9 záťažových situácií, ktoré musí prekonať (takmer) každý (rodič a dieťa)

Redakcia | 17. máj 2021
Záťažové situácie s dieťaťom

Zlomená ruka pri korčuľovaní, tržná rana na detskom ihrisku, nepríjemný opuch po očkovaní alebo strojček na zuby. Existuje pár situácií, ktoré musia aspoň raz v živote prekonať (takmer) všetky deti a rodičia. Ako na ne, vám poradíme v nasledujúcich riadkoch.

1. Očkovanie a odber krvi

Kríza: Veľa detí v predškolskom veku má panický strach z návštevy ambulancie detského lekára kvôli injekciám. Kým očkovanie sa dá ako tak prekonať, lebo je rýchle, odber krvi sa stáva pre všetkých zúčastnených adrenalínovým zážitkom. Tu totiž zapínajú deti červenú kontrolku: kričia, sčervenajú v tvári od plaču, kopú, vzdorujú a nedokážu sedieť bez pohnutia.
Záťažový stupeň: stredne vysoký. Horší ako vpichnutie je strach z neho. 
Prvá pomoc: Bojazlivých pacientov dokáže často upokojiť skúsený lekár či sestrička. Aby všetko dobre prebehlo, je nutné menšie dieťa pevne pridržať. To môže sedieť na kolenách chrbtom k rodičovi, ktorý dieťa pevne objíme i s druhou pažou okolo hrudníka. Vtedy bývajú deti pokojnejšie a majú pocit bezpečia. Tiež je vhodné, aby rodičia svojho potomka za jeho statočnosť po odbere krvi nejakou drobnosťou odmenili.
Riešenie: Ak nepomáha vôbec nič, zopakujte návštevu lekára opäť o krátky čas, tentokrát ale pošlite dieťa s iným príbuzným – deti sa zvyknú správať úplne inak, ak ich sprevádza iná osoba ako mama. Niekedy je poslednou záchranou aj zmena lekára: Nový človek môže vytvoriť „novú chémiu“, ktorá bude fungovať.

2. Otras mozgu

Kríza: Pád z preliezačky – a už je to tu. Typické je krátkodobé upadnutie do bezvedomia alebo len krátka pauza, kým začne dieťa plakať. Iné príznaky sú nevoľnosť, zvracanie a spavosť, niekedy aj poruchy reči alebo výpadok pamäti. 
Záťažový stupeň: vysoký. K bolestiam hlavy sa pridružuje často aj nevoľnosť a pocit oslabenia.
Prvá pomoc: Prehmatajte hlavu (hrča, tržná rana?), upokojte dieťa, klaďte mu otázky (či si spomína na pád?). Pri zmätenosti alebo začínajúcom bezvedomí volajte RZP. Symptómy (vracanie, únava)  sa často objavia až po niekoľkých hodinách, vtedy treba navštíviť lekársku službu prvej pomoci (= pohotovosť). To isté platí aj pre prípad, keď sa síce neobjaví vracanie, ale bolesť hlavy je silná. 
Riešenie: V závislosti od intenzity otrasu mozgu musí dieťa zostať v nemocnici na pozorovaní. Po 2 až 3 dňoch hospitalizácie je malý pacient neurologicky „skontrolovaný” − pred prepustením z nemocnice a týždeň po prepustení. Pri ľahšej forme otrasu stačí zostať pár dní doma.

