Ľahká unaviteľnosť prváčikov v 1. polroku

Ľahká unaviteľnosť prváčikov v 1. polroku
11.10.2016 v kategórii Dieťa, autor Mgr. Bibiána Vitková, Eva Bútová, foto: istockphoto.com

Rozžiarené očká a vzrušenie z prvého dňa v škole, malý človiečik plný energie, zvedavosti a chuti pustiť sa do práce... Takto pôsobí väčšina prvákov na začiatku školského roka, ten prirodzený entuziazmus a nadšenie sú obdivuhodné.

No prechod do školského sveta, do sveta pravidiel a povinností, je pre deti naozaj diametrálna zmena životného štýlu a je na nás dospelých pomôcť im zvládnuť toto obdobie čo najlepšie.

Adaptačné obdobie, t. j. obdobie, počas ktorého si žiačik zvyká na školu, sa u každého dieťaťa prejavuje inak. Ranné vstávanie, škola so všetkým, čo do nej patrí – noví spolužiaci a s nimi nové vzťahy, noví dôležití dospelí – prvá pani učiteľka a vychovávateľka a samozrejme samotné vyučovanie... A práve od stavby a odborného komponovania vyučovacieho procesu závisí, či, ako a za akú dobu sa žiak adaptuje na bežný školský deň. Preložené do ľudskej reči to znamená, že učiteľ berie vyššie spomenuté fakty do úvahy a podľa toho sa riadi pri plánovaní, čo bude s deťmi robiť v rámci vyučovania. 

Prečítajte si: Čo môžete urobiť pre dobrý vzťah učiteľa a dieťaťa

Ľahká unaviteľnosť 

Takzvaný jav ľahkej unaviteľnosti sa prejavuje individuálne. Vo všeobecnosti sa zníži pozornosť žiačika, respektíve skracuje sa interval, počas ktorého sa dokáže sústrediť na danú činnosť tak, aby ju aj naozaj vnímal. Zapamätáva si učivo pomalšie alebo dokonca nesprávne, až sa doma mama čuduje, kde k tomu prišiel. Dieťa stráca záujem o vyučovanie, nové učivo je preňho záťažou, aj keď bežne s učením problémy nemá, pretože je bystré a šikovné. Z praxe vieme, že ľahká unaviteľnosť dieťaťa je niekedy ťažko odhaliteľná.

Vyskytuje sa u detí, u ktorých ju priam očakávame – krehkých drobných dievčatiek, čo sa preberajú v jedle, ale aj u mocných chlapcov s červenými líčkami, ak by sme ilustračne použili klišé. Fyziognómia dieťaťa je teda niekedy zavádzajúca. Prejavy únavy sú tiež rôzne – žiačik je evidentne unavený, zasnívaný až apatický, ale môže byť naopak aj neposedný, vrtí sa, potrebuje pohyb. Preto si musíme všímať uvedené prejavy a hľadať príčinu problému.

Môže vás zaujímať: Rozcvičte mozog

A tých je mnoho – od prostého ochorenia, napr. prechladnutie, či nevyležaná viróza, senzitivita dieťaťa, až po vážne dôvody, spadajúce už do pôsobnosti a kompetencie špeciálneho pedagóga. 

Bežnou príčinou však často býva nesprávny denný režim. Šesťročné dieťa potrebuje dostatok spánku, to vie každá mama, v posteli má byť do ôsmej. Ale aj pobyt vonku, možnosť vybehať sa, vyskákať, pohrať sa na čerstvom vzduchu je nenahraditeľné a tiež pestrá výživná strava. Všetko pre mamy známe veci, niekedy však nie je na škodu veci porozprávať sa s detským lekárom a podľa jeho rady režim upraviť. 

Domáce úlohy = kapitola sama osebe

Zo skúseností vieme, že sú už aj pre malých žiačikov dôležité, vytvárajú sa tak totiž študijné návyky. Je to veľká devíza do budúcnosti, keď adekvátne veku nároky na žiaka stúpajú. 

V 0. respektíve 1. ročníku ZŠ však ide o čisto symbolické úlohy, ktoré ani žiaka, ani rodinu nezaťažujú. V tomto veku je adekvátna doba písania domácich úloh maximálne 10 – 20 minút a do 18. hodiny. Ak má prváčik domáce úlohy, ktoré zaberajú hodinu, dve, nebodaj každodenne a nie je schopný si ich urobiť bez pomoci rodiča, ide o preťažovanie dieťaťa. V tom prípade rodič vlastne supluje odbornú prácu učiteľa. Aký postoj k tomu zaujme, je na ňom, nezávisle od toho však treba svojmu dieťaťu vždy pomáhať a podporovať ho a hlavne ho pochváliť za snahu, aj keď výsledok nie je dokonalý. 

