Prvý ročník sme so synom oplakali. Dobre zvážte, či je dieťa na školu pripravené

Marika Koscelníková | 19. apríl 2024
Prvý ročník sme so synom oplakali. Dobre zvážte, či je dieťa na školu pripravené

Psychologička vníma veľkú zmenu v prístupe rodičov, čo sa týka pripravenosti ich dieťaťa na nástup do školy. Zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch overovali psychológovia najmä pripravenosť detí, ktoré boli narodené v letných mesiacoch, dnes je bežné, že aj iní rodičia sa chcú ubezpečiť, či ich dieťa, ktoré má nastúpiť do školy, má dostatočne zručnosti a bude v nej úspešné.

Na základe čoho je dieťaťu odporúčaný odklad nástupu do prvého ročníka?

V prvom rade každý rodič pozná svoje dieťa a dobre vie, kde sú jeho silné a slabé stránky. Po zavedení povinného predprimárneho vzdelávania sa aj deti, ktoré boli dovtedy doma, konfrontujú s požiadavkami a úlohami, ktoré sú primerané veku predškolákov a majú ich pripraviť na nástup do školy. Z tohto hľadiska je pedagóg, ktorý s deťmi trávi niekoľko hodín denne pri rôznych aktivitách, vhodným zdrojom informácií pre rodiča o tom, ako reaguje dieťa v určitých situáciách, ktoré zručnosti mu idú a, naopak, kde treba pridať.

„Učiteľky materských škôl poznajú deti v predškolskom období, vytvárajú si vlastný skríning a upozornia rodiča, že dieťa má nejaké ťažkosti a potrebuje dotrénovať napríklad grafomotoriku, či reč a prípadne by mohlo ostať ešte jeden rok v škôlke,“ uvádza psychologička Mária Tóthová Šimčáková.

Na druhej strane, pedagóg ani materská škola ako inštitúcia nemôže oficiálne odporučiť rodičom dieťaťa, aby požiadali o odklad nástupu do prvého ročníka, po novom je odporúčanie smerované k podaniu žiadosti o pokračovanie plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. O tom, či dieťa je alebo nie je zrelé na nástup do prvého ročníka, rozhodne príslušné zariadenie výchovného poradenstva a prevencie, kde dieťa podstúpi testy školskej zrelosti. 

Psychologička vníma veľkú zmenu v prístupe rodičov, čo sa týka pripravenosti ich dieťaťa na nástup do školy. Zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch overovali psychológovia najmä pripravenosť detí, ktoré boli narodené v letných mesiacoch (od mája do augusta dosiahli hranicu šesť rokov), dnes je bežné, že aj iní rodičia sa chcú ubezpečiť, či ich dieťa, ktoré má nastúpiť do školy, má dostatočne zručnosti a bude v nej úspešné.  

Čo je to školská zrelosť a ako sa posudzuje

Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková rieši vo svojej praxi predškolákov s odkladom nástupu do prvého ročníka už roky. Pracuje nielen s objektívnymi meradlami, ale  aj s rodičmi dieťaťa a samotným predškolákom. Lebo len v interakcii a individuálnom posúdení je možné nájsť správne riešenie a odpoveď na otázku – je dieťa zrelé na školu? 
Školská zrelosť je overovací mechanizmus, ktorý nám ukáže, ako je dieťa na školu a jej požiadavky pripravené. Definovaním školskej zrelosti rozumieme dosiahnutie takého stupňa vo vývoji, že je dieťa už samo schopné bez ťažkostí a ujmy na zdraví splniť úlohy, ktoré na neho budú v škole kladené. Väčšina dôvodov odkladu dochádzky súvisí s nedostatočným rozvojom grafomotoriky u dieťaťa.

Veľa detí má problém s artikuláciou a logopedické ťažkosti, čo im neskôr môže robiť problémy aj pri učení sa čítať. V uplynulých rokoch sa ukázal aj problém v oblasti sociálnych zručností detí. Zmenila sa výchova v rodinách a niektoré deti nie sú schopné fungovať v škole samostatne, majú problém v schopnosti podriadiť sa kolektívu, neberú do úvahy autoritu učiteľa či nevyhnutnosť plniť si povinnosti. 

