Psychika matky ovplyvňuje úplne všetko: Rozhovor o tom, že deti netreba kŕmiť len stravou

Alexandra Okálová | 3. Mar 2020
čo jedia zdravé deti
foto: Alexandra Popovičová - Čo jedia zdravé deti

Viete, kde robíme najväčšie chyby pri stravovaní detí?

A že to vlastne vôbec nie je iba o jedle, ale aj o kultúre a pohode v rodine? Kde nakupovať potraviny pre deti? Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky nám v rozhovore dala Alexandra Popovičová, autorka úspešného celoslovenského projektu Čo jedia zdravé deti. 

Ako vznikla myšlienka pre vytvorenie projektu Čo jedia zdravé deti? 

Celé sa to začalo približne pred piatimi rokmi, keď som začala svojho syna prikrmovať. Keďže som sa nedokázala orientovať v chaose „internetového guľášu“ informácií, rozhodla som sa absolvovať kurz prvých príkrmov. Informácie mi ale nestačili a začala som používať zdravú logiku a intuíciu. 

Neskôr som popri svojej redaktorskej práci v televízii stretla moju terajšiu kolegyňu Silviu Kuzmovú, ktorej filozofia stravovania bola presne taká, ako som si predstavovala ja a mala za sebou už množstvo vzdelávacích kurzov a projektov v tejto oblasti. Spoločne sme vytvorili koncept workshopov a prednášok a odrazu to už neboli iba recepty, ale osvetový projekt, s ktorým sme začali chodiť po celom Slovensku. A je toho stále viac. 

Nie je to len o jedle. Dôležitá je psychika 

Na prednáškach zdôrazňujete dôležitosť psychiky matky. Ako to spolu súvisí? 

Psychika matky ovplyvňuje úplne všetko. Ak nie je v poriadku, nezachráni to ani uvarená bio mrkva s karfiolom a dobre zafermentovaná obilnina. Toto sú už len bonusy, keď na to niekto má kapacitu, čas a robí mu radosť venovať sa zdravému vareniu.

Stres je najsilnejší faktor, ktorý bráni správnemu budovaniu imunity v črevách. Ak teda chceme dosiahnuť ideálnu imunitu alebo ju potrebujeme posilniť, musíme sa upokojiť. A druhá vec je, že pokiaľ v sebe matka dusí stres a hádky sú na dennom poriadku, nemôže čakať, že jej dieťa bude dobre jesť. Dieťa často odzrkadľuje psychický problém vo vzťahu k jedlu alebo v chorobe.  

Viesť deti k zdravému stravovaniu je jedna vec, druhá vec je, keď dieťa príde do školy, kde číhajú rôzne nástrahy, v podobe sladkostí, fastfoodu. Čo potom?

Zdravé návyky od útleho veku nie sú dôležité len pre budovanie imunity, ale aj kvôli tomu, že jedného dňa dieťa príde do školského veku a bude skúšané. Ak je však jeho stravovanie postavené na pevných základoch, netreba sa báť, že praskne nejaká extrémna bio bublinka. Ak má dieťa dobrý základ od rodiny, tak si v školskom bufete síce možno kúpi hot dog, ale je veľká pravdepodobnosť, že si k nemu dá aj šalát alebo dusenú zeleninu.

A keď v puberte bude chodiť dva roky konštantne do „mekáča“, tak so správne vybudovanou imunitou tie toxíny odbúra omnoho ľahšie. A celý život sa predsa vraciame k vzorom z domova. 

V čom vidíš najväčšie medzery v gastrovýchove slovenských detí?

Že detičky poznajú skôr výrobky ako potraviny. Poznajú polotovarové bludy z reklám s usmiatymi deťmi a nepoznajú cviklu, niektoré dokonca ani nevedia, ako vyzerá zemiak a netušia, že cibuľa môže byť aj žltá alebo jarná.

Veľké mínus vidím aj v tom, že mamičky nenakupujú sezónne a lokálne. Radšej kúpia banány a avokádo, ktoré ani len netušia, ako bolo skladované, ako dozrievalo a čo sa s ním dialo, kým sa dostalo na stôl. No určite nedozrievalo na peknom južnom slnku, takže očakávať, že bude mať kopec vitamínov, je dosť naivné.
Ale potom tu máme aj opačný extrém – mamičky, ktoré až príliš úpenlivo dbajú na zdravú stravu a vyhľadávajú tzv. „letecké“ ovocie a zeleninu, ktoré bolo odtodtrhnuté pred troma dňami a dnes ho majú na stole. Ale to mi už príde absurdné, pretože za tú cenu si radšej kúpim kvalitný konopný olej.   

Ale banány predsa zvyčajne patria k prvým potravinám, ktoré sa zavádzajú v príkrmoch. Čo je na nich zlé?

Proti banánom ako takým nič nemám. Keď nie je čas, je fajn mať so sebou banán a určite je to lepšia voľba ako biely rožok alebo priemyselná sladkosť, ale stačí naozaj jeden denne. Treba si uvedomiť, že banány, podobne ako avokádo, dozrievajú v igelitových vrecúškach a okrem toho, existuje toľko iných výživových lokálnych ekvivalentov.

Problém tejto doby je, že sa zaoberáme tempehom, goji, acai, či sójou a zabúdame na naše lokálne plody, ako sú brusnice, pšeno, šípky či trnky.  

Banány: Sú vhodné pre deti?
Prečítajte si tiež:

Banány: Sú vhodné pre deti?

Dnes sa všade zdôrazňuje aj bio kvalita potravín. Ale odkontrolovať, či ide skutočne o bio, je takmer nemožné. Ako a kde má bežná matka nakupovať bez pocitu viny, že dáva dieťaťu „otravu“? 

Hlavne bez stresu a paniky. Odporúčam nakupovať sezónne a lokálne, ak sa dá, od menších farmárov, či značiek. U tých ide jednoduchšie odsledovať, v akom prostredí boli napríklad chované zvieratá, ktorých mäso, vajcia, či mlieko idete konzumovať. Poznať kvalitu je dôležité predovšetkým u živočíšnych potravín. Tam by som trvala na malom chove, kde nedávajú zvieratkám v krmive GMO či antibiotiká ako na bežiacom páse.

Pri zelenine a ovocí je dobré aspoň nakúpiť ich v sezóne, pretože je menšia šanca, že budú striekané alebo umelo dohnojované, aby rýchlejšie dorástli. Z obilnín odporúčam menej klasickej pšenice a čerpať zo zdrojov buď domácich alebo dôveryhodných zahraničných. 

Čo by si poradila mamičkám, ktoré nemajú energiu na to, aby kváskovali, vyrábali si doma syry či jogurty? 

To nemám ani ja. V prvom rade je potrebné  povedať si, čo je pre vás dôležité. Nechce sa vám  kváskovať? Fajn, kúpte si kváskový chlieb v kvalitnej pekárni, naporciujte si ho doma a zamrazte. Nemáte chuť vyrábať si domáce pickles? Nevadí, dnes kúpite skvelú kvasenú kapustu aj v supermarkete. A treba sa naučiť čítať zloženie výrobkov. To je absolútny základ. Pretože, ak viete čítať z obalov potravín, nič vás nezaskočí a môžete chodiť nakupovať aj do supermarketu a nájsť, čo potrebujete.

Budete totiž vedieť, že napríklad v kyslej kapuste nemá čo hľadať cukor ani sorban draselný či benzoan sodný. Práve na prednáškach sa snažíme naučiť rodiny jednoducho a kvalitne nakúpiť a neplytvať peniazmi na výrobky, ktoré sú len dobrým marketingom. 

V jedlách pre deti odporúčaš nepoužívať cukor. Je to s tými sladkosťami ozaj až také zlé?

Problém s cukrom nie je v domácom koláči, či občasnej návšteve cukrárne, problém je v skrytých cukroch. Cukor je v naloženej kapuste, cukor je v bielom rožku, cukor je v chlebe, v bielom jogurte, vo všetkých cereáliách. Čistá fruktóza bez vlákniny vo „freshi“, ďalšia v smoothies. A také kvantum cukru už nie je v poriadku. Takmer všetci sme na ňom závislí. 

Rodičia by mali ísť svojim deťom v stravovaní príkladom. Ale čo ak otecko zbožňuje klobásku a mamička šľahačkovú tortu?

Tak vzor je vzor, no treba si aj uvedomiť, že rozlišujeme detskú stravu a dospelácku stravu. A tak to treba dieťaťu aj vysvetliť. Napríklad povedať: „Tatinko má na večeru klobásku, ale tvoje bruško by to ešte nezvládlo, a bolelo by ťa. O pár rokov si vyberieš už aj sám. Teraz si dáme niečo, z čoho sa silnie a rastie, dobre?“ A o tých pár rokov, keď si vaše dieťa dopraje tú klobásku, tak  po dobrom základe si k nej automaticky vypýta aspoň domácu čalamádu.

čo jedia ZDRAVé DETI

Súčasťou gastrokultúry, ktorú my propagujeme, je aj to, aby si deti uvedomovali kolobeh prírody, že máme štyri ročné obdobia, a počas každého rastú iné plodiny, aby vedeli, odkiaľ čo pochádza, ako čo rastie. Keď s deťmi hovoríte otvorene a učíte ich aj, aké benefity jednotlivé potraviny pre ne majú, je veľká pravdepodobnosť, že k nim budú mať oveľa lepší vzťah. Rozhodne lepší, ako keď sa im dá na tanieri iba nejaké oranžové pyré, o ktorom netušia, čo to je a prečo by ho mali jesť.

Na túto tému dnes nájdete v kníhkupectvách kvantum knižiek, ale úplne postačí, ak vezmete dieťa do zelovocu, nakúpite si sezónnu zeleninu, doma si ju rozložíte na koberec a budete si ju pomenovávať. Ak deti budú poznať, čo jedia, nebudú sa toho báť a budú otvorenejšie aj novým chutiam.  

Naše mamy vždy vravievali, že nie je dôležité iba to, čo jeme, ale aj, ako to jeme. Že rodina by sa mala schádzať práve pri stole. Ako to vnímaš ty?

Rovnako. Gastrokultúra sú tie hlbšie súvislosti okolo taniera. Kedysi to bolo častejšie, ale ja vravím, že aspoň raz denne by rodina mala jesť spolu. Pre dieťa je dôležité jesť spoločne s rodičmi, alebo aspoň s matkou, ďalej jesť vždy v približne rovnaký čas. Urobiť si z jedla príjemný rodinný obrad. Toto je potrebné vlievať do detských hlávok do piatich rokov, pretože po tomto veku je už veľmi ťažké meniť zvyky a dobiehať zameškané.

Šesť pilierov zdravého detského stravovania

  • Pohoda v rodine a spokojná mama
  • Jesť za jedným stolom s rodičmi
  • Jesť pravidelne
  • Jesť bez rozptýlení, ako sú televízia, tablet či mobilný telefón
  • Jesť a nakupovať čo najviac lokálne a sezónne
  • Rozprávať sa s deťmi o tom, čo jedia a prečo

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: