Učiteľka Kristína: Verím v šťastné deti
Dnes vám predstavíme výnimočnú učiteľku Kristínu Domáňovú (33 r.). V minulosti učila na Islande, kde založila školu pre slovenské deti. Svoju lásku k deťom a učeniu pretavila do platformy Šťastné deti, kde napĺňa svoj sen o rozvíjaní detí.
Šťastné deti
Kristína, na Islande ste žili jeden rok. V čom si vieme brať z tamojších obyvateľov príklad?
Pre mňa to bola prirodzenosť a rešpekt ako taký. Ľudia na Islande sa na nič nehrajú, všetci si navzájom tykajú a sú sami sebou. Ďalej je to dôvera. V seba, v druhých, v život. Toto je niečo, čo asi neviem opísať, nakoľko je to pocitová skúsenosť, no nikde inde som sa s takou mierou dôvery nestretla.
Môžem však uviesť pár príkladov zo života. Keď som ochorela ja alebo deti, o ktoré som sa starala a išla som k lekárovi, väčšinou mi povedali ich heslo: þetta reddast, teda všetko bude dobré, vaše telo sa s tým vysporiada. Trvalo mi dlhšie, kým som pochopila, ako to myslia. Dnes je táto myšlienka mojou súčasťou. Naučila som sa dôverovať svojmu telu a nebežať hneď k lekárovi. (úsmev)
Ďalšia skúsenosť bola, keď som niečo išla robiť prvýkrát, pýtala som sa Islanďanov, ako to mám urobiť. U nás to tak predsa funguje, že vám to najskôr niekto ukáže a vy to potom zopakujete. Na Islande to tak nefunguje. Ich odpoveď bola, že to nechávajú na mňa, veriac, že to zvládnem. Musím sa priznať, že spočiatku som z toho bola frustrovaná, mala som strach a nevedela som, čo mám robiť. Ich viera v ľudskú múdrosť ma však naučila nachádzať nové riešenia.
Na Islande ste sa v jazykovej škole učili jazyk. Ako dlho vám trvalo naučiť sa ho?
Hneď po mojom príchode na ostrov som absolvovala intenzívny mesačný kurz islandčiny. Keďže som žila v islandskej rodine, bolo to o niečo jednoduchšie. Po kurze som sa ešte sama intenzívne venovala štúdiu jazyka. Dá sa povedať, že po troch mesiacoch som sa vedela slušne dohovoriť.
Mama z ISLANDU: Rodiny fungujú na inom princípe ako u nás
Čo bolo motívom založiť tam slovenskú školu?
Moja láska k deťom a k učeniu. Na Island som si síce prišla oddýchnuť, ale okolnosti to zariadili tak, že po dvoch mesiacoch som už učila. To, čo nosíte v sebe, nájdete všade. Takže moja vášeň pre deti a učenie si ma našla aj na ďalekom ostrove.
Aká veľká je slovenská komunita žijúca na Islande?
Malo by to byť okolo tristo Slovákov. Najväčšia komunita je v okolí Reykjavíku, asi 75 %, ale Slovákov stretnete po celom ostrove, najmä v gastronomických službách.
Len zo šťastných detí vyrastú šťastní dospelí. Šťastie si však každý predstavujeme inak. Čo znamená pre vás?
Šťastie je pre mňa vedomý a tvorivý proces. Je to rozhodnutie, že šťastie sa nenachádza „tam vonku“, ale je v nás. Zároveň je to pre mňa prijatie zodpovednosti za svoj život a jeho tvorenie. Taktiež sú to tie malé denné zázraky ako káva, knihy, cestovanie, hudba a čas strávený s ľuďmi, ktorých mám rada.
Ste autorkou projektu Šťastné deti. Pre koho ste ho tvorili?
Projekt Šťastné deti je určený pre všetky deti na prvom stupni základnej školy. Pre deti na domácom vzdelávaní je to platforma, kde nájdu ucelený vzdelávací program. Pre deti, ktoré navštevujú klasickú školu, to môže byť obohatenie o nové skúsenosti a nové tváre. Taktiež je to platforma pre slovenské deti, ktoré žijú v zahraničí. Je to príležitosť, ako aktívne udržiavať kontakt s materinským jazykom.
