Smutní tínedžeri: Ako im porozumieť
Dospievajúce deti majú svoje tajomstvá, často si nechávajú sklamania pre seba len preto, aby nás ochránili. Vedia, že urobíme čokoľvek, aby sa cítili lepšie. Tak si svojho kostlivca chovajú vo vnútri. Ale rodič vycíti, že niečo nehrá, že niečo nie je v poriadku.
Iste, každý dospievajúci si musí prejsť niekoľkými životnými lekciami, v ktorých sa naučí orientovať, ale potrebuje našu pomoc a povzbudenie. Hormóny a emócie kedykoľvek počas dňa vybuchujú, často ani oni sami nevedia, prečo to „príde“. Vidieť, ako sa dieťa trápi je pre rodiča veľmi ťaživé, najmä, ak nevie nájsť cestu k otvorenému rozhovoru.
Keď deti mlčia, ale pritom hovoria - Mami, potrebujem ťa
To, čo pre nich môžeme urobiť, je byť dostupný a flexibilný rodič podľa potrieb dieťaťa. Ako na to?
Ako porozumieť tínedžerom
Zostaňte v spojení
Mali by ste vedieť, čo dieťa robí, keď nie je v škole, aké sú jeho záujmy, čo ho naopak hnevá a nebaví. Rozprávajte sa veľa a často. Vytvorte si rutinu stretnutí – väčšinou je na to čas večer, alebo si dohodnite deň v týždni, ktorý strávite spolu pri aktivite, ktorú preferuje. Tam sa môže dospievajúci cítiť pohodlne a otvorenejšie bude hovoriť o svojich zážitkoch bez strachu z kritiky alebo odmietnutia. Tvária sa, že nás nepotrebujú, ale opak je pravdou. Nestraťte ich.
Rozprávajte sa
V rozhovore udržiavajte očný kontakt, vyhnite sa prerušovaniu a aktívne počúvajte, čo hovorí. Pýtajte sa otvorené otázky. Namiesto toho, aby ste povedali: "Aký si mal deň?" skúste niečo konkrétnejšie, napríklad: „Aká bola najzaujímavejšia časť tvojho dňa?“ "Ako si sa pri tom cítil?" Vyhýbajte sa odmietaniu alebo zľahčovaniu pocitov dieťaťa, neponáhľajte sa s radami a uzatváraním rozhovoru.
PUBERTA:5 kritických situácií a ich riešenia
Uznajte pocity
Aj keď im nerozumiete alebo s nimi nesúhlasíte. Podeľte sa o skúsenosti z vašich vlastných tínedžerských rokov. Nielenže to ukáže vášmu tínedžerovi, že ste ochotní otvoriť sa o zraniteľných témach, ale ukážete mu, že nie je sám v tejto situácii.
Rešpektujte súkromie
Možno sa dospievajúce dieťa nebude chcieť podeliť o každý detail svojich myšlienok, skúseností alebo pocitov, a to je v poriadku. Budovanie dôvery znamená rešpektovanie hraníc. Podporte ho tým, že ho budete povzbudzovať v ťažkých časoch, pomôžete nájsť riešenia a ponúknite mu svoje rady. Objímte dieťa. Niekedy to pomôže.
Technológie môžu byť nápomocné
Zahrňte technológiu do vašej komunikácie. Niektorí tínedžeri sa môžu cítiť pohodlnejšie pri písaní správ ako pri rozhovore tvárou v tvár. Komunikujte spolu aj počas dňa cez aplikácie, pokojne si dajte online rozhovor... Premýšľajte o tom.
Nie všetkým tínedžerom vyhovuje vyjadrovať svoje pocity priamou konverzáciou, možno sa vyjadria skôr alternatívnou metódou, ako je písanie denníka, kreslenie... Navrhnite aj tieto možnosti.
Všímajte si tínedžera
- Ako vyzerá? Nemá tmavé kruhy pod očami?
- Zmenili sa jeho hygienické návyky?
- Je? Ak áno, čo?
- Spí váš dospievajúci viac ako zvyčajne? Menej?
- Bolí ho hlava?
- Udržuje váš dospievajúci stále normálne bežné sociálne aktivity?
Existujú náznaky, ktoré nám uniknú a o ktorých nám naše deti povedia neskôr. My však svoje deti poznáme a vieme, keď niečo nefunguje natoľko, že musíme konať.
Zlyhal som ako rodič, keď moje dieťa potrebuje psychológa?
Nasledujúce príznaky môžu signalizovať, že dospievajúci potrebuje pomoc
- Pretrvávajúci smútok alebo beznádej
- Intenzívna úzkosť alebo obavy
- Sociálna izolácia od priateľov a rodiny
- Extrémne zmeny nálad
- Viditeľné zmeny v stravovacích a spánkových návykoch
- Sebapoškodzujúce správanie a/alebo prejavy samovražedných myšlienok
- Zneužívanie látok
- Zanedbávanie osobnej hygieny alebo starostlivosti o seba
Ak cítite, že problém je väčší, ako dokážete zvládnuť, nehanbite sa požiadať o pomoc psychológa. Choďte za odborníkom, ktorý s vami preberie vaše obavy a to, čo vidíte ako problém a navrhne cestu, ako môžete dieťaťu pomôcť. Nenechávajte to len tak. Mnohé "malé" starosti prerastú do obludných rozmerov, ak im nevenujeme pozornosť.
Nenechávajte svoje dieťa odkázané len na seba.