3. Blééé, ten liek mi nechutí!

Kríza: Kráčate domov od lekára s vaším chorým potomkom, v taške nesiete tri sirupy, čo vám namiešali v lekárni. Premýšľate, akú fintu zase použijete, aby ste tie lieky doňho nejako dostali. Tie chutia horko, preto niet divu, že ich malé deti odmietajú alebo vypľúvajú.
Záťažový stupeň: stredne vysoký. Horký liek síce nebolí, môže ale zablokovať prehĺtanie alebo vyvolať vracanie.
Prvá pomoc: Pri podávaní lieku používajte mierne zaoblené lyžičky, pomerne plytké, aby dieťa mohlo ľahšie užiť liek a nemuselo si pomáhať jazykom. Lyžicu vnútri úst dieťaťa otočte hore dnom a tekutina stečie sama. Ak tento pokus zlyhá, môžete použiť liekovku, ktorá býva často pribalená k lieku. Lieky vstrekujeme do úst opäť tak, aby sa čo najmenej dostali do styku s jazykom dieťaťa.
Riešenie: Ak napriek všetkým pokusom dieťa liek vytrvalo odmieta, vyvráti ho alebo ho liek preženie, informujte o tom lekára. Ten môže zvoliť inú formu podania – injekčne, vo forme čapíkov a podobne.

4. Tržné a rezné rany

Kríza: Malé deti či batoľatá sa najčastejšie zrania na rohoch stolov, políc, či iných predmetov, u väčších detí dochádza k takýmto zraneniam pri nesprávnom narábaní s ostrými predmetmi (nožnice, nôž).
Záťažový stupeň: stredne vysoký. Rana zvykne bolieť a k tomu sa pripája hrôza z toho, že mnohé rany zvyknú dosť silno krvácať.
Prvá pomoc: Pri malých ranách treba poskytnúť dieťaťu psychickú podporu (byť pokojný), postihnutú časť tela zdvihneme, aby sa spomalilo krvácanie a po vyčistení rany ju prelepíme náplasťou. Vonku nám pomôže, ak na krvácajúcu ranu pritlačíme niekoľko papierových vreckoviek alebo kus oblečenia. 
Riešenie: Lekára kontaktujeme v prípade, že zranenie je na tvári, spôsobilo ho zviera  alebo je rezná rana hlboká.

5. „Au, bolí ma zub!“

Kríza: Ak sa objaví zubný kaz, je nevyhnutné navštíviť zubného lekára. Mnohé deti to však vidia úplne inak: „Vŕtanie bolí, tak prečo tam ísť?“
Záťažový stupeň: dosť vysoký (bolesť ako reakcia na chlad a sladké). K bolesti zuba sa pripája aj strach z „mučiaceho“ nástroja – vŕtačky alebo zo znecitlivejúcej injekcie. 
Prvá pomoc: Ponáhľajte sa pomaly! Ak to stav zubov čo len trochu dovoľuje, snažte sa zachovať postupnosť vstupnej prehliadky bez ošetrenia, prípadne ďalších stretnutí, v ktorých sa dieťa oboznámi s ošetrením a ambulanciou ako takou. Až keď je dieťa úplne pokojné a oboznámené s prostredím, možno pristúpiť k samotnému ošetreniu.
Riešenie: Je dobré vybrať  si pre svoje dieťa dobrého zubného lekára, ktorý má  skúsenosti s detskými pacientmi a má k deťom milý a trpezlivý prístup. Skúste sa na takého zubára opýtať u iných mamičiek, prípadne u svojich známych, ak vy sami o žiadnom neviete.

6. Strach z operácie

Kríza: Či treba vybrať mandle alebo slepé črevo – mnohé operácie u detí sú dnes už rutinou. Nie ale pre dieťa, ktoré musí zvládnuť nemocničnú atmosféru, cudzích ľudí a operáciu.
Záťažový stupeň: stredne vysoký. Bolesť síce nie je taká veľká, ale faktor strachu áno. Nové nemocničné prostredie a cudzí zdravotný personál v deťoch vzbudzuje strach, obavy z nepoznaného, malí pacienti cítia neistotu a nedôveru.
Prvá pomoc: Využite čas do operácie na prípravu dieťaťa. Povedzte mu, že sa uskutoční „v zvláštnom spánku“, takže nebude nič cítiť a nič ho nebude bolieť. Keby ho predsa len niečo trocha bolelo, tak to rýchlo prejde. Dieťa má určite právo zobrať si so sebou obľúbenú hračku.   
Riešenie: Pokiaľ to podmienky nemocnice dovoľujú, máte ako matka dieťaťa do 3 rokov právo byť hospitalizovaná spolu s ním. Platíte si len stravu. Zdravotnícke zariadenie môže prijať aj matku staršieho dieťaťa, závisí to však od priestorových podmienok a možností. Informujte sa preto priamo v konkrétnej nemocnici.

