Od čmáraníc po písanie: Dôležitosť kreslenia v predškolskom veku + 7 tipov ako deti motivovať ku kresleniu
„Čmáranie a kreslenie sú predstupňom písania, tak ako je bľabotanie predstupeň rozprávania,“ tvrdí americká odborníčka Cynthia Catlin. Čo však v prípade, ak vaše malé dieťa, či už je to batoľa, škôlkar alebo školák, čmáranie a kreslenie zásadne odmieta? Môže to niečo signalizovať?
Keď sme sa nad touto témou začali zamýšľať v našej redakcii, zistili sme, že „naše“ deti sú celkom peknou vzorkou... Jedna kolegyňa opísala svojho synovca, ktorý pri akejkoľvek zvýšenej motivácii dospelého ku kresleniu automaticky skladá farbičky, „zatne sa“ a je dokreslené.
Synovia ďalšej našej kolegyne v predškolskom veku kreslili veľa a všade, napriek tomu sa u nich po nástupe do školy objavili menšie či väčšie ťažkosti s písaním. V neposlednom rade priznala aj ďalšia z nás, že jej dcéra kreslenie počas celej dochádzky v škôlke neznášala, a to až natoľko, že po dohode s učiteľkami dievčatko kreslilo menej ako jeho vrstovníci a v čase kreslenia sa venovalo iným činnostiam. Po nástupe do l. ročníka sa však u malej objavili výrazné problémy s písaním, s úchopom a celkovo odpor ku grafomotorickým činnostiam ako takým.
Naučiť sa písať rukou je pre mozog dôležité
Je nekreslenie u detí skutočným problémom?
Jedna časť odborníkov hovorí, že o nič nejde. Druhá upozorňuje na to, že deti, ktoré mali v predškolskom veku ťažkosti s kreslením, môžu mať po nástupe do školy grafomotorické ťažkosti.
„Keď hovoríme o nekreslení u detí, je dôležité si uvedomiť, či nekreslí 3-ročné alebo 5-ročné dieťa. V tom je značný rozdiel. Ak nekreslí 3-ročné dieťa, je to pravdepodobne tým, že potrebné schopnosti pre kreslenie uňho len zrejú a schopnosť kreslenia ešte nastúpi a nie je potrebné sa až tak znepokojovať. Ak však nekreslí 4 – 5-ročné dieťa, musíme sa mať na pozore. Tu je už potrebné rozmýšľať nad príčinou a v prospech kreslenia, ak je to potrebné, aj odborne intervenovať,“ konštatuje Barbora Vodičková, špecialista na raný a predškolský vývin, a pokračuje:
„Môže ísť o oslabenie v grafomotorickom vývine, o nerovnomerný vývin, hovorí sa tomu aj oneskorené zrenie psychických funkcií (napr. dieťa nemá dostatočne rozvinutú jemnú motoriku, grafomotorické schopnosti, vizuo-motorickú koordináciu, pozornosť), teda čiastkové funkcie potrebné pre schopnosť kresliť, pričom iné čiastkové funkcie môžu byť rozvinuté primerane.
Miera, intenzita, vonkajší prejav odchýlky od normálneho vývinu detskej kresby sú u každého dieťaťa úplne iné a veľmi individuálne. U niektorých detí môže ísť až o tzv. dyspinxiu, ktorá sa radí s dyslexiou, dysgrafiou, dyskalkúliou k špecifickým vývinovým poruchám učenia. U iných sa problém môže spájať s celkovým motorickým oslabením (t. j. súvisí s problémami v hrubomotorickom vývine). Je to na posúdení odborníka.“
Deťom sa kresliť nechce - majú iné "zábavky"
Pravdou je, že mnohé dnešné deti nechcú kresliť ani písať, majú k týmto činnostiam averziu. Svojou mierou im k tomu nahrávajú aj súčasné technológie. Dotykové tablety, telefóny ap., ktoré sa objavujú v rukách už tých najmenších, ponúkajú rýchlejšie, ľahšie a do istej miery aj zábavnejšie verzie písania a kreslenia. A pritom práve čmáranie/kreslenie býva u niektorých detí prvým vyjadrovacím prostriedkom. Často totiž predchádza reči, t. j. dieťa ešte rozpráva veľmi málo alebo vôbec, no už svojou čmáranicou dokáže vyjadriť svoju náladu ap. Kreslenie dovoľuje deťom experimentovať a zároveň si precvičovať malé svaly, zlepšuje sa koordinácia ruka – oko.
Je závislé na vývojovej úrovni motoriky, grafomotoriky, zrakového vnímania, predstavivosti, pamäti, myslenia a na ich súhre.
Zatiaľ čo 2-ročné dieťa zvykne iba bezobsažne čmárať, postupne sa objavujú v kresbe čiary rôzneho smeru, 3-ročné dieťa už dokáže nakresliť a/alebo napodobniť podľa predkreslenej predlohy vertikálnu, horizontálnu čiaru i kruh. Jedným z dôležitých míľnikov je veľmi jednoduchá kresba postavy, tzv. hlavonožca. 4-ročné dieťa už dokáže dokresliť detaily (oči, ústa ap.) a dokáže kresliť primerane veľkosti (napr. strom je veľký, človek je nižší, kvetinka je najnižšia). Výtvarný prejav detí sa však veľmi líši. Niektoré obrázky sú ľahko „čitateľné“, iné musia svoji autori pomenovať, vysvetliť...
Moje dieťa nechce kresliť - ako to ovplyvní ďalší vývoj dieťaťa?
Nekreslí vaše dieťa? Dôsledky pre školskú pripravenosť
Istá teória tvrdí, že deti, ktoré nekreslia alebo kreslia iba veľmi málo, nemajú tak dostatočne uvoľnené svalstvo dlane a ruky, ktoré je neskôr nevyhnutné pre písanie. Ako však podotýka B. Vodičková: „Osobne nepoznám overenú výskumnú štúdiu, ktorá by to potvrdila alebo vyvrátila vplyv nekreslenia na písmo. Zo svojich skúseností z praxe však môžem potvrdiť, že nekreslenie má vplyv na písanie. Je treba byť obozretný, či u dieťatka nejde o riziko rozvinutia budúcej dysgrafie (poruchy písania). Aj keď niektorí autori (hlavne nemeckí) tvrdia, že písanie je iný druh činnosti ako kreslenie. Písanie je skôr automatické a kreslenie je kreatívne.
Avšak kreslenie pripravuje dieťa na písanie. Dieťa sa učí, ako uchopiť ceruzku, učí sa sedieť za stolom, používať ceruzku, musí koordinovať ruku s okom, musí korigovať intenzitu stopy, pohyb ruky atď., a to všetko je spoločné s písaním. Ak sa dieťa v predškolskom veku nerozkreslí, môže mať zo začiatku problém s učením sa písať, pretože na začiatku je to naozaj len o obkresľovaní, až neskôr dochádza k automatizácii pohybu. Teda počiatočné písanie je naozaj veľmi podobné kresleniu. Problémom je, že v l. triede už nie je toľko času učiť dieťa kresliť, preto je dôležité, aby bolo na písanie v predškolskom veku pripravené.“
Správny úchop
Hneď ako dieťa začína kresliť, je dôležité viesť ho k správnemu úchopu farbičky. Pretože ak si zafixuje nesprávny úchop, ťažko sa to odučí. V konečnom dôsledku má mať dieťa správny úchop fixovaný najneskôr okolo 5. – 7. roku veku.
Najlepšie je hneď od začiatku dávať dieťatku pri čmáraní do ruky trojhranné farbičky a mäkkú tuhu. Tvrdé a tenké farbičky nútia vynaložiť veľkú námahu pri kreslení, pričom dieťa vytvára rukou veľký tlak, ktorý sa ako zlozvyk ťažko odstraňuje. Na trhu je dnes už dostatok vhodných grafomotorických pomôcok, pričom napr. trojhranné farbičky, perá, ceruzy umožňujú deťom ľahší nácvik a rozvoj ich grafomotorických schopností a podporujú ich správny vývin.
Správny úchop je možné u detí precvičovať napr. aj solením či sypaním piesku.
Správne držanie písacích potrieb uľahčí deťom písanie
7 tipov, ako deti motivovať ku kresleniu
„Od určitého veku ich nemožno nechať tak, lebo sa stratí drahocenný čas a v školskom veku môže nastať problém, preto je potrebné s dieťaťom pracovať a rozvíjať jeho kresliarske zručnosti. Dieťa v predškolskom veku má ideálne podmienky, aby sa s ním, práve ak má oslabené niektoré oblasti vývinu, pracovalo.“
- Rozhýbať dieťa. Ak je celkovo neobratné, je veľmi dôležité ho rozhýbať, dať ho na šport, pohybovú prípravku, chodiť s ním veľa na preliezačky a pod.
- Pripraviť tzv. „čarovnú škatuľku“, v ktorej budú papiere, farbičky, štetce farby a rôzne pomôcky pre výtvarnú prácu.
- Začať s modelovaním z plastelíny, neskôr prejsť na prstové farby, temperové farby s hrubými štetcami a až neskôr na farbičky (ideálne hrubé trojhranné). Popísaná postupnosť rešpektuje prirodzený motorický vývin dieťaťa, t. j. od hrubších pohybov ruky (dieťa najprv pracuje rukami, veľkými štetcami až nakoniec farbičkami) k jemnejším.
- Nechať dieťa experimentovať s materiálom. Deti sú prirodzene hravé, veľmi rady skúmajú materiál, rozotierajú farby, trhajú plastelínu. Treba ich to nechať robiť, pretože sa týmito činnosťami prirodzene stimuluje jemná motorika a zároveň prirodzene buduje motivácia a vzťah k výtvarnej činnosti.
- Po troške (ale často) sa snažiť, aby dieťa pracovalo výtvarne (každý druhý deň, denne), aj keď len na chvíľku. Vždy je dobré podsunúť mu nejaký papier, aj keď nakreslí len čiaru, čmáranicu, nevadí. Dôležité, aby sa kresliarske zručnosti cvičili.
- Tvoriť spolu s dieťaťom, sadnúť si k nemu. Zo začiatku môžeme nakresliť väčšinu a úspechom bude, ak dieťatko do nášho obrázku dokreslí len napr. kolesá auta.
- Nemať hneď veľké očakávania a byť trpezlivý, možno nebude z vášho dieťaťa Picasso, ale výsledky mravenčej práce sa dostavia.“
Chváliť a povzbudzovať!
Odmieta vaše dieťa kresliť na papier? Kreslite spolu prstom do múky, vody, hliny, peny... Zaobstarajte mu tabuľku, na ktorú môže kresliť kriedou, fixkami, kreslite na kartónovú škatuľu ap. Ak sa váš syn rád hrá s autami, nakreslite na baliaci papier cestu, mosty.
Patrí medzi obľúbené činnosti vašej dcéry skákanie? Nakreslite na chodník „škôlku“. Možností, ako prejaviť v dieťati záujem, je mnoho. V konečnom dôsledku však platí, že nie je až také dôležité, čo dieťa kreslí, ale podstatnejší je samotný proces kreslenia a aby prežívalo pri tejto činnosti radosť... Všetko treba robiť nenásilne. Okrem správneho úchopu treba brať ohľad aj na správne sedenie, vzdialenosť hlavy, polohu rúk ap. Riekanky, pesničky kreslenie pre deti tiež zatraktívnia a urobia ho pre ne zaujímavou formou trávenia voľného času.