Rodičia a učitelia tam môžu prostredníctvom blogov nájsť odpovede na mnohé otázky, napríklad ako strava ovplyvňuje sústredenie detí, čo je neokortex a prečo je dôležitý, prípadne čo sú hlavné princípy Hejného matematiky.
Magi Vanovčanová: Knihy majú terapeutický účinok
Mnoho detí dnes trpí poruchami pozornosti, sú nesústredené. Ako im my rodičia môžeme pomôcť?
Toto je otázka skôr na špeciálneho pedagóga. Zo svojej praxe však vnímam, že je dôležité pozerať sa na túto tému holisticky. Začala by som štruktúrou, ktorá je základom aj v našom projekte. Zamerať sa na emócie dieťaťa, pokračovať cez telo a dostať sa k mysli, ktorá je v tomto prípade kľúčová. Naučili sme sa oddeľovať emócie od tela, telo od mysle a myseľ od emócií. Podľa mňa je cestou návrat k celistvosti.
Deti často zažívajú tlak na výkon a výsledky. Ich emócie sú často zanedbávané, neprijaté, veď prílišná citlivosť im len zbytočne komplikuje život. Čo si o tom myslíte vy?
Podľa mňa sú emócie základ. Ak sa necítime dobre, naše telo i myseľ na to reagujú. Toto je to, o čo sa snažíme v projekte – poukázať na to, že emócie sú veľmi dôležité. Opäť je to téma oddelenosti a myslím, že pandémia nám ukázala, aké dôležité je duševné zdravie a ako veľmi ovplyvňuje naše fungovanie.
Osobne sa mi páči myšlienka vžiť sa do postoja dieťaťa, čo prežíva, ako sa cíti. Niekedy je však rodič frustrovaný, v zmysle, že kto chápe jeho, rodiča... Čo by ste mamám a otcom poradili vy?
Úprimne, necítim sa na to niekomu radiť. Skôr možno zdieľať vlastné skúsenosti. Ja by som asi odporúčala autentickosť. Byť chápavý a láskavý najprv k sebe a potom k dieťaťu. Nemôžeme predsa dávať niečo, čo sami nemáme. Mne veľmi pomohol kurz Rešpektovať a byť rešpektovaný a odporúčam ho vždy a všade. Zmenil môj život nielen ako učiteľky, ale aj ako ženy, ktorá chce byť mamou.
Akú mamu deti potrebujú?
Šťastnú, vedomú, autentickú. Šťastnú vo svojej podstate. Čo neznamená hollywoodský úsmev od rána do večera, ale rozhodnutie, že všetky emócie sú v poriadku a byť smutná, nahnevaná, frustrovaná je prirodzené. Na konci dňa zostáva pocit zažívať túto vzácnu možnosť byť mamou nad všetkým.
Vedomú samej seba. Vedome sa rozhoduje a prijíma zodpovednosť. A autentickú. Mamu, ktorá je sama sebou, je pre dieťa vzorom, že môže byť také, aké je. Prijaté vo svojej dokonalosti. Mozog dieťaťa je do 7 rokov vo fáze theta, čo je stav podobný hypnóze. Dieťa si teda „nahráva“ všetko akoby na disk a podľa toho neskôr funguje. Ak chceme, aby naše deti boli šťastné v dospelosti, musíme v nich to šťastie najskôr „zasadiť“.
Inšpiratívna mama: Deti učí doma, žije a varí s chuťou
Ak by ste mali v rukách čarovný prútik, čo by ste priali všetkým deťom?
Aby prichádzali na svet v láske a v prijatí vo svojej jedinečnosti. Aby mohli vyrastať v prostredí, ktoré vidí ich jedinečnosť a bezpodmienečne ich miluje. Aby mali možnosť žiť v slobode, autenticite a pravde. A mohli rozvíjať dar, s ktorým prišli a mohli tak svietiť nielen sebe, ale celému svetu. Veď na to vlastne prichádzajú, či nie?
Viac o projekte sa dozviete: www.stastnedeti.sk