Keď nás deti vytáčajú...
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako v napätej chvíli pôsobíme my - dospelí, na deti?
Hnev je prirodzená súčasť osobnosti človeka. No nie je hnev ako hnev. Sú ľudia, ktorí dokážu vzbĺknuť pri najmenšej odchýlke chodu vecí, iní znesú toho pomerne veľa a svoj nepokoj nedávajú najavo tak výrazne, napr. krikom, bitkou a pod.
Deti sa učia o fungovaní sveta aj vďaka svojim omylom
Deti prichádzajú na svet úplne odkázané na nás. Postupne ho spoznávajú, stáva sa pre nich čoraz viac zaujímavejším. Sú majstri v objavovaní, skúšaní našej trpezlivosti. Cesta odhaľovania zákonitostí okolitého sveta je kľukatá, a tak sa stane, že raz vylejú na podlahu cesto, inokedy rozbijú pohár, vyhádžu hlinu z kvetináča, vopchajú hlavu do záchoda, zahryznú do mydla...
Batoľatá prežívajú spoznávanie sveta najintenzívnejšie. Malé žihadlo, ktoré chce všade byť, všetko ochutnať, všetko ohmatať, dá nášmu telu poriadne zabrať. Život s nimi je plný prekvapení a rodič si nemôže byť istý, čo vyparatia v nasledujúcich momentoch. Deti si želajú uspokojiť najrozličnejšie potreby a najlepšie hneď. (Škoda, že máme len dve ruky a dve nohy.) Málo z toho, čo dieťa v tomto veku vyparatí, robí zo zlomyseľnosti, rebélie, alebo aby nás jednoducho vytočilo. Treba si uvedomiť, že chce spoznávať svet a naše nervy musia túto jedinečnú etapu vývoja vydržať.
Keď mama kričííí, lebo má DOSŤ
Dôsledky rodičovského hnevu
Skúsenosti viacerých mamičiek dokazujú, že s hnevom vo výchove ďaleko nezájdeme. Situácia sa nezmení a hnev ju navyše ešte viac skomplikuje, pretože na oboch stranách rozpútava reakcie, ktoré sa v danej chvíli nedajú kontrolovať. Pozrime sa teda bližšie na dôsledky zúrivých reakcií.
Vyvolanie negatívnych pocitov
Meravá tvár, vyplašené oči, strach, plač, neistota – to je len pár pocitov, ktoré dieťa zažíva, keď vidí rodičov ako vo vzduchu rozhadzujú rukami, vykrikujú, plačú. Časté riešenie konfliktných situácií takýmto spôsobom prestane po čase na dieťa „účinkovať“ a rovnaké správanie začne používať vo vzťahu k súrodencom či kamarátom.
RODINA je pre dieťa VZOROM
Ako pôsobí na dieťa neprimeraný trest?
V mnohých rodinách sa stáva, že rodičom v hneve vyletí ruka a pristane na malom telíčku. V hneve často konáme impulzívne a nerozmýšľame, aký trest si dieťa zaslúži. Chceme ho potrestať tu a teraz.
Ak v hneve dieťa dostane výprask, prináša to niekoľko problémov. Naučí sa, ako sa nám môže dostať pod kožu. Svojím nevhodným správaním môže postupne získať moc nad našou náladou a sebaovládaním.
Okrem toho hrozí nebezpečenstvo, že by sme mohli dieťaťu vážne ublížiť. Fyzickými trestami sa autorita nezíska, sú len dôkazmi prevahy silnejšieho. Výprask je prejavom rodičov, ktorí nie sú schopní zvládnuť situáciu iným spôsobom. Pýtate sa: „Čo v takých situáciách robiť?“ Zhlboka sa nadýchnite, opustite miestnosť, ak máte tú možnosť, nadýchajte sa čerstvého vzduchu a celú kritickú situáciu si znovu premyslite.
Možno vám napadne aj iné riešenie, aké ste mali pôvodne v pláne. Po prevetraní hlavy sa vám situácia bude javiť inak a zistíte, že vaše dieťa vlastne nič také hrozné nevyviedlo. Aby si deti dostatočne uvedomili následky svojich činov, mali by ich rodičia zapojiť do odstraňovania následkov. Napr. nechať dieťa, aby utrelo rozliate mlieko z dlážky, očistilo blato z topánok, pozametalo piesok z predsiene a pod. Zlosť a hnev zväčša prichádzajú vtedy, keď sa veci nedejú podľa našich predstáv. Ak v zlosti predsa len ublížime, či už slovne alebo fyzicky, poprosme deti o prepáčenie.
Ako skrotiť hnev a nedať sa vytočiť?
- Stanovte deťom pravidlá
Obaja rodičia sa majú dohodnúť, aké pravidlá stanovia pre správanie svojich detí. Musí im byť jasné, čo majú dovolené, a čo nie. Mama predsa nemôže zakázať deťom skákať po sedačke, ak po nej ocko skáče s nimi. - Dajte najavo svoju nespokojnosť
Ak sa vám niečo nepáči, povedzte to nahlas stručne a jasne, aby deti vedeli, že aj vy môžete mať problém: „Rozčuľuje ma, keď si v predsieni nevyzuješ topánky!“ Dôležité je vyjadriť svoje rozhorčenie hlavne včas, keď máte veci pod kontrolou a ešte dokážete triezvo uvažovať. Je lepšie dávať svoje rozhorčenie najavo hneď. Neduste a neskrývajte ho. Potom sa môže stať, že po niekoľkých kritických situáciách príde lavína a osopíte sa na deti aj za nepodstatnú maličkosť. Deti sa potom pýtajú: „Dnes som sa dvakrát pobil s bratom, a nikto ma nevyhrešil. Teraz, keď nemám obuté papuče, na mňa kričia.“ - Urobte si pauzu
Skúste sa sami zamyslieť, kedy sa hneváte. Keď deti nerobia to, čo od nich vyžadujete? Keď ste v strese? Keď sa cítite unavená?. Je dobre, ak si uvedomíte spúšťače vášho hnevu. Ľahšie potom zabránite výbuchu sopky. Ak cítite, že začína toho na vás byť akosi veľa a na deti reagujete stále podráždenejšie, poproste o pomoc partnera, pustite si obľúbenú hudbu, choďte na prechádzku, dajte si sprchu, jednoducho – relaxujte. - Nechajte hovoriť dieťa
Často sa dá hnevu predísť aj tým, že dáte priestor na vyjadrenie aj dieťaťu. Až keď vám vysvetlí svoje správanie a vy sa vžijete do jeho situácie, zistíte, že sa vlastne ani nemáte prečo hnevať.
9 záťažových situácií, ktoré musí prekonať (takmer) každý (rodič a dieťa)
Spomeňte si na svoje detstvo, milí rodičia
Pri pohľade na vzniknutú katastrofu sa skôr, ako niečo vyrieknete na adresu svojich detí, vráťte do svojich detských čias. Neskákali ste aj vy zo skrine na postele? Neprehrabávali ste sa v skriniach a pritom ste vyhádzali takmer všetok ich obsah? Vždy ste si pred jedlom poslušne umyli ruky? Ak vám náhodou nič nenapadne, spýtajte sa na to pri najbližšej návšteve svojich rodičov. Možno zistíte, že vaše deti sa správajú rovnako ako vy pred niekoľkými desiatkami rokov.
Nikto nie je ideálny, sme ľudia so svojimi chybami a nedostatkami. Je na nás, ako sa s nimi popasujeme a či dokážeme svojim potomkom odovzdať to naše lepšie JA.