PENIAZE za známky: Maj jednotky a budú eurá...
Aký účinok majú finančné stimuly na motiváciu detí? Psychologička Martina Matúšová konštatuje, že finančne oceniť snahu dieťaťa pri učení znamená oceniť iba tie výsledky, ktoré sa dajú konkrétne merať (napr. za jednotku 1 €, za dvojku 0,50 €, za trojku ? €). Deťom sa tým dáva najavo, že len známky samy osebe sú hodné odmeny a nezáleží na ich snahe, alebo správaní.
Mať doma dieťa, ktoré si samo robí domáce úlohy a pripravuje sa do školy, je asi snom každého rodiča. Realita je však často iná. Možno to poznáte – krik a plač, stres a pokazené večery, kde nezostáva už ani času na spoločne strávenú príjemnú chvíľku.
Učiteľka odkazuje rodičom: Známka neurčuje hodnotu vášho dieťaťa
Prečo sa učíme
Rodičia si teda už desaťročia kladú tú istú otázku: „Ako motivovať deti, aby sa v škole snažili? A ako reagovať, keď tieto šikovné deti prídu domov s dobrými alebo dokonca vynikajúcimi výsledkami?“ Veľmi často sa rodičia rozhodnú pre finančné ocenenie úsilia ich ratolestí. Ale aký účinok majú takéto finančné stimuly v skutočnosti na motiváciu detí? Bude vhodnejšou odmenou rodinná návšteva zoologickej záhrady? Či nebodaj odpustenie domácich prác na týždeň? Alebo by sme im nemali dávať vôbec nič?
Začnime od základov: odkiaľ prichádza „túžba po poznaní alias prečo túžiť učiť sa?“
Už Aristoteles povedal, že „všetci ľudia prirodzene túžia po poznaní“. Túžba učiť sa je jednoducho súčasťou našej túžby žiť. Vidíme to už na malom bábätku, ktoré hltá svoje okolie, počúva, dotýka sa, dáva všetko do úst, hĺbavo hľadí na všetko vôkol seba. Chce všetko pochopiť, vnímať... a pritom sa z toho veľmi teší.
Dnešná doba, hoci ponúka nepredstaviteľné možnosti prístupu k poznaniu, je, paradoxne, aj veľmi obmedzujúca. A to hneď v dvoch aspektoch: nedovolí deťom správne túžiť ani prežívať frustrácie. Deti sú obklopené neskutočným množstvom predmetov a pomôcok, ktoré im majú pomáhať spoznávať svet okolo, ale namiesto spoznávania sa v týchto predmetoch len utápajú, sú prestimulované a v konečnom dôsledku vlastne už ani túžiť po poznaní nevládzu, sú presýtené.
Aby sme totiž mohli po niečom túžiť, musí nám to v prvom rade chýbať. A to, že nám to chýba, si musíme aj uvedomiť. Pre 90 % ľudí je mať vedomosti dôležité, hoci znalosti nie sú vždy dostatočne ocenené (načo mi to bude?). Hovorí sa, že učenie bolí a získavanie vedomostí je ako dobrodružná výprava, treba preskakovať prekážky, boriť sa v neistotách, trpezlivo prekonávať ťažkosti. Keďže však je v tejto našej informačnej spoločnosti všetko rýchlo a bezbolestne dostupné na internete, dobrodružstvo už nie je také vzrušujúce.
Túžba po poznaní neznamená vždy aj študijný úspech
Túžba po vedomostiach a poznaní je však často a mylne spájaná so študijným úspechom. Paradoxne a až nostalgicky, sú to práve dospelí (viď rodičia), ktorí viac túžia učiť sa nové veci „len tak“ (pozri nárast podcastov a TED konferencií) a ľutujú, že sa neučili skôr. Túto ich chuť a s ňou spojenú úzkosť prenášajú na svoje deti. Pričom, ak by sme mali byť úprimní, poznatky, znalosti, vedomosti podporujú v konečnom dôsledku viac našu úprimnú túžbu spoznať svet okolo, spoznať seba samého a zdieľať tieto poznatky s druhými.
Oceňte správne úsilie svojich detí
Rodičia môžu odmeňovať alebo podporovať snahu svojich detí, či už v škole, pri hre na hudobný nástroj, športe alebo pri akejkoľvek inej činnosti, ktorá ich baví. Hoci toto ich úsilie nemusí byť vždy sprevádzané konkrétnymi výsledkami. Dôležité je, že prejavili pri týchto aktivitách úprimnú snahu a disciplínu. Tým nám totiž dokázali dve základné veci:
- Vzdali sa pozície obete a prebrali za to vlastnú zodpovednosť
- Sú dostatočne silné, aby sa borili s vlastnou frustráciou z riešenia problémov a prekonávania ťažkostí
V opačnom prípade, ak by sa mali snažiť len za cenu odmeny a aby nás tým uspokojili, hrozí riziko, že sa dieťa úplne vloží do pozície obete, ktorá potrebuje konštantne pomoc rodiča – vo forme odmeny a vďaka nej sa stane od nej závislé. Táto príťažlivosť na odmenu ho uzavrie do opakovaného správania, vznikne začarovaný kruh a dieťa sa vlastne učí len preto, aby uspokojilo druhého. Z dlhodobého hľadiska to má naň nemalý dopad: zabúda na seba samého a v konečnom dôsledku sa stáva tým druhým. Je od neho závislé. Zabúda na vlastné túžby (nakoľko spĺňa túžby toho druhého), a končí vyprahnuté, s pocitom prázdna a mentálnej únavy zo seba.
6 každodenných návykov na posilnenie duševného zdravia u detí
Maj jednotky a budú eurá...
Napriek tomu, že peniaze hýbu svetom, a pravdepodobne aj vašimi ratolesťami, NIE JE to vhodná forma odmeňovania a to v akomkoľvek veku dieťaťa.
- Finančne oceniť snahu dieťaťa pri učení totiž znamená oceniť iba tie výsledky, ktoré sa dajú konkrétne merať (napr. za jednotku 1 €, za dvojku 0,50 €, za trojku ? €). Deťom sa tým dáva najavo, že len známky samy osebe sú hodné odmeny a napríklad pomoc spolužiakovi, slušné správanie, odvaha povedať svoj názor, odvaha nesúhlasiť atď., nie sú hodné odmeny.
- Peňažné odmeny rýchlo strácajú svoju účinnosť a sú konštantne negociované (pretože z detského pohľadu nie je jednotka z malej písomky rovnako hodnotná ako jednotka z polročnej, nie je učiteľ ako učiteľ), a tak vzniká napätie.
Radšej vreckové, ako peniaze za známky
V konečnom dôsledku, sa takýmto odmeňovaním zhoršuje aj súrodenecká rivalita. A tým sa narušuje aj sebahodnota dieťaťa (zarobilo menej ako súrodenec). Je lepšie dohodnúť sa na týždennom vreckovom ako na odmeňovaní za známky. Odmena je pre dieťa dôležitá, dáva mu pocit, že bolo uznané, a teda podvedome sa cíti byť ľúbené. Je to teda pre neho povzbudzujúce a stimulujúce. Aby bola odmena účinná, nemusí byť drahá ani obzvlášť originálna. Musí byť jednoducho zábavná a na mieru ušitá pre vaše dieťa.
Odmena je pre dieťa dôležitá, dáva mu pocit, že bolo uznané, a teda podvedome sa cíti byť ľúbené.
Pár nápadov, ako odmeniť dieťa:
- Namiesto jednej rozprávky si prečítame dnes večer dve
- Dnes si na večeru dáme raňajky
- Dnes spíme v bunkri v obývačke (alebo na roztiahnutom gauči)
- Urobím ti obľúbené jedlo
- Oceniť snahu a podporiť dieťa môžeme aj vložením zábavných a úprimných prianí či podnetov do desiatovej krabičky
Neodporúča sa odmeniť dieťa predĺženým časom na tablete, na PC či sociálnych sieťach. V konečnom dôsledku podporujete závislosť dieťaťa.
Viete, čo sa deje v triede vášho dieťaťa?
Peniaze za známky? Radšej nie
- Peniaze za známky odmeňujú len konkrétne merateľné výsledky, ale nie iné cnostné správanie.
- Účinok peňažných odmien je pominuteľný.
- Naučiť sa hospodáriť s peniazmi by nemalo byť spojené so študijnými výsledkami
- Oceňujeme skôr úsilie ako známky
- Podporujeme viac BYŤ ako UROBIŤ (si šikovný matematik, si originálna maliarka, si kreatívny v projektoch...)
ZISŤOVALI SME, AKÝ NÁZOR MÁTE NA PENIAZE ZA ZNÁMKY VY:
Natália (43): „Ja som stará škola. Mne rodičia za známky nikdy peniaze nedávali, aj by mi to prišlo čudné. Veď to nie je predsa obchod... Stále mi prízvukovali, že sa učím pre seba. A to opakujem aj mojim 12-ročným dvojčatám. Síce občas pofrflú, lebo v školách je to teraz fakt móda, ale cezo mňa neprejdú.“
Rado (39): „Podnikám a viem, čo je to dobrý biznis. Preto syna motivujem aj peniazmi. Tých jednotiek až tak veľa nemá, ale peniaze ho vždy nabudia. Exmanželka s tým však má problém, a často sa kvôli tomu hádame, ale mám mnohých spolužiakov, ktorí sa neučili dobre a dnes majú prosperujúce firmy, o ktorých sa niektorým ani nesnívalo. Takže za mňa – peniaze hýbu svetom a čím skôr to chlapec pochopí, tým lepšie.“
Adriana (35): „Naše deti sú ešte malé (5 a 7 r.), ale s manželom na túto tému často diskutujeme. On by aj bol za, ja váham. Napokon, v dnešnej dobe tých peňazí rodiny ani veľa nemajú. Možno by som skúsila deti motivovať inak, ale obávam sa, že v triede potom budú za outsiderov, keď sa z toho stane trend. Neviem, zamýšľam sa nad tým, čo to s tými deťmi spraví... A akú hodnotu bude mať to ich vzdelanie, ak bude „len“ za peniaze?“