiacov po pôrode som naháňala troch malých nezbedníkov. To aby som sa nenudila.    

Sledovať trojičky je naozaj zaujímavé

V každom veku. Hoci sa vyvíjali v jednom bruchu za rovnakých podmienok, každé z nich je iné. Až teraz si naplno uvedomujem, aké šťastie som mala, že sa narodili zdravé a „Vojtovku“ sme mali len ako podpornú terapiu na lepší štart... Bolo to to najlepšie, čo som svojim deťom mohla dať. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: