Televízia a detský divák

redakcia | 24. november 2016

Aké negatívne vplyvy má sledovanie televízie na Vaše dieťa?

"Televízna diagnóza"

Do ordinácie detskej lekárky prišla mamička so štvorročným Michalom. Diagnóza bola stanovená veľmi rýchlo. No detskej lekárke sa dieťa akosi „nezdá“.

Len tak chodí z jednej strany na druhú, na chvíľu zoberie do rúk ponúknutú hračku, potom ju rýchlo odhodí, v rozhovore skáče z témy na tému, a pritom všetkom ešte robí aj čudné grimasy, na druhú osobu uprie zrak len nakrátko a aj to bez záujmu, a keď sa jeho matka rozpráva s lekárkou, začína byť hlučné až agresívne...

Skúsená detská lekárka hneď zo správania pochopila, čo malému Michalovi vlastne je. Okrem chrípky, ktorá bola hlavným dôvodom jeho návštevy, tu bol ešte iný problém. „Miško pravdepodobne dosť často pozerá televíziu,“ konštatuje lekárka a jeho mamička nevychádza z údivu, odkiaľ zobrala túto informáciu. „Áno, dá sa povedať, že nevynechá ani jeden detský program, a my mu v tom nebránime, keď ho to tak baví.“

Prečítajte si: Zábudlivé a roztržité dieťa - dá sa to zmeniť?

Iné dieťa, asi 10-ročné, prichádza do ambulancie detského psychológa pre poruchu sústredenia. Medzi prvými otázkami chce detský psychológ od matky vedieť, ako často pozerá televíziu. „Skoro každý deň a predtým, ako začal chodiť do školy, sme ho od nej nemohli odtrhnúť,“ priznáva matka.

Existuje mnoho argumentov, ktoré sa snažia odôvodniť potrebu sledovania televízie už od útleho detstva: dieťa, ktoré nesleduje televíziu, je v nevýhode oproti ostatným deťom v škole, kde napr. môžu písať slohovú prácu vzťahujúcu sa k nejakému televíznemu programu či relácii určenej deťom, rodičia tvrdia, že poruchy koncentrácie u detí nesúvisia s nadmerným sledovaním televízie, ale majú neurologický základ, taktiež sa mnohí mylne domnievajú, že sledovanie televízie v detskom veku podporuje rozvoj reči, logického myslenia či rozsah vedomostí o okolitom svete atď.

No nie je to tak. Rodičia by si mali uvedomiť, že nadmerné sledovanie televízie systematicky narúša vývoj ich detí a tiež bráni v ich rozvoji na ceste k samostatnej a činorodej osobnosti.

Nasledujúci maximálne zjednodušený prehľad negatívnych vplyvov televízie na vývoj dieťaťa, je výsledkom dlhodobého výskumu a skúseností pediatrov, psychiatrov a pedagógov. Neuvádzame tu všetky negatívne vplyvy (napr. poškodenie zraku, chrbtice, pohybového vývoja) ani niektoré sociálne dôsledky týkajúce sa týchto detí a ich rodín.

Negatívne vplyvy nadmerného sledovania televízie na vývoj dieťaťa

brzdí vývoj reči, ktorou sa dieťa má prejavovať a vyjadrovať svoje vnútorné potreby a pocity;
brzdí schopnosť čítania, deti sa čítať síce naučia, no porozumieť čítanému textu predstavuje pre nich oveľa väčšiu námahu;
brzdí vývoj fantázie: deti často nie sú schopné sledovať dej rozprávanej rozprávky, pretože ich schopnosť aktívne si tvoriť vizuálne predstavy sa zmenšuje;
brzdí schopnosť koncentrácie, dieťa sa stáva povrchným a manipulovateľným, podporuje neochotu premýšľať o veciach; nedochádza k aktívnemu spracovaniu videného; úsudok, ktorý si tvorí televízny divák, zodpovedá úsudku producenta či autora programu, teda jeho úsudok je zmanipulovaný, čo spôsobuje v ďalšom živote neschopnosť odhaľovať skrytý zmysel vnímaného;
brzdí schopnosť dieťaťa hrať sa; hry detí sú čoraz pasívnejšie, dieťa očakáva, že ho bude „niekto“ baviť, čoraz častejšie je potrebné dieťa nabádať k činnostiam, ktoré by ho za normálnych okolností veľmi bavili.

Aj keď sa pôvodne predpokladalo, že sledovanie televízie zlepšuje slovnú zásobu a schopnosť vyjadrovania sa, výsledky skúšok v tejto oblasti dokazujú opak. Deti dokonca horšie tolerujú stresové situácie a skúšky v škole.

Menej nadaní žiaci sa čoraz menej venujú vlastným záujmovým činnostiam a o to viac venujú všetok svoj voľný čas televíznym programom, čím svoje šance na ďalší rozvoj naďalej zhoršujú.

Nedostatok pocitu viny

V období od roku 1952 až 1977, teda pri prvej televíznej generácii, sa objavil nový „typ“ mladistvého zločinca, ktorý nepozná ľútosť a neuvedomuje si závažnosť svojich činov. Tieto deti majú hrozivý nedostatok pocitu viny a chýba im základná úcta k životu.

Televízia verzus rodina

Televízia je vo väčšine domácností umiestnená v obývacej izbe a jej stály chod výrazne narúša rodinnú atmosféru. Obrazovka bráni rozhovorom, aktívnym hrám, rodinným oslavám a diskusiám, ktoré majú dieťaťu sprostredkovať podstatné životné skúsenosti a podieľajú sa na formovaní jeho charakteru.

Ak však sledovanie televízie výrazne obmedzíme, pozorujeme u väčšiny rodín „obohatenie“ rodinného života – namiesto sledovania televízie rodičia aj deti hľadajú iné alternatívy spoločnej zábavy a komunikácie, teda prežívajú svoj voľný čas v aktívnych hrách a činnostiach.

Ak výrazne obmedzíte sledovanie televízie:

vzniká v rodine atmosféra ľudskej blízkosti a u členov rodiny rastie pocit spolupatričnosti, záujem o iných;
zlepšuje sa slovná zásoba detí a vytvára sa oveľa silnejší citový vzťah medzi deťmi a rodičmi alebo medzi súrodencami, ktorí spolu pravidelne komunikujú o zážitkoch z prežitého dňa či prípadných problémoch;
deti viac pomáhajú pri domácich prácach, čo ich vedie k samostatnosti;
aktivuje sa detská hra, namiesto umelo vytvorených situácií v televízii deti napodobňujú reálne činnosti, ktoré robia dospelí v ich prítomnosti;
deti sa viac hrajú samy, s kamarátmi či rodičmi a oveľa viac času trávia vonku;
predchádzate vzniku obezity už v útlom detskom veku, ktorá dnes postihuje veľké percento detí, a to hlavne z nedostatku pohybu;
zlepšuje sa kvalita spánku u dieťaťa (aj u dospelých), a to vďaka pravidelnej fyzickej aktivite a pobytu na čerstvom vzduchu;
deti javia oveľa väčší záujem o čítanie kníh, ktoré je potrebné pre rozvoj slovnej zásoby a vedomostí dieťaťa.

Nechceme, aby ste sa začali hromadne zbavovať televízorov či dávať deťom striktné zákazy sledovania televíznych programov. No treba sa zamyslieť, či náhodou práve vaše dieťa netrávi všetok svoj voľný čas pred televíznou obrazovkou, a ak je to tak, snažiť sa to zmeniť. A nezabúdajte, práve vy rodičia by ste mali ísť deťom príkladom.