Zápisník zásadovej matky: Tieto pravidlá fungujú u nás doma
V tom zmätku okolo výchovy som si stanovila doma svoje vlastné pravidlá a viete čo? Fungujú. Lebo svoje deti poznám najlepšie ja a nie autori bestsellerov o tom, ako vychovávať deti.
Zhrnula by som to do pár bodov, ktoré sa u nás doma dodržiavajú a každý je spokojný. Jasné, že nie vždy to ide úplne na sto percent, ale "zlyhania" sú súčasťou "procesu" :)
1. Žiadne vulgarizmy
Neznášam, keď rovesníci mojich školopovinných detí používajú vulgarizmy akoby sa nechumelilo. V škole, na tréningoch, proste lietajú sem-tam a aj v prítomnosti rodičov (ale keď začujem rodičov, už viem, odkiaľ fúka). Toto doma tolerovať nebudem a našťastie, ani zatiaľ nemusím riešiť. Najvulgárnejším slovom z ich úst bolo zatiaľ hov... a obe si ho doniesli svojho času ešte zo škôlky. Veď vieme, škôlka je v rôznych smeroch školou života a aj toto slovíčko sme museli zdolať.
Kultúra jazyka je znakom slušnosti. Chcem, aby moje deti boli slušní ľudia a keď začujem vulgarizmus, budú počuť jasné nie.
2. Skorá večierka
Áno, na dvore sa do tmy hrajú detiská a tie moje už v pyžame umývajú zuby. Či sú prázdniny alebo školský rok, keď príde čas spánku, obe bez pripomienok zalezú do postele a vyspia sa. Sú ešte malé na to, aby sledovali televíziu, alebo išli spať vtedy, keď idú dospelí. Vstávajú skôr, to je jasné, že aj cez víkend sú o pol 7 hore, ale toto je len jeden nepríjemný dôsledok.
Do školy chodia oddýchnuté, mozog funguje dobre a telo zvládne každodenné výzvy. Samozrejme, čas sa posúva s vekom, to je jasné, ale 8. hodina bude ešte dlho našim časom večierky. Jasné, že sa im spolužiaci aj posmievajú, ale vieme si doma vysvetliť veci, ktoré sú pre nás dôležité a obe chodia tak zmorené z tréningov, že aj tak by boli hore dlhšie len z princípu alebo pseudohrdinstva.
Deti potrebujú spať, ešte stále prebiehajú v ich tele procesy, ktoré súvisia s dozrievaním organizmu, nervovej sústavy, mozgu a spánok v tomto smere zohráva veľmi dôležitú úlohu.
3. Žiadny mekáč a iné fastoodové "lahôdky"
Prispeli k tomu aj skúsenosti našich kamarátov, ktorí si v zahraničí skúsili prácu v tomto kolose a aj fakt, že najlepšie hamburgery robím JA! :) Je úplne normálne, keď deťom poviete na rovinu, čo obsahuje lákavo vyzerajúce jedlo a ako dlho trčí v mrazáku, kým sa dostane smradľavý od prepáleného oleja a iných fajnotiek pod váš nos. Ja neviem, či sme nejakí divní, ale nikdy sme nestáli v rade na hambáč (nedeľa okolo poludnia a drive in - to je brutál! Autá plné rodín s deťmi čakajúcich na rodinný obed, nechápem). Do Donalda za odmenu? Žartujete, však?
Takže toto je vec, ktorú doma nepestujeme. Ani túžba napchať sa mastným mrazeným jedlom u nás neožíva. Zbožňujeme jesť a aj hranolky, hamburgery, wrapy a zmrzky, ale také, ktoré zaváňajú normálnymi surovinami. Väčšinou si ich urobíme doma alebo doprajeme v podniku, ktorý nemá veľkokapacitné mrazničky a normálne ošúpe na hranolky zemiaky.
11 vecí, na ktoré moje milované deti zabudnite!
4. Rodič nič nemusí a môže povedať NIE
Poď sa hrať! Nie.
Poď mi pomôcť s úlohami! Nie.
Učeš ma! Nie
Verím, že niekomu sa pri čítaní týchto riadkov zdvíha tlak, ako to, že mama sa odmietne hrať s dieťaťom a vôbec mu nechce pomôcť, keď o to požiada... Ale tá matka práve robí niečo iné - pracuje, varí, telefonuje, pozerá svoj obľúbený seriál. Ukameňujte ma, ale nemyslím si, že rodič musí byť stopercentne pripravený zdvihnúť sa a ísť na povel za dieťaťom a vyhovieť mu. Nemusí mať náladu na hru a nemusí pomáhať s úlohou. Nie sme na gumičke.
V život ohrozujúcich stavoch je to samozrejme, ale deti veľa vecí zvládnu, len im to treba dovoliť. Zvládnu aj fakt, že rodič má právo na svoj čas. Vždy po mne pokukovali mamy na ihrisku, keď som dovolila deckám zliezať vysoké preliezky (asi neurčené na ich vek) a nebežala ich ratovať, keď spadli. Naučili sa pracovať s potenciálnym nebezpečenstvom (vyleziem, alebo to obrátim, mama mi nepomôže potlačením...) a tiež neľutovať sa za škrabanček na kolene (dôsledok toho, že som predsa len skúsil vyliezť).
5. Nejdeme spať pohnevaní
Aj po tom najhnusnejšom dni, keď vypeníte vy aj deti a cez krik a slzy si poviete veci, ktoré ľutujete, snažte sa uzavrieť deň láskou. Už keď zaspávajú a ja sa vydýcham, vždy prídem a pobozkám ich na čelo. Poviem, zajtra bude lepší deň, dnes sme to nezvládli, ale je to len situácia, reakcia a akcia. Vždy poviem, že ich ľúbim a ani hnev ani krik neznamená opak. Ešte sa nestalo, aby sme si na dobrú noc nedarovali objatie.
Zaspávať s pocitom, že ste milovaná/ý je najviac. Pre nás všetkých.