Moje dieťa má nadváhu, čo s tým?
Si tučibomba guľatá, nezmestíš sa cez dvere, čo toľko ješ ? Si tučný, tučná..., rastú ti prsia... Možno ste sami čelili takýmto i horším nadávkam a narážkam na vaše telo, poprípade zažívate niečo podobné spoločne s vaším dieťaťom, ak má nadváhu. Čo s tým?
Ako rodič sa cítite bezmocný a prežívate zmiešané pocity: túžbu pomôcť dieťaťu vrátiť sa k zdravej hmotnosti, ale zároveň neochotu odoprieť mu veci, ktoré má rado. Ako teda hovoriť s dieťaťom o jeho tele, respektíve o obraze, ktoré o svojom tele vôbec má, tak aby sme neznížili jeho pocit sebahodnoty, poprípade nechtiac nevytvorili zárodok budúcich porúch príjmu potravy?
Ty si riadna bacuľka...prosím, mohli by ste si to odpustiť?
Prečo tak vyzerám?
Obraz tela je postoj dieťaťa k vlastnému telu: to, ako sa vidí v zrkadle, ako sa cíti v súvislosti so svojím vzhľadom a ako ho vnímajú ostatní. Na tento postoj má vplyv spoločnosť, médiá, správanie rodiny, rovesníkov i celého okolia. Štúdie ukázali, že ak rodičia či okolie dieťaťa hovoria o tele negatívne (aj o svojom vlastnom), môže to viesť k tomu, že deti si vytvoria zlý obraz tela a presvedčenie, že vzhľad je synonymom hodnoty.
S deťmi treba o ich tele hovoriť mimoriadne opatrne, odhliadnuc od toho, či majú nadváhu, alebo nie, aj preto, aby sme ich naučili ľúbiť ho. Ako teda na to?
Správne hovoriť so svojím dieťaťom NIE JE vysvetľovať (donekonečna)
Naučte dieťa ľúbiť svoje telo: 7 rád pre rodičov
1. Majte pozitívny postoj k svojmu telu
Dieťa sa učí pozorovaním a vnímaním, čo sa okolo neho deje. Je teda veľmi dôležité, aby rodič, väčšinou matka, mal pozitívny pohľad na svoje vlastné telo. Aj nevinná poznámka typu: „och, ako som pribrala, na tejto fotke mám o 3 kilá menej“, ktorú môže adresovať svojmu mužovi, neuvedomujúc si, že dieťa to počuje a vníma, má naň určitý dopad. A povedzme si úprimne, takých či podobných poznámok na svoje telo máme my ženy neúrekom...
2. Nezostávajte v popieraní nadváhy
Niektorí rodičia dlho nechcú priznať, že ich dieťa má nadváhu, jeho hmotnosť bagatelizujú, a dieťaťu tým vytvárajú skreslený obraz o sebe. Nie sú úprimní. Toto popieranie je možno akýmsi obranným mechanizmom, ktorým rodičia zakrývajú (podvedome) svoj pocit viny z nadváhy dieťaťa.
3. Jedlo NIE JE náhrada lásky
Treba si uvedomiť, že dieťa sa má do 3. – 4. roku života veľmi rado. Nerieši, či má veľké bruško, tlsté stehienka. Zo svojho tela sa teší, bruško s radosťou vystrčí, a matka či okolie ho v tejto radosti a láske k svojmu telu podporujú. Zmena nastáva, keď sa jedlo stáva symbolom lásky a rodič chce dieťaťu dopriať a lásku preukazuje hlavne cez jedlo. Vtedy aj samotný rodič padne do pasce a odmieta priznať, že postupne svoje dieťa preplňuje a ono začína mať problém s nadváhou.
4. Načúvajte a vnímajte dieťa
Prv než spustíme akýkoľvek alarm ohľadom hmotnosti, je dobré pozorne načúvať svojmu dieťaťu. Ako sa mu so svojím telom žije? Aký obraz o ňom má? Hanbí sa ísť na telesnú výchovu? Na plaváreň? Ako sa integruje medzi ostatné deti? Vníma rozdiely? V prípade, že sa samo začne pýtať na svoju hmotnosť či rozdiely s ostatnými deťmi, poprípade sa zverí so svojimi pocitmi, je vhodné vyhľadať detského psychológa, ktorý sa s ním o tejto citlivej téme porozpráva a pomôže mu uchopiť, čo sa deje.
5. O hmotnosti s dieťaťom nehovorte
Aj keď pediatri postupujú podľa tabuliek rastu, s dieťaťom o jeho hmotnosti vôbec nehovoríme. Jednak túto jednotku hmotnosti nepozná a nevie si ju spojiť s tým, koľko kíl by asi malo vážiť. Dieťa kilá nerieši. V žiadnom prípade by ho rodič nemal vážiť a blahoželať mu, keď schudne.
6. O tele hovorte realisticky a pozitívne
Rodič by mal dohliadnuť, aby dieťa jedlo všetko, čo potrebuje, ale pravidelne a v menších dávkach. Nemal by ísť do žiadneho extrému, napríklad začať variť len zeleninu, alebo zrazu prihlásiť dieťa na atletiku. Mohol by ho však začať denne brávať na krátke prechádzky a rozprávať sa s ním o jeho pocitoch, o tom, ako sa vníma, či sa samo sebe páči, čo sa mu na ňom páči.
7. Žiadne výčitky ani hrozby
V žiadnom prípade dieťaťu nevyčítame, že mu pre veľké bruško nevieme zapnúť nohavice a keď neschudne, dostane cukrovku. Dieťa nikdy netrestáme, keď ho prichytíme jesť tajne, ani ho neporovnávame s chudším súrodencom.
8 tipov ako vyrásť na zdravej strave
Z akých príčin sa vyvinie obezita u detí najčastejšie?
Podľa štatistík má obezitu z genetických alebo zdravotných dôvodov na celom svete iba okolo 5 % detí, čiže veľmi zriedka. Všetky ostatné ju získali vplyvom iných faktorov, často viacerých súčasne, veď aj preto sa obezita označuje ako multifaktoriálne ochorenie. V posledných rokoch narastá počet detí s nadváhou a obezitou aj vplyvom konzumnej spoločnosti. Hýbu sa menej ako kedysi, mnohé obľubujú rýchle občerstvenie a sladkosti, prípadne sa v rodine pestuje nezdravý životný štýl. Dôvody však môžu byť aj v sociálne slabšom prostredí, kde chýbajú peniaze na dostatok zeleniny a ovocia, takže prevažuje múčna strava, z ktorej sa ľahko priberá.
Ďalšie faktory bývajú psychické a často odrážajú buď osobné problémy matky, či všeobecne problémy v rodine. Napríklad, dieťa pociťuje úzkosť z matkinej neistoty, ona však nerozoznáva jeho emócie dostatočne. Každý prejav jeho nespokojnosti rieši tým, že mu núka jedlo, či dieťa plače od hladu, alebo len potrebuje vymeniť plienku. Takto ho učí, že jedlo je riešením na všetko. Ak je matka úzkostná, môže sa stať, že dieťa sa úplne podriadi jej túžbam, len aby ju potešilo, vrátane želania, aby dobre jedlo, a nadmerne sa vykŕmi.
Opačný dôvod je, keď má dieťa odmalička apetít a rodičia ho chvália za každú zjedenú porciu, až má zrazu chorobnú nadváhu. Veľmi často však zajedá nejaké prázdno alebo bolesť vo svojom živote. Treba si uvedomiť, že jedlo zhmotňuje bezpodmienečnú lásku, ktorú človek zažije ako prvú na svete, keď ako dojča saje mlieko, je jedno, či z prsníka, alebo z fľaše. Sila tohto puta spočíva aj v tom, že do troch mesiacov od narodenia dieťa vníma prsník, alebo fľašu s mliekom ako svoju súčasť. Až potom si začína uvedomovať rozdiel medzi sebou a druhým človekom. Čiže v podvedomí ostane pocit lásky spojený s potravou a môže sa stať, že keď nám tento cit chýba, začneme si ho nahrádzať jedením...
Ak vnímate, že hmotnosť vášho dieťaťa, nie je v poriadku, nepodceňujte to. Riešte to zavčasu. Keď sa k tomu neskôr pridajú iné ťažkosti, napríklad šikanovanie či poruchy príjmu potravy, môže to byť oveľa náročnejšie. A, žiaľ, aj bolestivejšie.
Ide predsa o vaše dieťa.
Autorka článku psychologička Martina Matúšová je lektorkou v KLUBE MAMA a ja. Videá si môžete pozrieť TU.