Vie vaše dieťa, ako sa má správať k cudzím ľuďom?
Výborné tipy, ako si dohodnúť pravidlá, aby ste sa o deti nebáli.
Našťastie sú takéto situácie z hľadiska štatistiky relatívne zriedkavé. Napriek tomu je nesmierne dôležité sa s deťmi o tejto téme vážne porozprávať a viesť ich k opatrnosti už od útleho veku!
Nikdy nemôžeme vedieť, kto sa v ich blízkosti práve pohybuje.
Tieto veci by mali deti zažiť skôr, ako pôjdu do školy
Kedy začať s pravidlami?
- Dvoj- a trojročné deti ešte nevedia, kto je cudzí človek a nepoznajú, s kým sú v bezpečí a s kým nie. Aj keď takéto malé deti už môžeme učiť nejaké bezpečnostné pravidlá, nie sú ešte zrelé na to, aby pochopili, ako sa majú správať k neznámym ľuďom.
- Okolo štyroch rokov už väčšinou rozdiel medzi známymi a cudzími ľuďmi vnímajú a môžu sa začať učiť základné bezpečnostné pravidlá. Napriek tomu sú ešte stále malé na to, aby sme ich nechali na verejnosti bez dozoru. Štvorročné dieťa ešte totiž nemá dostatočne vyvinutý úsudok ani sebaovládanie.
- Päť- a šesťročné deti sú už na tom s týmito schopnosťami oveľa lepšie. Nič nie je potrebné preháňať, ale keďže sa predškoláci učia opakovaním, mali by sme im „lekcie o cudzích ľuďoch“ nenápadne podstrčiť hneď, ako sa naskytne príležitosť (trh, kúpalisko, ZOO, výlety, dovolenka... jednoducho všade, kde sú davy ľudí.)
Len žiadnu paniku
V každom prípade dieťa ušetrite desivých detailov, ktoré sa vám premietajú pred očami. Hrozby, čo všetko by sa mu mohlo stať, ak by išlo s neznámou ženou alebo mužom, totiž nie sú tou správnou cestou, ako mu priblížiť možné nebezpečenstvo.
Tieto hrozby môžu mať nepredvídateľné dôsledky na psychiku vášho drobca. Kým niektoré deti sa voči stále sa opakovaným planým hrozbám stanú imúnne, iné sa začnú báť úplne všetkých dospelých bez rozdielu. Z prvých sa tak stanú potenciálne obete, lebo podceňujú nebezpečenstvo, z druhých môžu vyrásť deti uzavreté, bojazlivé a paranoidné.
Rozhovor by sa teda nemal týkať toho, čoho sa ako rodičia bojíte, ale toho, čo pomôže dieťaťu sa o seba postarať.
TIP: Na to, aby ste dieťa skutočne ochránili pred nebezpečenstvom, zaveďte jedno dôležité pravidlo, ktoré vás zbaví strachu a deťom ponechá ich priateľskosť a otvorenosť. Toto pravidlo znie: V každom okamihu musíte vedieť, kde sa vaše dieťa nachádza! Vysvetlite mu, že toto je jedno z najdôležitejších pravidiel, ktoré nikdy nesmie porušiť!
Pravidlá v každodennom živote
Keď sa chce ísť hrať vaše dieťa k susedom, musí vás o tom informovať. Ak potom chce ísť so svojím kamarátom na detské ihrisko, tiež vám to musí dať vedieť! Dohodnite sa preto s rodičmi kamarátov vašich detí na tomto pravidle!
A trvajte na ňom aj za iných okolností: Ak sa chce napríklad vaše dieťa vzdialiť v supermarkete k inému regálu, kým si vy napríklad listujete v časopisoch, musí vám toto prianie bezpodmienečne oznámiť!
Zo života:
10-ročné dievča sa v zime, keď sa skoro stmieva, odišlo hrať s kamarátkou do pivnice vedľajšieho domu bez toho, aby niekomu niečo oznámilo. Rodičia dievčaťa najskôr vyčkávali, ale po nejakom čase radšej zavolali na políciu a všetci sa dali do pátrania na sídlisku i priľahlom okolí. Hľadanie malej slečny trvalo tri hodiny, počas nich – v dôsledku strachu, že mu niekto ublížil – skolabovala jeho chorá babička a takmer i mama...
Dobrý alebo zlý
„Nikdy sa nepúšťaj do rozhovoru s cudzím človekom!“, je často počúvaný, ale príliš málo diferencovaný pokyn. Ako teda vysvetliť deťom, kto je cudzí?
Dajte deťom tento príklad:
Po ulici idú vedľa seba dvaja muži. Prvý je oblečený v špinavých montérkach, mračí sa a je zarastený. Druhý muž je pekne oblečený v bielom saku a usmieva sa. Spoznáte, ktorý z nich je dobrý a ktorý zlý?
Deti väčšinou odpovedia, že mračiaci sa muž je ten zlý a usmievavý ten dobrý. Lenže zamračený muž sa vracia z práce, je unavený, lebo celý deň pracoval na havárii vodovodného potrubia a jediné, na čo sa teší, sú jeho dve malé deti. Čistý usmievavý muž pred chvíľou okradol babičku o jej celoživotné úspory a má z toho veľkú radosť...
TIP: Vysvetlite deťom, že nesmú rozlišovať ľudí podľa toho, či vyzerajú ako dobrí alebo zlí, ale musia ich deliť podľa toho, či sa jedná o ľudí cudzích alebo známych.
Známi sú tí ľudia, ktorých deti a ich rodičia veľmi dobre poznajú. Jedná sa nielen o rodinných príslušníkov, ale aj o pani učiteľku v škôlke či škole, susedku... Cudzí ľudia sú opakom známych. To znamená, že je to muž a žena, ktorých dieťa a jeho rodičia dobre nepoznajú.
„Nikdy nehovor s nikým cudzím!“
Táto veľmi obvyklá rada propagovaná i v brožúrkach o bezpečnosti detí môže napáchať viac škody ako úžitku, hovoria americkí odborníci zaoberajúci sa bezpečnosťou detí a mladistvých.
Môže sa totiž stať, že dieťa sa stratí alebo sa ocitne v nebezpečnej situácii a bude odkázané obrátiť sa na „cudziu“ pomoc a touto falošnou radou ho vystavíme ešte väčšiemu nebezpečenstvu. Je preto potrebné, aby sme ho naučili rozlišovať a odhadnúť, kto by mu mohol v prípade núdze pomôcť a komu sa radšej vyhnúť.
Detská kresba: Čo nám chcú svojimi kresbami deti povedať?
Ľudia v uniformách
Vysvetlite dieťaťu, že v prípade núdze, napr. ak sa stratí, sa môže obrátiť i na cudzích ľudí, ale podľa možností sa musí poobzerať po takých, čo majú na sebe nejakú uniformu: policajtov, predavačky, bezpečnostnú službu v obchodoch, čašníkov, lekárov, ľudí pracujúcich za prepážkou v banke alebo na pošte a pod.
Ak nikto taký nablízku nebude, je dobré naučiť deti, že sa majú obrátiť na nejakú inú mamu s deťmi alebo na nejakú „tetu“ či „babičku“. Podľa štatistík ženy prakticky nikdy deti neobťažujú, neunášajú ani neznásilňujú a nenechajú dieťa, ktoré sa na ne obrátilo, napospas osudu. Postarajú sa o ne pokiaľ sa nedostanú opäť do rúk rodičov alebo do bezpečia.
Čo by si robil, ak...? Zahrajte sa!
Ak chceme poučiť deti o možných nebezpečenstvách, resp. si zopakovať to, čo ste im o danej problematike už hovorili, je vhodné to robiť i formou rolovej hry – tzn. uvedieme deťom modelové situácie a pokúšame sa zistiť, ako by sa v nich zachovali. V prípade, že nepostupujú správne, netreba ich hneď hrešiť a hnevať sa na ne, že to nezvládli i napriek tomu, že sme im to už veľakrát vysvetľovali. V týchto prípadoch je dobré obrniť sa trpezlivosťou a vysvetľovať stále znova a znova.