Učte dieťa opravou, nie trestom
Deti, ktoré sú často trestané, sa síce dočasne stiahnu a "poslúchajú", ale dôvera k rodičom je narušená. Časom sa skôr naučia klamať a skrývať nedostatky než porozumieť, prečo ich správanie ubližuje iným.
Keď dieťa spraví niečo, čo považujete za neprípustné, prirodzene vás to rozhnevá. Mnohí rodičia v takej chvíli zvýšia hlas, pohrozia zákazom obľúbenej činnosti alebo pošlú dieťa bez vysvetlenia preč. Tieto postupy sú často dedičstvom z doby, keď boli aj nás karhali podobne. Zdá sa to normálne a priamočiare.
No skutočne to pomáha dieťaťu pochopiť, prečo nemá ubližovať druhým alebo ničiť veci?
Prirodzené dôsledky pomôžu dieťaťu pochopiť, čo sa stane, ak...
Nie trest, ale oprava
Výskumy z amerických univerzít publikované v odborných časopisoch, ako napríklad Child Development, naznačujú opak. Deti, ktoré sú často trestané, sa síce dočasne stiahnu a "poslúchajú", ale dôvera k rodičom je narušená. Časom sa skôr naučia klamať a skrývať nedostatky než porozumieť, prečo ich správanie ubližuje iným. V dlhodobom horizonte to sťažuje ich schopnosť otvoriť sa vo vzťahoch, lebo čakajú reakcie založené na moci, nie na dialógu. Oproti tomu stojí prístup, ktorý namiesto trestu používa opravu. Pomáha dieťaťu pochopiť, čo jeho čin vyvolal, a nájsť lepší spôsob, ako situáciu zvládnuť. Dieťa tak získa schopnosť rozpoznať dôsledky svojich činov a hľadať riešenia bez nátlaku či strachu.
Prečo trest nepodporuje dobré správanie?
Trest zvyčajne vychádza z myšlienky, že nesprávne konanie musí mať bolesť, aby si dieťa zapamätalo, čo má a nemá robiť. Lenže bolesť – či už fyzická alebo emočná – samo osebe nevysvetľuje nič. Dieťa sa síce môže prestať správať nevhodne, ale často len preto, aby sa vyhlo ďalšej negatívnej reakcii. Problém sa nezmierni, len sa skryje do vnútra dieťaťa, ktoré nevie, čo iné môže nabudúce urobiť. Porovnajme to s učením cudzieho jazyka: ak len niekoho karháte za nesprávnu výslovnosť, nenaučí sa hovoriť lepšie, iba sa bude báť rozprávať. Keď mu však pomôžete pochopiť pravidlá, ukážete správny príklad a spoločne precvičíte problematické slová, získa istotu a bude sa zlepšovať.
TIP pre rodičov: Tresty zastavujú zlé konanie. Nebudujú však dobré
Oprava ako spoločné hľadanie riešenia
Oprava nie je zbavenie sa hraníc. Naopak, zdôrazňuje ich dôležitosť. Rozdiel je v tom, že nejde o jednostranný verdikt, ale o pozvánku k dialógu. Ak dieťa napríklad nahnevane zrúkne na súrodenca, trest typu „Do izby a žiadna televízia!” mu len povie, že hnev je zakázaný. Oprava by mohla vyzerať inak: „Vidím, že si zúrivý, lebo ti sestra zobrala hračku. Rozumiem, že je to nepríjemné. Keď si však zakričal, vyľakal si ju a necítila sa s tebou dobre. Skúsime spolu nájsť iný spôsob, ako jej povedať, že sa hneváš a prečo, aby to pochopila bez kriku.”
Podobné vety môžu spočiatku pôsobiť neprirodzene, ale časom si na takúto komunikáciu zvyknete. Ukážete dieťaťu, že ho neodsudzujete ako „zlé“, ale že jeho správanie má dôsledky, ktorým možno čeliť inak. Dieťa tak cíti, že nie je ponížené, ale vedené.
Praktické tipy, ako na to
- Pomenujte pocit a dôsledok: Začnite tým, že dieťaťu priznáte jeho emóciu. „Všimol som si, že ťa nahnevalo, keď ti brat zobral farbičky.“ Potom vysvetlite, čo sa stalo: „Tým, že si ho buchol, sa zľakol a bolí ho ruka.“
- Hľadajte spolu alternatívu: Namiesto rozkazu, čo má dieťa robiť, ho pozvite k spolupráci: „Čo by si mohol nabudúce skúsiť? Mohol by si povedať: ‘Nie je mi to príjemné, nechaj mi farbičky’, alebo o tom príď povedať mne.“
- Buďte dôslední: Keď sa podobná situácia opakuje, znovu a znovu pripomínajte dohodnuté riešenie. Dieťa potrebuje zažiť, že ste tu na to, aby ste mu pomohli problém vyriešiť, nie len potrestali chybu.
- Buďte trpezliví: Deti sa učia pomaly, často zopakujú chyby. Každá taká chvíľa je však možnosťou trénovať lepšie reakcie. Konečným cieľom je, aby dieťa začalo samé hľadať spôsoby, ako zvládnuť nepríjemné emócie bez ubližovania iným.
Deti získajú neskôr silnejšiu schopnosť zvládať stres, rozumejú pocitom ostatných a dokážu jasnejšie komunikovať svoje potreby. Nie preto, že sa boja trestu, ale preto, že sa naučili chápať dôsledky svojho konania a hľadať iné cesty. Vy ako rodičia budete mať menej pocit, že musíte každú situáciu „uhasiť“ tvrdým zákrokom, a viac pocit, že dokážete viesť.
Chyba nie ja hanba
Deti nemajú potrebu skrývať chyby, pretože sa za ne nehanbia, ale učia sa, ako ich napraviť. Rodičia nemusia vynakladať energiu na neustále priame trestanie, namiesto toho formujú charaktery, ktoré budú vedieť zvládať emócie a rešpektovať druhých aj vtedy, keď nikto nedohliada.
Učte opravou, nie trestom – nie je to o tom nechať všetko tak, ale o tom ponúknuť dieťaťu nástroje, vďaka ktorým pochopí hranice a získa hlbší zmysel pre spravodlivosť a rešpekt. V konečnom dôsledku tým pomôžete nielen jemu, ale aj sebe.