Nestraťte svoje deti: 5 tipov, ako si udržať vzájomnú dôveru a blízkosť
Vždy budeme ich mamy. Vždy im zdvihneme telefón. Mali by to vedieť.
Hrajte sa
Hra je najľahší spôsob, ako sa spojiť s dieťaťom. Otvára nám cestu, vďaka ktorej sa môžeme vzájomne spoznať. Čas, ktorý strávime len s ním v aktivite, ktorú robí najradšej, je pre dieťa signálom, že mu chceme byť nablízku. Sme s ním. Či už staviame domy z kociek, kreslíme smiešne zvieratká alebo sa naháňame na ihrisku. Hra môže mať veľa podôb a nekončí sa pubertou. Namiesto stavania hradov z kociek si s tínedžerom môžeme zahrať videohru, bicyklovať sa alebo ísť do kina. Robiť s dieťaťom – či už má dva alebo dvanásť - to, čo robí rado. Spolu. Hra je kľúčom, ako sa dostať sa do jeho sveta.
Prečo záleží na 5 minútach, mama
Dotýkajte sa
Od objatí a túlenia až hladkanie po vláskoch a potľapkaní po pleci. Zostaňte v spojení prostredníctvom fyzickej náklonnosti. Dotyk upokojuje, zmierňuje stres a veľa ním vieme zlomiť.
Nestraťte s dieťaťom blízkosť, len preto, lebo už „vyrástlo“. Pohladkanie po líci aj pubertiakovi urobí dobre, keď nemá svoj deň a pre menšie deti je vyslovene každodennou potrebou. Pobozkajte dieťa, keď ide spať, dajte mu krížik na čelo alebo frčku do nosa – vy poznáte svoje dieťa a viete najlepšie koľko dotykov a v akej forme „znesie“. Hlavne si prejavujte fyzickú blízkosť. Mamina dlaň je najlepšou náplasťou na boľačky rôzneho druhu.
Smejte sa spolu
Victor Borge napísal: „Smiech je najbližšia vzdialenosť medzi dvoma ľuďmi.“ Pri hre, rozprávaní historiek z práce či škôlky/školy, pri pozeraní filmu. Spoločný smiech upevňuje vzťahy a humor dáva nadhľad aj v tých najnapätejších životných situáciách. Nebojte sa byť bláznivým rodičom a občas urobte zvraty, používajte grimasy, divadielko, vyjadrujte sa smiešnym hlasom (Napríklad: "Vážená dáma, Julka Pirôžková, dnes ste ma nepotešili, ja vás tiež nepoteším. Nariaďujem päť drepov a štyri božteky pre mamku na nos..."). Spôsobov je veľa.
„Úsmev prináša šťastie do domu, v starostiach je oporou, je citlivým prejavom priateľstva. V únave prináša odpočinok, v znechutení a smútku je potechou a pre každú bolesť je prirodzeným liekom. Nemožno si ho ani kúpiť, ani požičať, ani ukradnúť, pretože má hodnotu chvíle, v ktorej sa dáva.“ — Jan Werich
Si dobrý/dobrá
Dieťa má vedieť, aké je výnimočné. Rodič by mal vidieť na ňom to dobré a povedať dieťaťu, čo to je. V jeho okolí je a bude dosť ľudí, ktorí to vidieť nebudú. Našou úlohou ako rodičov je povedať im, že sú to vzácne a výnimočné bytosti, povedať im o tom, čo je správne, dobré a pravdivé. Na ich tele, správaní, videní sveta. Mama vidí svoje dieťa v tom najlepšom svetle a jej pohľad nech sa stane pohľadom dieťaťa. Veľmi to pomáha v ťažkých situáciách.
Vety, ktoré by sme deťom nemali hovoriť
Nezahanbujte deti
Vyhnite sa slovám, ktoré ich zrania. Niekedy aj veľmi hlboko. Namiesto hanby alebo dokonca fyzických trestov sa rozhodnite pre spôsob nápravy, ktorý je prijateľný pre dieťa. Na druhej strane sa však vyhnite prílišnej zhovievavosti zo strachu, že zraníte svoje dieťa. Povedzte mu, aké správanie, vyjadrovanie sa vám nepáči, ale hodnoťte samotné správanie, nie dieťa. „Ty si taký/taká (zlá, lenivá, neposlušná, klamárka) “ nahraďte: „Ty si urobil to a to, nebolo to v poriadku a neželám si, aby sa táto situácia zopakovala, lebo prináša...“.
A napokon, milujte ich. Tak, aby cítili, že na tomto svete nikdy nebudú samé. Nech sa stane čokoľvek, je tu ich mama.