7. Bolesti zubov po nasadení strojčeka 

Kríza: Vyrovnávanie zubov by sme mohli označiť ako módny výstrelok posledných desaťročí. Niekoľko hodín po nasadení fixného strojčeka je ale radosť a nadšenie fuč, lebo sa objaví bolesť a množstvo obmedzení.
Záťažový stupeň: veľmi vysoký. Prvé dni  po nasadení strojčeka môžu deti pociťovať veľkú bolesť, tlak či ťah.
Prvá pomoc: Na noc je možné spočiatku užiť liek na bolesť. Všetky tvrdé veci (jablká, mrkva kaleráb, čerstvá kôrka od chleba...) je potrebné pokrájať na malé kúsky alebo postrúhať a jesť na zadných zuboch. 
Riešenie: Najneskôr do dvoch týždňov si dieťa na strojček na zuby zvykne a už ani nebude vedieť, že ho má. 

8.  Vybitý zub 

Kríza: Patrí k najčastejším poraneniam v ústnej dutine. Dochádza k nim pri neočakávaných úrazoch, ako sú údery loptou, pády, údery päsťou a pod. V každom prípade zaveďte dieťa čo najrýchlejšie k zubárovi (chirurgovi), aby zachránil jeho zubný kapitál.
Záťažový stupeň: značne vysoký. Rana krváca a bolí, k tomu sa pridružuje vydesenie.
Prvá pomoc: Ak vaše dieťa stratilo zub, vezmite ho ihneď k zubárovi. Vypadnutý zub uschovajte v čistej nádobke, napr. vo fľaštičke, s mliekom, s jeho slinami resp. s vodou. Je veľmi dôležité zub zachrániť, pretože zub sa musí „replantovať“ rýchlo. Ak je dieťa staršie, je najlepšie, ak si vypadnutý zub ponechá v ústach (najvhodnejšie prostredie) až do chvíle, kým nepríde k zubárovi. Samozrejme, musí dávať pozor, aby ho neprehltlo.
Riešenie: Reimplantovať zub je možné len vtedy, ak sa vybije s koreňom. Ak ide o úlomok zubu, ten sa dá nalepiť. Pre úspech liečebnej metódy je dôležitý čas, ktorý zub strávi mimo dutiny ústnej. Hranicu tvorí jedna hodina, potom percento úspešnosti klesá. 

9.  Zlomenina

Kríza: Detské kosti sú ako tenké vetvičky a praskajú či drobia sa výrazne častejšie než dospelé, ktoré v porovnaní s nimi pripomínajú statný dubový konár. Okrem toho majú naše ratolesti aktívnejší a „sebavražednejší“ prístup k okoliu a svojmu bezpečiu.
Rizikový stupeň: vysoký. Zlomenina kostí bolí od samého začiatku i počas hojenia.
Prvá pomoc: Najskôr končatinu znehybnite. Týmto zásahom zmenšíte bolesť a tiež obmedzíte riziko ďalšieho pohybu kosti. Po tomto základnom ošetrení zavolajte odbornú pomoc alebo vyhľadajte lekára, ktorý zlomeniny odborne napraví. Pri transporte sa snažte ochrániť postihnuté miesto pred otrasmi.
Riešenie: Ak nie je zlomenina navonok viditeľná: aj pri podozrení na ňu radšej vyhľadajte lekára. Ak sa dieťa dokáže normálne pohybovať, ale aj v nasledujúci deň ruku alebo nohu šetrí: myslite na zlomeninu zeleného prútika (nenápadná zlomenina, kedy kosť síce bola zlomená, ale okostica, ktorá kosť obkolesuje, zostáva neporušená) a pre istotu choďte s dieťaťom na röntgen. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: