S kľúčikom na krku...alebo odkedy môže zostať dieťa samo doma

S kľúčikom na krku...alebo odkedy môže zostať dieťa samo doma
16.12.2016 v kategórii Dieťa, autor Mgr. Jarmila Hýroššová, foto: istockphoto.com

Veľa detí trávi po skončení školy pár hodín doma samo. Kedy je ten správny čas a na čo by sme mali dbať, ak sa rozhodneme nechať dieťa doma samo?

Keď príde Mária (9) v utorok a vo štvrtok zo školy, je vždy tak trochu vzrušená. A to nielen preto, že prichádza v tieto dni do prázdneho bytu. Dôvodom toho, že rýchlo vybehne hore schodmi a odomkne dvere, je skôr rituál, ktorý si Máriina mama vymyslela: v dňoch, keď je dcérka sama doma, ju očakáva na komode v predsieni malé prekvapenie na privítanie: raz je to kratučký list, raz kresba, báseň, vtip a inokedy napríklad sladká maškrta.

Dieťa by malo zostať doma samo, až keď je pripravené

Dva dni v týždni je Mária od začiatku 4. ročníka tzv. dieťa s kľúčikom na krku. Jej mama Monika, ktorá pracuje len na pol úväzku, prichádza v utorok a vo štvrtok zo svojej kancelárie až tri hodiny po skončení školy svojej dcéry.

Jej mame by sa viac páčila družina, ale v čase, keď nastupovala do práce, už taká možnosť nebola. „Keď Mária sama od seba navrhla, že zostane sama doma, mala som obavy. Ale zvládla to výborne a denne vidím, ako jej takáto skúsenosť prospieva,“ teší sa Monika.

Aj napriek dôvere v samostatnosť svojej dcéry urobili, skôr ako ponechali svojej deväťročnej školáčke takú veľkú voľnosť, Máriini rodičia bezpečnostné opatrenia.

K tomu patrí nasledovné: Mária nosí vždy pri sebe mobil. Má v ňom uložené všetky telefónne čísla svojich rodičov. Okrem toho jestvuje aj plán B pre prípady núdze (zasekne sa kľúč, dieťa sa cíti choré), vtedy môže ísť Mária k jednej susede. A doma na ňu vždy čaká (okrem malého prekvapenia na privítanie) jedlo, ktoré si vie bez problémov prihriať.

Prečítajte si: Máme doma problémové dieťa?

S dieťaťom si vopred dohodnite pravidlá

Ak Mária chce, môže si v utorky a štvrtky priviesť domov priateľku alebo sama môže niektorú z kamarátok navštíviť. To si mama a dcéra dohadujú vopred alebo spontánne po škole cez telefón. „Hlavná vec je, že vždy viem, kde Mária práve je a ako dlho tam bude,“ hovorí mama.

To isté platí aj pre ňu: „Keď sa s Máriou dohodnem, že o 15.00 budem doma, potom aj prídem o 15.00 a nie o 15.30. Okrem toho volám v utorok a vo štvrtok presne o 13.30, aby mi Mária porozprávala o svojich zážitkoch zo školy a tak viem, že sa má dobre.“ Kontrolných volaní á la „Je televízor vypnutý?“ sa Máriina mama vzdala. Dôveruje tomu, že Mária dodrží dohodu ako napr.: „Žiaden televízor a počítač, kým nie je dospelý v byte.“

Zistite, či je vaše dieťa pripravené zostať doma samo

Predtým, ako dajú rodičia svojmu dieťaťu kľúčik na krk, je vhodné urobiť zopár testovacích manévrov, radia psychológovia. Nechajte dieťa prevziať každodenné úlohy, ktoré inak robievajú dospelí. Napríklad: odomknúť vchodové dvere, pripraviť si olovrant, zalepiť leukoplast, ohriať si jedlo.

Osvedčené sú aj rolové hry. Zahrajte si so svojím dieťaťom niektoré situácie. Ako by reagovalo, keby niekto cudzí telefonoval alebo zazvonil pri dverách? Dajte dieťaťu k dispozícii jednoduché vety, ktoré môže povedať do telefónu bez toho, aby sa prezradilo, že je doma samé.

Napríklad: „Práve to nie je vhodné, ozvite sa neskôr.“ Vysvetlite aj, kde nájde dieťa pomoc, ak by sa mu cestou zo školy niečo stalo. Všetky tieto prípravy uľahčujú deťom „zmanažovať“ na pár hodín suverénne bežný deň v týždni. Dáte mu tak dobrý pocit: Mne sa nemôže nič stať.

Prečítajte si: Televízia a detský divák

Sám doma najskôr v ôsmich rokoch

Či a kedy je dieťa tak ďaleko, že dokáže byť určitý čas pravidelne bez opatery dospelého, je veľmi ťažké jednoznačne povedať. Vo všeobecnosti však platí: Deti mladšie ako osem rokov by mali tráviť čas po škole radšej u starkej, susedy, opatrovateľky alebo v družine ako samy doma.

Aj deti mladšie ako desať rokov sú preťažované tým, ak si majú celý týždeň organizovať svoje poobedia samy. Často bývajú školáci najskôr nadšení myšlienkou vzdialiť sa z dohľadu svojich rodičov. Ale oni sami ešte nevedia posúdiť, čo to skutočne konkrétne znamená.

Len ak je dieťa starostlivo a krok za krokom vedené k tomu, aby vedelo prevziať zodpovednosť samo za seba, môže sa predísť preťaženiu. Začnite iba s pár hodinami týždenne a pozorujte reakcie vášho dieťaťa. Hovorte s ním pravidelne o jeho skúsenostiach  a pocitoch. Buďte sebakritickí a posúďte, či nevyžadujete od svojho dieťaťa príliš veľa samostatnosti, pretože je to pre vás praktické.

Nájdite pre dieťa najlepšie riešenie

Ak sa vaše dieťa cíti ešte neisto, keď je samé, premýšľajte o iných alternatívach, ktoré by prichádzali do úvahy. Ak vám nič neprichádza na rozum, spýtajte sa iných rodičov, ako to riešia. Možno bude môcť stráviť vaše dieťa určitý čas aj u spolužiaka alebo v nejakom krúžku organizovanom školou. Hľadajte – kým nenájdete pre vaše dieťa najlepšie riešenie.

Čo všetko zvažovať, aby sme mohli nechať dieťa doma samé?

Podľa slov Mgr. Ing. Jany Kašákovej, je veľmi dôležité zvážiť vek dieťaťa, jeho sociálnu vyspelosť a skúsenosti, ako sa správa, keď si myslí, že je bez dozoru, ako je schopné samostatne uvažovať a ako reaguje v krízových situáciách s dospelým alebo bez neho. Rozhodne treba brať do úvahy aj právne normy, ktoré určujú, kedy je dieťa podľa práva schopné zostať samé bez dozoru dospelého.

Prečítajte si: Zábudlivé a roztržité dieťa - dá sa to zmeniť?

Ak je dieťa plaché, príliš podriadivé v spoločnosti iných dospelých (doma to však môže byť čertík-bertík), ak si nie ste istí, či by vedelo odhadnúť možné nebezpečenstvo (čo si nemôžeme byť istí u prvostupniarov takmer vôbec, pretože takéto deti sú veľmi dôverčivé a neskúsené...), vtedy radšej dieťa nechajte u niekoho známeho.

Prípadne ho nechajte doma len veľmi krátko a skôr výnimočne. Rovnako aj deti, ktoré sú impulzívne, skôr konajú ako rozmýšľajú, majú často drobné úrazy, prípadne nejakú chronickú chorobu a pod.

Dôveru dieťa jednoznačne potrebuje na rozvoj sebavedomia, posilňovanie vlastnej kompetentnosti, vlastnej hodnoty atď. Tú mu môžeme prejaviť aj tým, že ak sme presvedčení o tom, že to zvládne, necháme ho primeraný čas doma samé.

Ale nie je to jediný spôsob, ako mu prejaviť dôveru. Ponechanie dieťaťa samého doma na neprimeraný čas, môže prinášať aj negatívne vplyvy, hoci to navonok zvládne dobre – dieťa sa môže cítiť opustené, osamelé, bez dostatku podpory a zázemia, čo sa môže prejaviť rôznymi psychosomatickými ťažkosťami, ako sú bolesti hlavy, bruška, môžu mať ťažkosti so spánkom, môže sa zvýrazniť strach a úzkosť v ich prežívaní, „zlé sny“ a pod.

Prečítajte si: Kedy má ísť dieťa spať?