Učiteľka odkazuje rodičom: Známka neurčuje hodnotu vášho dieťaťa
Každý rok sa opakuje to isté. Vidím na deťoch, ktoré sedia s vysvedčením zlomené v lavici a boja sa. Nie bitky, ale totálneho odmietnutia rodičom.
Mám 20 ročnú prax v školstve a vidím, ako sa niektoré veci, a medzi ne patrí aj nazeranie na známky, nemenia. Aj deti sa medzi sebou posudzujú - dnes viac ako inokedy - na základe toho, či je dvojkár, jednotkár, či štvorkár. Štvorkára si nikto nevypočuje a neberie ho vážne, ak pri riešení projektu príde s nápadom.
Vysvedčenie: Čo sa skrýva za známkami?
Rodičia nezvládajú limity svojich detí
Rodičia sú pre svoje deti tiež najväčším kritikom. Vidím, ako ťažko prijímajú limity svojho dieťaťa a za jeho prospech obviňujú každého, od učiteľa, cez situáciu v rodine až po samotné dieťa, ktoré neváhajú označiť hlupákom. Každé dieťa má svoje limity. Na toto rodičia zabúdajú. Majú svoju predstavu a ak tá sa nenaplní, zúria a sú frustrovaní. V lepšom prípade ( s nadhľadom) si svoj hnev vybijú na učiteľovi, v horšom na dieťati.
Vždy zvolávam pred klasifikáciou rodičovské združenie. Aby neboli rodičia detí prekvapení, čo ich syn, či dcéra donesie za známku. Lebo sú deti, ktoré to doma nepovedia pred vysvedčením: "naši by ma zabili, nech mám ešte pokoj".
Známka neurčuje hodnotu dieťaťa
Chcem ich poučiť a vypočuť. Už pochopili, že u mňa protekcia nefunguje, ale čo funguje, je pomoc a prijatie. Stojím si za tým, že aj najhorší žiak si ho zaslúži. Rodičovské prijatie.
Možno sa trojkou na vysvedčení zrúti sen o osemročnom gymnáziu, možno dvojky na konci školského roka v prvom ročníku spôsobia rodičom šok, ale toto sú len známky. Hodnotia vedomosti študenta, nie jeho inteligenciu a schopnosť presadiť sa. Nie jeho vlastnosti a charakter. Neurčujú jeho hodnotu.
Ako učiteľka môžem zodpovedne prehlásiť, že sa inak nesprávam k jednotkárovi a inak k štvorkárovi. A musím strieľať aj do vlastných radov - na toto by si aj učitelia mali dávať pozor, lebo z tých štvorkárov sa ľahko stanú znechutením a demotivovaním päťkári.
Prijmite svoje dieťa nech je jeho vysvedčenie akékoľvek, prosím
Známka je výsledkom školskej práce a vy sami dobre viete, čo pre ňu dieťa urobilo a ako pracovalo celý rok. Oceňte, ak ste videli snahu, popracujte budúci rok na zlepšení, ak vidíte potenciál. Ale neodmietajte deti. Neporovnávajte ich s "lepšími" súrodencami či bratrancami. Vaše dieťa by malo vedieť, že jeho vlastnú hodnotu nemeriate známkou a ak áno, je vždy na jedničku.
Rodičia dieťaťu vedia ublížiť
Pred dvoma rokmi sme hľadali dievčatko, tretiačku, ktorá sa schovala po školskej prístavby, lebo sa bála ísť domov. Mala na vysvedčení dve dvojky. Keď sme ju našli, jej mamina ju vyhrešila, čo tu robí divadlo, že teraz je neskoro na plač. Polovica učiteľského zboru ju presviedčala, že jej dcéra je nesmierne šikovné dievčatko. Bolo mi jej ľúto. Tretiačky, nie maminy.
Nech deti nie sú smutné. Doprajte im leto a oddych. Povzbuďte ich a objímte. Zvládli kus práce. Niekto lepšie, niekto horšie. Ale zvládli ju.
Vysvedčenie sa blíži. NETRÁPTE deti