Prvý ročník sme so synom oplakali. Dobre zvážte, či je dieťa na školu pripravené

Niektorým deťom sa odporúča odklad zo zdravotných dôvodov. Ak má dieťa v prvej triede vynechávať školu, lebo je často choré a má závažné ťažkosti, napríklad je silný astmatik či alergik, a zostane týždeň, dva doma, pre prváka je to veľmi dlhý čas. Môže sa stať, že napríklad niektoré písmenká sa nikdy poriadne nenaučí,“ uvádza psychologička Mária Tóthová Šimčáková.

Zo života: Prvý ročník sme so synom oplakali

Som mama troch synov. Najstarší syn sa narodil v máji 2012. Do prvého ročníka nastúpil ako šesťročný. V škole patril a aj momentálne patrí k tým lepším – šikovnejším žiakom. Keď nastal čas riešiť školu u druhého syna, absolútne som nerozmýšľala nad tým, že by sme mali s ním v škole problémy. Je rozumný, šikovný, vnímavý, tak prečo by som mala riešiť „odklad“? – je narodený v júni 2016. Počas zápisu som dostala kladný záver, že do školy môže ísť a je bez problémov prijatý.

Zo začiatku bolo všetko viac menej v poriadku, prvé týždne si užíval. No prišla polovica októbra a začala som na synovi badať, že sa niečo deje. Zostal plačlivý a nechcelo sa mu chodiť do školy. Myslela som si, že to je len obdobie, ktoré čoskoro prejde. Učivo zo začiatku zvládal bez problémov, ale keď pribúdalo čoraz viac písmen, začal sa v tom úplne strácať. Nechápal nadpájať písmenká, tvoriť slová. To, čo on písal nedávalo zmysel a aj čítanie bolo doslova katastrofálne. Venovala som sa mu denne niekoľko hodín, aby pochopil, čo pochopiť má. Veľakrát som strácala nervy, plakala som, že on sa nenaučí čítať, plakal on, prečo mu to nejde. Skúšali sme rôzne metódy čítania, písania, no zlepšovalo sa to veľmi pomaly. Myslela som si, že má poruchy učenia, ale bolo mi povedané, že v takom veku mu nikto nediagnostikuje žiadne dis. Mali sme len trénovať a čakať.

Už teraz viem, že náš druhorodený syn mal školskú nevyspelosť. Ak by u nás v dedine fungovalo prepojenie pedagógov materskej školy a základnej školy – sme malá dedina na Záhorí s počtom obyvateľov cca 1 400, tak viem, že by mal odklad a nemusel prežiť tak náročný školský rok. Možno si niektorí pomyslíte, prečo práve tieto dve zariadenia, veď je to moje dieťa a ja som rodič, ktorý si mal na svojom dieťati všimnúť, že ešte nie je pripravené do školy. Verte, že nič také som si na synovi nevšimla, v škôlke bol chválený a psychologička, ktorá pred zápisom navštívila materskú školu a dala žiakom vypracovať test, Lucas ho spravil na takmer sto percent.

Často sa zamýšľam nad tým, že dieťa v júni ešte v škôlke – teda aspoň v tej našej dedinskej – spáva takmer dve hodiny a príprave do školy sa venujú maximálne 30 minút za deň. O dva mesiace v septembri už má sedieť v škole, sústredene 4x až 5x 45 minút, nevyrušovať, byť potichu, netrepať sa na stoličke, vydržať cikanie a podobné veci. Treba sa veľmi zamyslieť nad naším školským systémom a čo v najbližšej dobe urobiť reformu. Možno by sme predišli k školskej nevyspelosti.

- Mama Dominika - 

Školská spôsobilosť je: 

  • Telesná: znamená výšku, hmotnosť, telesnú stavbu, úsporu a presnosť pohybov, koordináciu vizuálno-motorickú, grafomotoriku ruky.
  • Rozumová: alebo kognitívna postihuje zmeny vo vnímaní predmetov a súvislosti, v myslení procesy ako analýza, syntéza, zovšeobecnenie, reprodukcia, logické zapamätávanie, koncentrácia pozornosti, realistickejší prístup ku skutočnosti, reč + slovná zásoba.
  • Emocionálna: je chápaná ako relatívna stabilita citov, zvládnuté impulzy, schopnosť adaptácie na nové podmienky.
  • Sociálna: je potreba stretnutí s rovesníkmi, schopnosť podriadiť sa zásadám a autorite učiteľa,  pochopenie fungovania v skupine, samostatnosť, zodpovednosť za úlohy a povinnosti,  rola školáka.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: