Radí psychologička: Prečo sa PREJEDÁME a čo s tým?
Naozaj máte chuť na ďalší koláčik, alebo je za načiahnutou rukou inou potreba?
Prejedanie sa ovplyvňuje nielen naše fyzické zdravie, ale i to psychické.
Tieto dve oblasti spolu súvisia viac, než ste si možno doteraz mysleli.
Sú to vlastne tri oblasti, ktoré spolu navzájom úzko súvisia a nedajú sa oddeliť. Je to oblasť fyzická (hmota, materiálny svet, naše telo a jeho zdravie), oblasť psychická (myseľ, prežívanie, emócie, ego...) a oblasť spirituálna (to, čo nás presahuje, vedomie, bytie). Jedno ovplyvňuje druhé a naopak.
Ak ste niečoho plní – hnevu, úzkosti alebo stresu, stáva sa, že sa váš žalúdok stiahne a nedokáže prijať potravu. Často ľudia v strese nedokážu jesť a aj keby sa najedli, zostalo by im ťažko, neboli by schopní túto potravu stráviť.
Možno sa vám už stalo, že ste zažili situáciu, v ktorej ste boli presýtení emóciami a povedali ste si: „Už je mi z toho zle“ , alebo dokonca „Ja sa z toho povraciam.“ Ak ste teda niečoho plní v rovine psychickej, reaguje aj naše telo na úrovni fyzickej a v takých chvíľach nemáte na nič chuť, dokonca sa vám ani nedá jesť.
Kvalitný čas s rodinou? Skúste spoločné stolovanie
Mnoho ľudí sa prejedá, lebo sa snaží zaplniť akýsi pocit prázdna vo svojom vnútri
Aj tu sa naše telo snaží o spoluprácu a vysiela signál, chce nám pomôcť a telo naplniť – v rovine fyzickej sme schopní urobiť to práve jedlom. Inými spôsobmi zapĺňania vnútornej prázdnoty môže byť aj nakupovanie, hromadenie vecí, práca (v nadmernej miere), alkohol alebo drogy.
Druhým možným dôvodom prejedania sa je práve útek pred negatívnymi emóciami. Jedlom dokážeme veľmi dobre prehlušiť vynárajúce sa pocity hnevu, smútku, samoty. Ak by sme dovolili týmto pocitom naplno sa vynoriť, boli by sme v kontakte sami so sebou, dokázali by sme načúvať, čo nám tieto pocity chcú povedať a koniec koncov, boli by sme tak trochu nútení k zmene v našom živote. Nie je však jednoduchšie otvoriť chladničku a naplniť svoje telo do prasknutia?
Ktoré potreby sú za prejedaním sa?
Potreba citovej blízkosti, kontaktu s druhým človekom, lásky, starostlivosti a nehy... Potreba dívať sa niekomu do očí a tiež byť videný... Potreba láskavého dotyku, objatia, kontaktu. To všetko sa môže skrývať práve za prejedaním sa.
Pozrime sa okolo seba – koľko ľudí trpí nadváhou?
- Koľkí siahajú po jedle ako po čarovnom prútiku, ktorý jedným mávnutím zaplní prázdno v ich vnútri alebo im pomôže zbaviť sa vynárajúcich sa emócií? Zároveň si všimnime, koľko ľudí venuje svoju pozornosť technickým zariadeniam, pozerá do svojho mobilného telefónu v reštaurácii alebo MHD, či len tak na ulici?
- Koľkí sú viac v kontakte s nejakou technológiou než s druhými ľuďmi, alebo sami so sebou?
- Koľkí venujú svoju pozornosť sociálnym sieťam viac než skutočnému kontaktu s druhým človekom, pohľadom do očí, fyzickým dotykom? A ako to je pri vašom stole?
Jedlo samo osebe nie je zlé
Spoločné stolovanie je výborným prostriedkom pre vzájomný kontakt, rozhovory, pohľady do očí, vytváranie dôvery a blízkosti. Je priestorom pre rozvíjanie medziľudského kontaktu. Takto je aj vlk sýty, aj ovca celá – ak stolujete spoločne, nasýtite nielen svoje fyzické telo, ale v prípade, že udržiavate kontakt aj so svojimi spolustravníkmi, nasýti sa aj vaše „psychické telo“ vzájomným kontaktom.
Ak sú však vaše mysle zamestnané myšlienkami na problémy v práci alebo témami na sociálnych sieťach, nevnímate seba, ani ostatných, stolovanie bude len bezduchým hádzaním jedla do dutého hrnca, kým sa z neho nepreleje...
Anorexia: Keď sa jedlo stáva nepriateľom
Vplyv prejedania na zdravie
Náš svet je momentálne veľmi vyprahnutý, čo sa týka kontaktov, či už s druhými, alebo so samým sebou. To všetko vytvára pocit prázdnoty, ktorý potom mnohí zapĺňajú práve jedlom. Obezita je prirodzeným dôsledkom – ak energetický príjem prevyšuje výdaj, priberáme. Podľa štatistík až 60 % Slovákov trpí nadváhou a obezitou. Je to však obojsmerná premávka, nie je to jednosmerná cesta – naše fyzické zdravie ovplyvňuje to, ako sa cítime na rovine psychickej a naopak.
Vplyv prejedania na psychiku
Keď si uvedomíte, že máte problém s prejedaním sa alebo s priberaním, po každom prejedení sa môžu objaviť pocity viny, hnevu voči sebe, pocity zlyhania. To má za následok pokles sebavedomia, neveríte si, môžete mať pocit, že máte slabú vôľu a pod. Ak svoj žalúdok naplníte potravou, na chvíľu sa dostaví slastný pocit naplnenia, ktorý dokáže zahnať pocity prázdnoty, alebo iné vynárajúce sa pocity, a tým sa vám na malú chvíľu uľaví.
Sami seba takto dokážete oklamať, ale len na chvíľu. Krátko po prejedení nasleduje prudký pokles energie, pretože všetka sa sústredí na trávenie, na to, aby si vaše telo s touto dodávkou poradilo... Tu sa otvára priestor pre plejádu negatívnych pocitov, ktorá sa vynára v nadväznosti na vaše prejedanie a vás to hádže naspäť do začarovaného kruhu prejedania sa.
Mám negatívne pocity, tak sa najem, keď sa najem, mám negatívne pocity, tak sa najem... Keďže ste nesledovali svoju skutočnú potrebu (potreba blízkosti, kontaktu ap.), onedlho sa ozve znova. Ak opäť siahnete po jedle, vaše skutočné potreby zostanú opäť nenaplnené.
Ako je to s prejedaním u detí?
Rovnako ako u nás dospelých. Už veľmi malé deti sa vedia upokojiť na maminom prsníku (ten však predstavuje zároveň fyzickú aj psychickú „potravu“ – jedlo spolu s kontaktom, pozornosťou). Neskôr si niektoré deti, ktorým chýba kontakt, pocity prijatia, lásky a pozornosti, vedia tieto pocity sýtiť práve cez jedlo presne tak ako dospelí.
Ak v rodine všetci členovia trpia nadváhou, deti odpozerajú mnoho týchto sklonov priamo od svojich rodičov. Podľa najnovších vedeckých poznatkov nededíme genetickú predispozíciu k nadváhe, ale stávame sa obéznymi pod vplyvmi nášho prostredia, napr. aj naučenými formami správania.
S jedením sa spájajú pocity slasti, ktoré sú lákavé, najmä ak dieťa nemá iné možnosti ako podobné pocity zažívať. Čo môžete pre vaše dieťa urobiť, aby sa cítilo byť milované, aby cítilo dostatok kontaktu a láskavého prijatia?
7 potravín pre zdravý vývin mozgu u detí, + tipy, ako ich servírovať
Prečo jeme počas sviatkov viac?
Tým, že nie sme zamestnaní svojimi povinnosťami – najmä prácou, ktorá nám zaberá väčšinu všedných dní – je väčší priestor na to, aby sa začali vynárať naše pocity, či už sú to pocity prázdnoty, a/alebo iné negatívne pocity.
Často práve v období sviatkov sme pripravení aj materiálne – máme veľa napečené, navarené, sme dobre zásobení – preto je jednoduchšie siahnuť po cukrovinkách, dobrotách. Môžeme mať očakávania, že ako rodina spolu strávime viac času, a môžeme byť sklamaní, že to tak nie je. Ďalší scenár vám je už známy...
Vynárajú sa pocity prázdnoty alebo iné negatívne pocity a ruka sa už načahuje pre ďalší koláčik.
Ak sme v kontakte sami so sebou, nemôže sa nám stať, že sa prejeme
Telo nám vyšle signál „mám dosť“. Ak sme v kontakte so svojím telom, tento signál zachytíme a počúvame ho. Tak sa neprejeme, pretože rešpektujeme signály svojho tela, vieme si povedať „stačí, som spokojný/á, mám dosť“. Ak sme v kontakte so sebou a svojím telom, prijmeme presne toľko potravy, koľko potrebujeme. Ak nie sme, nemáme „stopku“, nevieme si povedať dosť, pokým nie sme takí plní, že sa to už nedá viac ignorovať... Až keď sa nedá cez plné brucho voľne dýchať, to nás zastaví.
Zastavte sa skôr. Aké sú vaše skutočné potreby? Je to potreba dotyku, pohľadu do očí, objatia, láskavého prijatia? Alebo čo je to, čo by ste chceli svojím plným bruchom prehlušiť?
Ak ide o dieťa, učte ho načúvať svojmu telu, zachytávať jeho signály a rešpektovať ich. To však nevyhnutne znamená, že jeho vynárajúce sa emócie budú potrebovať priestor pre prijatie a pochopenie.
Ak sme v kontakte so svojimi emóciami a dokážeme ich „stráviť“, nemusíme ich zajedať...
Ak sme v kontakte so svojím okolím, žijeme v naplňujúcich vzťahoch, sú pre nás potom „sýtiace“, a preto nemáme potrebu svoje telo prepĺňať jedlom. V prvom rade sa teda musíme postarať o seba v rovine psychologickej, o svoje vlastné potreby a vzťahy.
Na rovine spirituálnej to môže byť veľmi bohatý a „výživný“ kontakt so všetkým, čo nás presahuje, s energiou a radosťou bytia, s láskou k životu. Tu sa môže odohrať samotné prijatie prázdnoty, ktorá je súčasťou nášho života. Môžeme zistiť, že sa jej nemusíme báť. Môžeme si ju začať užívať a dovoliť, aby sa v tejto prázdnote vynáralo to, čo je podstatné.