Mami, ja do školy nejdem...

...učiteľka ma nemá rada,

nemám tam kamarátov,

nudím sa,

nezvládnem to,

smejú sa mi spolužiaci,

bojím sa,

chcem byť s tebou, mami,

bolí ma v škole hlava aj bruško,

neviem sa učiť,

kričia tam na mňa,

cez prestávky som sám,

nedokážem správne odpovedať,

bijú ma,

chýbaš mi,

chcem zostať s tebou. Do školy už nepôjdem!

Čo nám chce dieťa vlastne povedať? Sú jeho sťažnosti na školu len z trucu, rozmaznanosti, nesamostatnosti? Každodenný boj s odchodom do školy vás aj dieťa vyčerpáva a nepoznáte príčinu? Buďte trpezlivým rodičom. Snažte sa svoje dieťa počúvať. Pýtajte sa ho na podrobnosti, zaujímajte sa o jeho problémy.

Prváci to majú ťažké

Nové prostredie. Noví ľudia. Iný režim. Povinnosti. Samostatnosť. Učenie sa. Disciplína. To všetko vplýva na ich náladu, spánok, správanie sa a aj zdravie. Dieťa sa dostane do prostredia, ktoré nepozná a môže sa stať, že zo sebavedomého škôlkára sa stane ustráchaný prvák. V novom kolektíve sa nedokáže presadiť a zmena je pre neho príliš veľká. Rozprávajte sa s ním o tom, čo ho trápi. Vysvetlite mu, prečo nemohol zostať s kamarátmi v škôlke, čo všetko sa v škole naučí a čo nové mu to prinesie. Nezľahčujte jeho problémy. Nevysmievajte sa z jeho strachu a neporovnávajte (Maťko od susedov sa do školy teší, učiteľka ho chváli a ty si taký zarevaný). Snažte sa ho podporiť a vypočuť. Nástup do školy je záťažovým obdobím nielen pre malých školákov, ale aj pre rodičov. Dieťaťu pribudnú nové povinnosti, ktoré menia režim aj voľný čas v rodine. Naučiť sa písať a čítať je základ. Vyžaduje si to čas a trpezlivosť aj zo strany rodiča. Prvý rok v škole je dôležitý nielen z hľadiska učiva ale aj celkového vnímania školy ako takej. Máte šťastie na dobrého učiteľa/učiteľku? Máte vyhrané! Pedagóg, ktorý dokáže dieťa motivovať tak, aby učivo nebolo len povinnosťou, má prirodzený rešpekt a dieťa mu dôveruje, je predpokladom toho, aby sa prvák do školy tešil.   Ak je dieťa frustrované zo školského prostredia dlhšie obdobie, riešte to s pedagógom prípadne so psychológom. (Osem percent detí neurobí testy školskej zrelosti, niektorí rodičia napriek tomu, dieťa do školy posielajú. Dôkladné psychologické vyšetrenie môže odhaliť niečo, čo ste vy ako rodič prehliadali. Poruchu pozornosti, poruchy učenia a podobne. Preto je dôležité nečakať pri pretrvávajúcich problémoch v škole a vyhľadať pomoc).

Prehnané rodičovské očakávania

Vkladáte do svojho dieťaťa veľké nádeje, chválite sa jeho úspechmi a vždy ich aj očakávate? Vaše nároky na samotné dieťa a jeho výsledky v škole či v krúžkoch môžu spôsobiť, že bude pod tlakom, ktorý nemusí zvládnuť. Aj keď je váš junior šikovný a patril medzi tých najlepších, vždy sa môže nájsť niekto lepší. Učivo je každým rokom náročnejšie a nie vždy sa podarí „vytiahnuť“ na výborné hodnotenie. Na vyššom stupni pribúdajú noví učitelia s inými nárokmi a požiadavkami. K výborným pribudnú aj iné hodnotenia, a ak prejavíte svoje sklamanie nad jeho (ne)schopnosťami, dieťa bude mať pocit zlyhania. Horšie známky ho možno tak netrápia ako fakt, že vás sklamal a už viac na neho nebudete takí hrdí. Ak dieťa vyrastá v presvedčení, že je a musí byť najlepšie, nedokáže sa neskôr vyrovnať so situáciou „byť druhý“. Začne sa radšej škole vyhýbať. Má obavu zo zlyhania. Majte ako rodičia pochopenie pre svoje dieťa, aby nebolo závislé od vášho hodnotenia jeho výkonov. Pochváľte aj horšiu známku ak viete, že ho stála veľa námahy. Tešte sa z jeho úspechov aj keď nestojí na stupni víťazov. Nie všetci môžu byť prvými.

Šikana/ Kyberšikana

Dieťa ju zvyčajne tají. Hanbí či bojí sa priznať, že je obeťou. Má strach, že ak o tom niekomu povie, nátlak na jeho osobu bude ešte väčší. Cíti sa byť slabé na to, aby odporovalo a bojovalo s agresormi. Väčšina detí, ktoré sú šikanované, ticho trpia, neodvážia sa hľadať pomoc. Ak aj áno, často sa stáva, že necitlivý a neprofesionálny prístup učiteľa či vedenia školy ich situáciu ešte zhorší. Ak sa aj náhodou rodičia o šikanovaní svojho dieťaťa dozvedia, ono samé ich presviedča o tom, aby do školy nechodili a nezasahovali. Čo si všímať na dieťati? Nerozpráva o škole a spolužiakoch, je nepozorné, smutné, má slabšie študijné výsledky, reaguje pasívne alebo agresívne na okolie, postupne sa výrazne znižuje sebavedomie a sebaistota. Prestane si veriť a má problém byť v skupine rovesníkov, alebo medzi ľudmi všeobecne. Čo robiť? Zasiahnuť. Ale rozumne. Ísť do školy a vykričať triednu učiteľku, či riaditeľa nepomôže. V prvom rade sa treba porozprávať s dieťaťom. Dôsledne vypočuť všetky podrobnosti a dôverovať jeho pocitom. Akú pomoc od vás očakáva? Zachovať sa rozumne v takomto prípade znamená vypočuť si aj názory ostatných na to, čo sa vlastne deje. Pedagóg, spolužiaci, školský psychológ. Každá situácia sa dá vyriešiť.

Čoraz viac sa dnes hovorí o cyberbullyingu – elektronickej šikane. Ide o zneužívanie mobilných telefónov a internetu na posielanie agresívnych a nenávistných správ a zastrašovanie inej osoby. Úmyselné publikovanie nadávok, zosmiešňujúcich informácii, zverejňovanie chúlostivých alebo pozmenených fotografií a videí. Posielanie výhražných správ alebo urážok, ktoré majú poškodiť a zosmiešniť obeť pre okolím. Jednou z foriem kyberšikany je vydávanie sa za obeť samotnú. Dotyčný si vytvorí blog alebo profil na sociálnej sieti a tam komunikuje  v mene obete. Zákernosť tohto druhu šikanovania spočíva aj v tom, že je nepretržité – 365 dní v roku 24 hodín denne a informácie sa dostanú k väčšiemu počtu ľudí.

Úlohou rodičov je viesť a vychovávať svoje deti.  Počúvať ich, keď hovoria, objať, keď plačú. Vytvoriť si s nimi vzťah založený na dôvere a vzájomnom rešpekte. Len vtedy im môžeme pomôcť, keď nám dôverujú a vedia, že im veríme. Možno sú výhovorky vašich detí, prečo nechcú ísť do školy, naozaj len trucom okoreneným nástupom puberty. Ale aj také situácie musia rodičia zvládnuť. S trpezlivosťou.