Pohybom k lepším známkam

Pohybom k lepším známkam
7.10.2016 v kategórii Dieťa, autor Mgr. Andrea Baranovská, PhD., foto: istockphoto.com

Vyskúšajte spolu s nami cvičenia, ktoré pomôžu deťom naladiť sa na učenie!

Každým dňom sa zvyšuje množstvo informácií, ktoré si deti musia osvojiť, aby na nich mohli stavať a naučiť sa ďalšie a ďalšie. Nie vždy je to jednoduché, ale jestvuje veľa rád, tipov i trikov, ako im to uľahčiť. Počuli ste už o edu-kinestetickej metóde? Jej princíp spočíva vo využívaní pohybu na stimuláciu učenia

Z neurobiológie vieme, že učenie je proces, ktorý je veľmi komplexný a individuálny. Podieľajú sa na ňom obe hemisféry mozgu a každá je zodpovedná za niečo iné. 

Aj takto by sa dali znázorniť niektoré funkcie mozgových hemisfér. Praváci majú dominantnú ľavú hemisféru a naopak. „Zvykli“ sme si využívať iba jednu časť nášho mozgu. Keď používame pravú polovicu tela je aktívna ľavá mozgová hemisféra, keď používame ľavú polovicu tela aktívnejšia je pravá hemisféra. 

Edukačná kinestézia vychádza z názoru, že pohyb – správne zameraný a správne zacielený pomôže deťom aktivovať mozog natoľko, že sú schopné učenie zvládnuť. 

Veď takmer všetko, čo sa učíme vychádza z pohybu. Malé dieťa sa od narodenia učí cez pohyb a pohybom. V priebehu prvého roka dieťaťa sa pozornosť zameriava na rozvíjanie psychomotorických zručností – učíme ho, aby sa posadilo, prevrátilo, postavilo, kráčalo ... Nechávame, aby sa samé rozhodlo, ktorú ruku použije na akú činnosť – dieťa neusmerňujeme k tomu, aby preferovalo pravú alebo ľavú ruku a tak môže slobodne do učenia zapájať celé telo.

Až do vstupu do školy je dieťa pohyblivé. Rodičia sú často už unavení len z toho, ako pozerajú na svoje dieťa plné energie, nadšenia, ako pobehuje okolo nich akoby malo bezodnú mieru energie. Pri vstupe do školy sa od dieťaťa sa vyžaduje, aby sedelo, nebehalo, bolo pokojné. Dnešné deti mávajú od začiatku toľko učenia, že takmer nemajú čas sa hrať a keď konečne tento čas majú, tak ho využívajú skôr na činnosti – ako je pozeranie televízie, či hranie hier na počítači ... 

Problémy s učením = problémy v celej rodine

Keď má dieťa problémy s učením, prejavuje sa to napätím nielen v dieťati, ale v celej rodine. Problémy s učením môžu byť spôsobené rôznymi príčinami. Dôsledky sú však rovnaké – dieťa býva preťažené, precitlivelé, reaguje neadekvátne, stráca chuť do učenia, vyhýba sa akejkoľvek situácii, ktorá by k tomu mohla viesť. 

Prečítajte si: Ako deti reagujú na známky?

Rodičia sú frustrovaní a majú pocit zlyhania a bezmocnosti, ktoré často vyúsťujú do slov: „Keby si sa viac snažil, tak by....“ alebo „keby si sa viac učil, ....“ 

Takéto správanie však v dieťati prebúdza pocity menejcennosti – dieťa nemá ani tušenie, že rodič je sklamaný a bezmocný – sám zo seba – má pocit, že rodič je sklamaný z neho, že nie je dosť dobré, že ho už nemajú radi. A nízka mienka, ktorú o sebe dieťa má sa začne ešte znižovať a v učení sa mu prestáva dariť ešte viac. Tým zosilnie nápor rodiča na dieťa – snaží sa mu viac „pomôcť“, učia sa dlhšie a nervozita i hnev iba stúpajú.

Základom je ujasniť si dôležitú vec: 

Chcem, aby moje dieťa malo samé jednotky, aby sa dobre učilo!
alebo
Chcem, aby sa moje dieťa rado učilo a chcelo sa učiť! 

Známky sú výsledkom nejakej činnosti – ale stále je to len subjektívny pohľad učiteľa na to, aký výkon dieťa práve v tej chvíli podá. Nedávajú obraz o celkovej úrovni znalostí a vedomostí dieťaťa. Preto, ak sú známky pre rodiča dôležité a dieťa má problémy s učením hnev a frustrácia budú zo strany rodiča len rásť a zväčšovať sa. Ak známky nie sú prioritou a rodič sa učí s dieťaťom, aby sa rozvíjalo a poznávalo veci, tak budú obaja šťastnejší a spokojnejší. 

Dôležité je naučiť dieťa pozitívne o sebe rozmýšľať! 

Práve deti, ktoré majú problémy s učením o sebe neustále počúvajú rôzne výroky, ktoré sú „dobre“ mienené, ale len sťažujú učenie dieťaťa. Veď kto sa bude rád učiť pod ultimátom – kým sa nenaučíš nikam nepôjdeš alebo ak bojuje s týmto: nech sa učí koľko chce – do tej jeho hlavy mu to nejde a nejde!

Postoj dieťaťa s problémami s učením

  • Nech sa snažím ako chcem, vždy to nevyjde. Myslím, že som beznádejný prípad.
  • Som taký nešikovný! Môžem dávať pozor koľko chcem vždy sa poraním alebo všetko pokazím.
  • Často som medzi deťmi sám. Ak je však blízko nejaký dospelý, ktorý ma usmerní, nájdem si svoje miesto oveľa ľahšie.
  • Chcem byť lepší ako ostatní – najrýchlejší, najvytrvalejší... alebo aj najsilnejší, najhlučnejší, najpodlejší – nezáleží na tom aký len, aby som bol naj...
  • Mám pocit, že mi ostatní nerozumejú. Keď čítam nahlas všetko popletiem a neviem čo mám povedať. Všetko robím pre potešenie druhých – a aj tak sa mi to nikdy nepodarí.

Postoj harmonického dieťaťa

  • Nech robím hocičo, urobím vždy všetko, čo je v mojich silách a medzitým rád objavujem možnosti, ktoré sa mi ponúkajú. Nikdy nemám pocit, že sa musím vzdať.
  • Zbožňujem pohyb! Rád lozím po stromoch, rád behám a kde sa dá skúšam, čo všetko dokážem a čoho som schopný.
  • Vytyčujem si ciele a som pokojný, pretože viem, že ich dosiahnem, nech si o tom ostatní myslia, čo chcú.
  • Spôsobuje mi radosť, keď cítim v niečom pokroky. Vážim si tých, ktorí majú vlastnú metódu učenia.
  • Rád vymýšľam a píšem historky. Nápady prichádzajú samé od seba a tlačia sa na papier. Keď čítam, zdá sa mi, akoby som dopredu vedel, čo bude nasledovať. Keď rozprávam, slová sa mi tlačia s myšlienkami a aj ich zmysel mi je jasný. 

Práve postoj harmonického dieťaťa je ten, ktorý je (alebo by mal byť) cieľom pre rodiča. 
Zdroj: Dennison, P. – Dennisonová G. Cvičenie mozgu. Nepublikované.
Prečítajte si: Učenie za trest

                      Dieťa a učenie