Nadobudnuté vedomosti si však môžete precvičovať aj hravou formou bez toho, aby to dieťa vnímalo ako „úlohu“. Spočítať koľko padlo na kockách z „Človečka“ je príjemné trénovanie matematiky, alebo čítanie slov z ocinových novín je zase plnohodnotné precvičovanie čítania. Vymaľovať obrázok, nalepiť zvieratko, spočítať mame v kuchyni hrnčeky, to dieťa považuje za zábavu, úlohy zvládne pohodlne samo, čím sa posilňuje aj jeho samostatnosť a zodpovednosť. 

Pojem oddych má veľa farieb aj v školských triedach

Prváčikovia sú väčšinou 6 až 7-ročné deti. Takéto malé deti potrebujú oddych, dostatok času aj pre seba, proste relax. Čas, ktorý využijú na svoje hry, šušotanie si s hračkou či kamarátom, kreslenie, poskakovanie alebo behanie po vonku. Oddych či relaxačné intervaly by mali byť tiež súčasťou výstavby vyučovania. Predchádza sa tak únave alebo sa aspoň minimalizujú podmienky na jej vznik u prváčikov. Oddychový kútik v rámci triedy je dnes už bežný v mnohých školách, koberec s poduškami, gaučíkmi sa dá využiť aj na relax, na rôzne didaktické hry, učenie, pri ktorom deti nemusia sedieť v laviciach. 

V 1. triede sa vyhýbame jednostrannému zaťažovaniu organizmu. Zdĺhavé vyfarbovanie, čítanie, odpisovanie dlhých textov, dokonca aj počúvanie pridlhých rozprávok je únavné. Vhodné je činnosti striedať. Deti sa učia aj pri hre, speve, aj vtedy, keď sa zabávajú. Navyše zapájaním viacerých zmyslov si učivo ľahšie a najmä dlhodobo zapamätajú! 

Ideálny je malý počet detí v triede, vtedy je možný individuálny prístup a zadanie rôznych úloh adekvátne schopnostiam dieťaťa. Máme čas rešpektovať rôzne stupne školskej zrelosti, lebo veď je rozdiel, či má prváčik 6, 6 a pol alebo 7 rokov a to, spolu s povahou dieťaťa, treba brať do úvahy. 

Takisto voľný pohyb po triede robí divy, je na učiteľovi naučiť deti pravidlá, ktoré treba dodržiavať, aby bol pohyb možný a súčasne ostatných nevyrušoval. Napiť sa, ísť sa vycikať kedy treba, ozvať sa bez obáv, opýtať sa, po dokončení úlohy si ľahnúť na koberec a pokojne sa hrať alebo čítať, to všetko sú prirodzené veci, ktoré uľahčujú prváčikom adaptáciu na školu a postupne, krok za krokom, napredovať. Pokojná, prívetivá komunikácia žiakov a učiteľa dieťa upokojuje, posilňuje sa pocit bezpečia a prváčikovi sa v škole páči.

Páči sa mu v upravených, farebných priestoroch, výber farieb má vplyv na psychickú pohodu detí. Deti paradoxne milujú poriadok, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, vedomie, že všetko má svoje miesto a aj viem kde, ich uspokojuje a motivuje.

Samozrejmé je vetranie triedy, čerstvý alebo vydýchaný vzduch hrá rolu, tak ako slnečnosť triedy, prístup denného svetla všeobecne, najmä v zime. V šere sú deti utlmené a ospalé a aj ľahšie unaviteľné. Dostatok rastlín na oknách udržiava prirodzenú vlhkosť v miestnosti, suchý vzduch počas zimného vykurovacieho obdobia poškodzuje sliznicu dýchacích ciest, deti ľahšie ochorejú.

Podčiarknuté a spočítané na záver 

Jav ľahkej unaviteľnosti detí v 1. polroku 1. ročníka základnej školy je jav bežne sa vyskytujúci, s individuálnym prejavom i priebehom, ktorý by mal po polroku školskej dochádzky vymiznúť. Ak pretrváva, alebo sa stupňuje, treba ho riešiť v spolupráci so školou a špeciálnym pedagógom. Tu už je nezastupiteľná komunikácia rodiča a učiteľa a spoločné hľadanie východiska v záujme dieťaťa. Existujú postupy, či už pedagogické alebo špeciálnopedagogické, ktoré pomôžu problém citlivo vyriešiť, a to skôr, ako dieťa nadobudne dojem, že škola je nad jeho sily a začne ju odmietať. 

Prečítajte si: Aby učenie nebolo mučenie